Inštitucionálne zabezpečenie procesu riadenia kvality a modernizácia súčasného systému hodnotenia kvality

Strategický cieľ, ktorý by sa mal naplniť realizáciou tohto projektu, je definovaný ako „na medzinárodnej úrovni profilovať univerzitu ako inštitúciu spĺňajúcu medzinárodné štandardy vo všetkých oblastiach jej činnosti“. Projekt obsahuje dve prierezové priority
a) plniť úlohy vyplávajúce z odporúčania komisie pre akreditáciu EU v rámci procesu medzinárodnej akreditácie v systéme hodnotenia a kontinuálneho zlepšovania kvality AACSB a
b) zabezpečovať kontinuáne zvyšovanie kvality vo všetkých oblastiach činnosti univerzity v nadväznosti na požiadavky medzinárodných štandardov.
Navrhované aktivity sú v súlade s uvedenými prioritami z DZ.

Cieľový stav je definovaný ako revidovaný model organizačnej štruktúry napojený na model procesov a najmä metrík na hodnotenie plnenia výkonnosti a dosahovania kvality študijných programov, ktorý bude využiteľný tak pre potreby budúcej národnej inštitucionálnej akdreditácie ako aj medzinárodnej akreditácie prostredíctvom AACSB International.
Súčasný stav dokumentuje existujúce interné smernice, ktoré upravujú organizačné predpisy a metodiku systému zabezpečenia vzdelávania na EUBA a konštatuje, že zapojenie sa do medzinárodnej akreditácie vytvorilo tlak na dodatočné zisťovania a meriania a tak došlo k zneprehľadneniu procesov v rámci monitorovania kvality.
Výkonným strediskom na zabezpečenie realizácie aktivít je Centrum na zabezpečenie a podporu kvality.
Jednotlivé aktivity sú
1. Inštitucionálne zabezpečenie procesu riadenia kvality

1.1 Vytvorenie modelu organizačnej štruktúry inštitúcie a zabezpečenie infraštruktúry procesu riadenia kvality
Výstupy:
• Organizačný dátový model
• Počet licencií
• Počet preškolených užívateľov

1.2 Funkčný model procesov.
Výstupy:
• Procesný model EUBA

1.3 Nastavenie metrík hodnotenia plnenia výkonnosti a kvality študijných programov.
Výstupy:
• Systém metrík hodnotenia kvality/výkonnosti procesov EUBA

2. Modernizácia súčasného systému hodnotenia kvality

2.1 Modernizácia súčasného systému zabezpečovania a hodnotenia kvality študijných programov
Výstupy:
• Interná smernica
• Elektronický katalóg
• Publikácia
• Aktualizované vzdelávacie ciele programov

2.2 Inovácia spôsobu spracovania a vyhodnotenia formulárov Prieskum názorov študentov na predmet/učiteľa
Výstupy: Software

Viď nižšie.

Viď nižšie.

Popis projektu je vágny. Nie je úplne jasné, čo je súčasný stav a ako by pretrvanie súčasného stavu ohrozilo dlhodobý rozvoj školy. Čitateľ je odkázaný si domýšľať súvislosti medzi jednotlivými aktivitami a naplnením dlhodobých cieľov. Aj keď dlhodobé ciele nestanovujú presné aktivity na ich dosiahnutie, čo je pochopiteľné, menované aktivity sú viac menej len vstupmi, ktoré by mali dlhodobý cieľ dosiahnuť. Inými slovami, nie je dostatočne prezentovaná väzba medzi očakávanými výstupmi jednotlivých aktivít a dosiahnutím dlhodobého zámeru školy. Ak sa aj vytvorí, prípadne inovuje existujúci model merania kvality, neznamená to, že sa automaticky kvalita zlepší a uvedená motivácia pre tento projekt vychádza len z potreby akreditácie bez väzby na ovplyvnenie kvality vzdelávania. Toto je zrejmé aj z merateľných ukazovateľov, ktoré definujú len vstupy a tým pádom neumožňujú reflektovať na pridanú hodnotu navrhovaných aktivít (ani naprílad to, či sa získa AACSB akreditácia). Z tohto dôvodu by sa očakávalo lepšie vysvetlenie prepojenia medzi týmto projektom a konečným vplyvom na vzdelanie, prípadne vplyv na študentov.
Od autorov projektu by sa očakávalo lepšie vysvetlenie prečo jednotlivé aktivity už nie sú súčasťou interných aktivít jednotlivých pracovísk, prípadne Centra na zabezpečenie a podporu kvality. Spĺňanie požiadaviek akreditácie, či už národnej alebo medzinárodnej, by nemalo figurovať ako námet na projekt pre dlhodobý rozvoj, keďže samotná existencia univerzity je podmienená spĺňaním týchto kritérií. V tomto kontexte je prekvapivé, že aktivity obsahujú ciele, ktoré by sa očakávali ako už existujúce interné mechanizmy univerzity akou je EUBA. Ak navrhovaný projekt predstavuje návrh na alternatívny prístup pre procesy meriania kvality, v tom prípade by sa očakávalo, že sa zdokumentuje prínos oproti existujúcemu stavu.
Niektoré položky v rozpočte sú otázne, ako napríklad alokácia 400 hodín pre jednotlivých koordinátorov pre aktivitu „popis funkčného a procesného modelu štruktúry fakulty“. Ďalej 25 000 eur na konzultáciu a metodickú podporu pre aktivitu 1.1, ktorá v popise nie je jasne spomenutá. Veľkými položkami sú aj odmeny pre koordinátorov, čo je mínusom pre tento projekt aj vzhľadom na existenciu vlastného organizačného útvaru Centrum pre kvalitu, a to aj z hľadiska porovnania s inými projektami v tejto výzve, ktoré navrhujú financovanie využitia interných personálnych kapacít z vlastných zdrojov. Odmeny pre koordinátorov výrazne prevyšujú celý rozpočet na konkurujúce projekty VŠVU s omnoho jasnejšie popísanou pridanou hodnotou.

