Rozvoj informačných a e-technológií v kontexte dlhodobého zámeru SPU v Nitre

Podľa informácií dostupných v dokumente DDZ univerzity je predložený projekt mapovaný na sekciu 3.4 DDZ, teda zameraný na podporu informatizácie, ktorý je relatívne rozsiahly. Ciele projektu sú v súlade so zámermi v DDZ, jedná sa najmä o aktualizáciu sieťových prvkov, podporu bezpečnosti sieťových komponentov ako aj rozvoj UIS. Projekt navrhuje zamerať sa na systém pre podporu ochrany osobných dát, čo však podľa DDZ nepredstavuje jednu najvýznamnejších priorít. Podobne, vybavenie objektov novými zámkami je síce bezpečnostné opatrenie, ale nemôžem ho vnímať ako strategicky rozvojovú záležitosť UIS. Každopádne zámer je investičný, má šancu priniesť benefity vo forme zvýšenia komfortu, zrýchlenia služieb a zavedení služieb na úrovni 21.storočia.

Vzhľadom na argumentáciu chybovosti by bolo žiaduce byť adresnejší a v aktuálnom stave uviesť aspoň prehľadovo konkrétne metriky, ktoré univerzita plánuje zlepšiť. Väčšina argumentov ostáva v rovine kvalitatívnych výrokov, pri ktorých nie sú k dispozícii fakty, ktoré by umožnili objektívnejšie vyjadrenie.

Aktivity projektu pozostávajú z vývoja sietí, prístupového systému, podpory GDPR, rozvoja registratúry a modernizácie serverov. Čo sa týka aktivity č.1, obsah pozostávajúci z "vytipovania zariadení" znie pri tomto type projektov veľmi neprofesionálne a nevzbudzuje dojem, že organizácia plánuje strategickú investíciu. Očakával by som skôr snahu vytvoriť architektúru alebo aspoň riešenie celkovej aktualizácie, spojené s formuláciou zadania pre verejné obstarávanie a samotné obstaranie... Dĺžka 12 mesiacov je dosiahnuteľná - ak má inštitúcia pripravený samotný dizajn a kritéria, na základe ktorých chce obstarávať. Tipovanie v tomto kontexte naozaj nepredstavuje efektívnu formu investície! Počet prepínačov ako hlavné kritérium nepovažujem za vhodné, skôr by som doporučil ísť do zvýšenia kapacity, prenosovej rýchlosti - počet zariadení je druhotný... Alternatívou by bolo meranie počtu porúch infraštruktúry a jej zníženie cez investíciu do moderných prvkov.

V aktivite č.2 je opäť "tipovanie" zariadení, viď predošlý komentár. Z popisu aktivity je dojem, že systém sa vytvára nanovo - tu sa ale jedná len o rozšírenie, nie? Čiže nejaké politiky a pravidlá, nahrávanie už asi existuje... tomu zodpovedá aj ukazovateľ, jedná sa o pridanie 30ks, čiže z pohľadu projektu sa jedná viac-menej o hardvérové rozšírenie - nie je mi úplne jasné, prečo je potrebné venovať úsilie aj definícii politík, pravidiel, procesov, keď sa jedná o cca 20% nárast počtu zámkov, čo nie je dramatické...

Aktivita č.3 sa venuje GDPR, čo je pravdepodobne dôsledkom legislatívnych zmien v tejto oblasti a univerzite slúži ku cti, že túto výzvu berie vážne a investuje do nej úsilie. Zaradenie troch systémov je realistické, otázkou je použitie ukazovateľa merajúceho počet podporných zariadení - jednak žiadateľ hovorí o virtuálnych serveroch, ktoré bežne práve takéto jednoúčelové stroje nahrádzajú prostredníctvom VM a jednak hodnotiť úspešnosť nasadenia GDPR počtom počítačov, ktoré sú k tomu potrebné, neznie veľmi profesionálne...