Odporúčam projekt nefinancovať, prípadne financovať len software pre spracovanie papierových foriem dotazníkov študentov Aktivita 2.2 (papierové formy sú opodstatnené, ich výhoda spočíva v omnoho vyššej návratnosti v porovnaní s elektronickými). Všetky ostatné aktivity nie sú dostatočne obhájené a tým pádom sporné pri určovaní ich pridanej hodnoty.

Predložený projekt reaguje na DDZ univerzity, ktorý je rozpracovaný do viacerých prioritných oblastí, má ambicióznu víziu. Tento projekt sa snaží prispieť konkrétne k oblasti hodnotenia a zvyšovania kvality. Myšlienka zladenia interných systémov a procesov s požiadavkami medzinárodnej akreditácie je rozumná, avšak ocenil by som, ak by autori uviedli trochu viac konkrétnych indikátorov, ktoré by viac kvantifikovanou formou zdôraznili nedostatky v súčasnom stave. Takto ostáva popis súčasného stavu viac-menej na úrovni veľmi stručnej, kvalitatívnej.

Rovnako by bolo zaujímave uviesť konkrétnejšie budúcu ambíciu ohľadom prínosu nového systému k strategickým cieľom univerzity. Mapovanie projektu na dokument DDZ je relatívne abstraktné, čo dobrej myšlienke úplne nepomáha.

Projekt je členený do viacerých aktivít, ktoré odrážajú vývojový cyklus systému pre riadenie kvality. Tento prístup je vhodný, je transparentný a priamo použiteľný pre hodnotenie pokroku počas projektovej práce.

V aktivite č.1.1 až 1.3 sa autori venujú zabezpečeniu infraštruktúry, modelovaniu štruktúry, procesov, vytváraniu a nastavovaniu metrík. Osobne nemyslím, že práca sa začne z bodu nula, ako to je možné cítiť z popisu najmä aktivity č.1.1. Keďže nejaké systémy už existujú, skôr sa bude jednať o ich zlepšenie, rozšírenie, je možné, že aj celkový reinžiniering. Z toho vyplýva aj voľba merateľných kritérií - existencia modelu a jeho prechod z nula na jedna, je málo informatívny indikátor. Skôr by som povzbudil autorov vyjadriť sa o nedostatkoch existujúceho prístupu nejakými výkonnostnými metrikami a novým systémom adresovať tieto objektívnejšie metriky. Takisto, počet licencií je málo informatívny...

Podobne v aktivite č.1.2 (aj č.1.3) sa budú vytvárať nové funkčné modely a referencie, avšak asi nie na zelenej lúke? Žiadalo by sa viac detailov, napr. o zvolenej metodike. Taktiež napr. o počte existujúcich procesov a úrovni ich compliance s novými štandardmi. Aktualizácia a upgrade procesov (vrátane dizajnu nových procesov) by bol následne konkrétnejší indikátor než model z nuly na jedna...

V aktivite č.2.1 sa projekt venuje modernizácii hodnotenia študijných programov, predmetov a pod. Táto aktivita je skôr metodicko-teoretická, snaží sa o vytvorenie procesného pozadia a noriem. V nasledujúcej aktivite dochádza k samotnej inovácii jednej kategórie vstupov - prieskumov od študentov. Aktivita si kladie za cieľ zlepšiť získavanie spätnej väzby od študentov, ale opäť ako v predošlých aktivitách, zvolená metrika je relatívne abstraktná a prakticky nerieši skutočne identifikovaný problém. Ak je problém zvýšenie návratnosti dotazníkov a odstránenie strachu z neanonymity, tak použite ako merateľný indikátor pokroku napr. percento študentov zapájajúcich sa cez nový nástroj...

Rozpočete projektu je stanovený na úrovni necelých 160 tisíc eur, z toho je čosi cez 140 tisíc žiadaných ako dotácia. Väčšia časť rozpočtu je venovaná odmenám pre fakultných koordinátorov činnosti, časť konzultačným činnostiam a časť kúpe hardvéru.

Čo sa týka hardvéru, žiadalo by sa byť špecifickejší - server a ešte k tomu iný hardvér, plus licencie je dosť podstatná položka a ani v komentároch k rozpočtu nie je uvedených viac detailov, aká je asi predstava žiadateľov o (aspoň odhadovanej) štruktúre a rozsahu tejto položky. Podobne konzultačná a poradenská činnosť predstavuje dosť výraznú položku, ale nikde nie je uvedené čosi konkrétnejšie = kto je plánovaný byť konzultantom, v akej oblasti je potrebná konzultácia a zdôvodnenie. Takto je to taká "black box" suma, ku ktorej sa dá len ťažko vyjadriť objektívnejšie.

Podobne v aktivite č.2, rozpočet je položkový, čo je potrebné oceniť, avšak chýbajú nejaké aspoň orientačné údaje, ako boli uvedené sumy identifikované. Vývoj katalógu či licencia na softvér sú takýmito príkladmi, kde sa nedá objektívne zhodnotiť ako efektívna je táto voľba a jej nacenenie, keďže sú prezentované skôr výrokovo než argumentačne s podporou faktov.

Projekt je sponzorovaný doc. Péliovou, v pozícii prorektorky zodpovednej za realizáciu akademických projektov. Z tejto pozície je určite zabezpečená manažérska pozornosť. Na druhej strane odborným riešiteľom je centrum pre riadenia kvality, čo je tiež vhodná voľba vzhľadom na zvolenú problematiku. Aktivity sú ďalej členené na fakultných koordinátorov, ktorí však majú vyčlenených relatívne bohatý fond pracovných hodín na koordináciu. Osobne by som uvítal viac času venovaného nielen riadeniu a koordinácii, ale aj samotnej tvorbe, implementácii, overovaniu vyvinutých modelov. Práve tam sa bude totiž vytvárať pridaná hodnota (podľa mňa) a samotná koordinácia je v tomto kontexte práca podporná...

Celkovo je rozpočet investíciou skôr do ľudí než do infraštruktúry, čo je z hľadiska dlhodobého asi správnejšia voľba, kde získané know-how vydrží dlhšie. Čo však v tomto kontexte vnímam menej pozitívne je prílišne sústredenie na koordinačné činnosti a nie na činnosti, kde sa bude samotná znalosť vytvárať a používať. Z projektu aspoň teda nie je zrejmé, že koordinátor bude zároveň analytikom... Ak univerzita disponuje analytickou kapacitou na tvorbu detailov modelu, metrík a podobne - to je samozrejme úplne možné a aj žiaduce, potom však vyvstáva otázka potreby konzultačných činností. Tu vnímam mierne nekonzistencie, ktoré aspoň mne osobne vytvárajú viac otáznikov než ich zatvárajú.

Idea prechodu na modernejší systém riadenia kvality je dobrá, je to určite rozvojová záležitosť dlhšieho dosahu. Zvolená forma realizácie tejto idey je viac zameraná administratívne a koordinačne, než obsahovo. Tu by sa žiadalo poskytnúť viac detailov, ako si univerzita predstavuje samotné modelovanie a jeho následné používanie v praxi.

Rovnako by bolo žiaduce vidieť konkrétne merateľné, kvantitatívne ambície vyplývajúce z aktivít predloženého projektu. Ako konkrétne bude univerzita lepšie vybavená smerom k medzinárodnej akreditácii = bude rýchlejšie schopná reagovať, detailnejšie získavať a vyhodnocovať fakty, a podobne? Aká je konkrétna mierka "lepšej pripravenosti"?

Podobne, snaha o zlepšenie získavania spätnej väazby je vysoko cenená, avšak je menej zrejmé z podaného projektu, či relatívne jednoduchá investícia do softvéru a licencií vyrieši fundamentálny problém neochoty dávať spätnú väzbu - ako sami autori píšu, bežný problém všetkých slovenských univerzít...

Projekt je v princípe zaujímavý a realizovateľný, má potenciál zvýšiť imidž školy a ukázať jej modernejšiu tvár. Niekoľko odporúčaní som uviedol vyššie, v sekciách jednotlivých kritérií hodnotenia. Avšak zišlo by sa ísť do hlbších detailov, aby sa dalo objektívnejšie zhodnotiť...