Z aktivity č.5 nie je zrejmé, či sa jedná o vytvorenie novej virtuálnej infraštruktúry alebo doplnenie, rozšírenie. Predošlý text dáva dojem, že takáto infraštruktúra už zčasti existuje, ukazovateľ hovorí o nulovom počiatočnom stave - mýlivé. Virtuálna infraštruktúra sa nemeria počtom serverov, ale nejakým celkovým výpočtovým, pamäťovým a podobne výkonom. Teda doporučil by som merať reálne zlepšenie, nie počty... a opäť ako predtým - "tipovanie"...

Rozpočet projektu predstavuje sumu prevyšujúcu 198 tisíc, je teda relatívne ambiciózny. V popise aktivít aj rozpočtu sú uvedené odhadované jednotkové ceny pre prvky, ktoré sú súčasťou projektu. Ceny prepínačov zodpovedajú trhovým cenám, je tu aj príležitosť objemovej zľavy. Položky na softvéry tiež zodpovedajú úsiliu. Prekvapujúce sú položky týkajúce sa virtuálnych serverov, kde je vzhľadom na spomínané dvojprocesorové riešenie cena relatívne vysoká - nie je však možné posúdiť jej reálnosť, keďže nikde nie je ani naznačená parametrizácia týchto prvkov.

Čo by som však vzhľadom na efektívnosť investície do virtuálnej infraštruktúry navrhol, je uvažovať o riešení, ktoré nebude postavené na veľkom počte dedikovaných, jednoúčelových PC, ale skôr na VM virtuálnej infraštruktúry. Za túto cenu je možné obstarať relatívne výkonné systémy, ktoré bez problémov pokryjú aj prevádzku zmieňovaných samostatných PC... respektíve, lepšie zdôvodniť, prečo sú zvolené parciálne samostné PC a zároveň sa investuje do virtuálu...

Projekt je sponzorovaný doc. Tóthom, na úrovni prorektora pre informatizáciu a rozvoj, čo podľa mňa predstavuje vhodnú odbornú spôsobilosť a zároveň aj manažérsku pozornosť aktivitám. Projekt má navrhnutý tím zahrňujúci administratívnu aj odbornú technickú zložku, čo je tiež vhodné a zlepšuje to šance na úspech.

Návrh projektu neobsahuje špecifické informácie o technickej dokumentácii, nie je možné sa vyjadrovať k jej kvalite. Avšak z pohľadu uriadenia je projekt veľmi rôznorodý, relatívne rozsiahly a jednotlivé aktivity majú medzi sebou minimálne prepojenie, čo zvyšuje nároky na ich koordináciu a viac-menej nezávislé realizovanie. Možno by bolo vhodnejšie viesť tento projekt viac fokusovane na menej podčastí, takto je dosť náročné zhodnotiť nejakú synergiu.

Ako už bolo spomínané vyššie, projekt je v súlade s DDZ, témy, ktoré ponúka, sú všetko relevatné aj z hľadiska priorít univerzity aj zo všeobecného trhového pohľadu. V tomto zmysle je teda šanca dodať benefity a hodnotu dobrá. Na druhej strane však projektu chýba čosi ako nosný prvok, nosná téma, ktorá by podčiarkla jeho strategický, rozvojový charakter. Je to skôr množina vzájomne nesúvisiacich vylepšení - čosi v sieťach, čosi vGDPR, čosi v prístupoch do miestností...

Projekt samozrejme zmenu prinesie, bude to však zmena skôr v zmysle zlepšenia komfortu, podľa mňa nie systémová. Požadovaná dotácia je veľmi ambiciózna vzhľadom na charakter tém. Celkom určite by si žiadaná dotácia žiadala viac argumentácie zo strany autorov, kde presne oni vidia pridanú hodnotu. A tiež viac prispôsobiť merateľné indikátory tomu, že v aktivitách sa jedná o relatívne seriózne sumy - merať počty prvkov je podľa mňa nedostatočné, viac je potrebné sústrediť sa na merania zlepšenia efektívnosti (rýchlosti, kapacity, kvality a pod.)

Projekt ako taký je zaujímavý, niektoré pasáže s návrhmi na zlepšenie som vyznačil v jednotlivých sekciách vyššie.

Projekt je v oblasti Informatizácie ako dlhodobého cieľa SPU, ktorý je rozčlenený na 5 strategických cieľov: rozvoj počítačovej siete, bezpečnosti a ochrany, centrálnych serverov a sieťových služieb, informačného systému UIS, a techniky v posluchárňach a v aule. V rámci plnenia cieľov DZ boli identifikované nasledovné aktivity:
• Vývoj lokálnych sietí SPU
• Elektronický prístupový systém do budovy
• Bezpečnostné opatrenia v zmysle GDPR
• Integrácia registratúry SPU na E-schránku
• Modernizácia centrálnych serverov pre vitualizáciu

Aktivity sú v súlade s DZ.

Čo sa týka aktivity 1 súčasný stav popisuje nemožnosti nasadenia moderných bezpečnostných konfigurácií, kvôli zastaranému firmware a ukončeniu výbory týchto komponentov. Ďalej sprevádzkovanie LAN v nových priestoroch archívu a knižnice v novovybudovanom pavilóne. Aktivita 2 rieši systém prístupu a kontroly pohybu osôb. Aktivita 3 sa dotýka stavu, keď ochrana údajov sa rieši pomocou papierových tlačív. Aktivita 4 rieši ručné prijímanie a odosielanie elektronických záznamov cez E-schránku a Aktivita 5 rieši preťaženie siete v špičkových stavoch. Nedostatkom tejto časti je zdokumentovanie nákladov, prípadne negatívnych vplyvoch na chod univerzity a študentov. Inými slovami , nie je zrejmé do akej miery je brzdená činnosť aktivity napríklad absenciou elektronického prístupu do budovy. V časti cieľový stav sa síce hovorí o lepšej organizovanosti výučby a zvýšenej bezpečnosti, ale nie je zrejmý prínos tento aktivity v týchto oblastiach (aký je konkrétny problém v organizovaní výučby v súčasnosti?)

Projekt neuvažuje o žiadnej finančnej spoluúčasti, čo nastoľuje otázku do akej miery sa s uvedenou modernizáciou počítalo v prípade absencie výzvy MŠ.

Viď nižšie.

Teba dúfať, že preklepy a nedokončené vety nie sú odrazom kvality obsahu navrhoveného projektu. Projekt je z mojho pohľadu povrchne spracovaný. Aj keď projekt má za cieľ modernizovať informačnú infraštruktúru SPU, je otázne do akej miery sú nevyhnutné moderné inovácie typu bezkľúčoveho vstupu (nejedná sa o laboratória, kde by to bolo praktickou nevyhnutnosťou)
Vo všeobecnosti je zarážajúce, ako málo priestoru bolo venovanému vysvetleniu dôležitosti výberu konkrétnych aktivít – len heslovitý popis aktivít v opise súčasného stavu a cieľového stavu.
Merateľné ukazovatele neobsahujú ukazovatele, ktoré by boli priamym odrazom zlepšenie parametrov týkajúcich sa vzdelávania alebo chodu školy (ako naprílad počet dotknutých študentov, prípadne vyššia efektivita práce konkrétnych oddelení). V časti Vplyv na vonkajšie prostredie, nie je zrejmé ani ako predmetné aktivity vytvárajú podmienky na prípravu absolventov na prostredie modernej praxe, flexibilitu na pracovnom trhu, pripravenosť na podnikanie a orientáciu vzdelávania na budúce potreby praxe, ako projekt trvdí. Ďalej sa uvádza, že realizácia projektu prispeje k zvýšeniu kvality pedagogického procesu využívaním moderného softwaru a kvalitnou reprodukcou sprostredkovaných informácií technikou a technológiami. V tomto ohľade by sa očakávala väzba na merateľné parametre, prípadne popis ako konkrétne sú tieto vonkajšie vplyvy naviazané na uvedené aktivity. Odporúčam dopracovať väzby na uvedené ciele, hlavne preto, že je otázne ako aktivita 2-4 vplýva na vzdelávanie, prípadne služby študentom.

Projekt neodporúčam financovať pre relatívne nízku kvalitu spracovania projektu.