Žiaci majú mať šancu pracovať v odbore, ktorý študovali (rozhovor pre Hospodárske noviny, 24. január 2014)

Vypísanie tendra, ktorý má zistiť, aké profesie sú potrebné na trhu práce, nebolo zbytočné? Máte už predsa zoznamy pripravené v spolupráci so zamestnávateľmi.
Zoznamy študijných a učebných odborov odrážajú výsledky analýzy a prognózy vývoja trhu práce, ktorú vytvorilo ústredie práce v spolupráci so zamestnávateľmi. Okrem toho sú prehľadom požiadaviek rôznych zamestnávateľských zväzov a zamestnávateľských asociácií pôsobiacich na Slovensku. Nedovolím si spochybňovať skúsenosti a poznatky profesijných komôr a zamestnávateľských zväzov, ktoré spomínaný materiál tvorili. Tvorili ho na základe vlastných skúseností a preto, aby im školy vychovali chýbajúcich zamestnancov. Nie školy, ale zamestnávatelia pôsobiaci na trhu určujú potrebnú štruktúru zamestnaní. Od nás sa očakáva, že budeme pružne reagovať, a tak podporíme rast pracovných príležitostí. Na tomto dokumente participovala Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská banská komora a Slovenská lesnícka komora. Zároveň pripomínam, že na margo podporných krokov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku mi bola vyjadrená písomná podpora zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, s ktorou budem k tejto téme vo veľmi blízkom čase rokovať. My sme už v predloženom materiáli avizovali, že každý rok chceme tieto zoznamy upravovať podľa aktuálneho vývoja trhu práce. Teda, aby naše odporúčania boli výsostne aktuálne a kopírovali potreby zamestnávateľov. Pripravovaná metodika Štátneho inštitútu odborného vzdelávania pomôže rezortu bližšie určiť a precizovať potreby trhu práce tak, aby boli nielen aktuálne, ale aby mali čo najvyššiu výpovednú hodnotu. To, čo môžeme konštatovať, je, že teraz riešime veci, ktoré z hľadiska zodpovednosti k mladým ľuďom mali byť samozrejmosťou už dávno.

Sú tieto zoznamy reprezentatívne a budú sa podľa nich prerozdeľovať peniaze v odbornom školstve? Ak áno, aký balík a podľa akého kľúča a odkedy?
Odborné školstvo má žiakom ponúkať šancu pracovať v odbore, ktorý študovali. Preto cieľom zadefinovania odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce bolo posilnenie záujmu o konkrétne štúdium zo strany žiakov a rodičov. V súčasnosti študuje napríklad v učebných a študijných odboroch kuchár, čašník, obchodných aj hotelových akadémiách 34-tisíc žiakov, pričom potrebujeme asi 2-tisíc absolventov ročne. Na druhej strane napríklad v odbore nástrojár študuje 20 žiakov, ale trh práce žiada približne tisíc absolventov. A v príkladoch by sme mohli pokračovať ďalej. Toto sú fakty, ktoré nestačí zobrať na vedomie, ale treba ich riešiť.

Na čo presne využijete údaje, ktoré získate vďaka vypísanému tendru?
Tento projekt sleduje vytváranie živých, teda výsostne aktuálnych údajov. Bez kvalifikovaného odhadu potrieb trhu práce nie je možné dobre nastaviť sieť študijných a učebných odborov tak, aby boli naši absolventi pripravení pre trh práce a mali sme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Doposiaľ nikto nepredložil kvantifikovateľné potreby trhu práce a práve aj to je jedným z dôvodov, prečo len sedem percent našich absolventov robí to, čo vyštudovalo, pričom v EÚ je to vyše 70 percent. Podľa kvalifikovaného odhadu potrieb trhu práce (povolania) sa v každom regióne prostredníctvom krajských rád odborného vzdelávania nastavia výkony konkrétnych škôl. Profesionálnym kvalifikovaným odhadom potrieb trhu práce chce ministerstvo dosiahnuť, aby sa touto investíciou zefektívnili výdavky zabezpečujúce uplatnenie absolventov.

Prečo je potrebné zbierať dáta aj za rok 2013? Požiadavky trhu sa predsa môžu zmeniť a to, aké teda sú, môžete zisťovať už za aktuálny rok...
Ide o medziročné porovnávanie, analýzu vývoja a trendov. Teda informácie aktuálne v danom roku sú len dátami bez potrebných širších súvislostí. Napokon Štatistický úrad takisto zberá informácie a údaje za predchádzajúce obdobie. Toto sú princípy, bez ktorých by z prognóz mohli byť neúspešné tipy. Toto však nesmie byť hazard, ale seriózna ponuka pre mladých ľudí.

Záujem zamestnávateľov možno zisťovať podľa inzerátov, ktoré reálne dávajú. Neuvažovali ste o tom, že si jednoducho vyžiadate dáta z profesie, alebo iného portálu?
Inzeráty na webe nehovoria o príčinách a neponúkajú súvislosti. Sú to len nástenky nehovoriace o kvalite uchádzačov a ani o tom, či ich evidencia nezamestnaných je pre firmy potrebná. Z inzertných portálov nie je možné získať relevantné údaje, na základe ktorých by sa dokázali identifikovať skutočné potreby trhu práce z dôvodu, že inzerujúci zamestnávatelia nevyužívajú pri zadefinovaní povolania napr. štatistickú kvalifikáciu zamestnaní. A my predsa potrebujeme východiská. Preto prichádzame s riešeniami prospešnými pre študentov a žiaducimi pre zamestnávateľov. Žiaden portál pracovných miest nepovie, že 30 percent absolventov sú nezamestnaní, 50 percent absolventov študuje na vysokej škole a len 7 percent robí to, na čo sa pripravovali. Práve poznanie potrieb trhu práce je nástroj na to, aby sme zabránili tejto štruktúre, ktorá odráža realitu dneška. Naším partnerom pre úspešné riešenia predsa nemôže byť internetová nástenka, ale zamestnávatelia. Preto pripomínam, že stavovské a profesijné organizácie s nami úzko spolupracujú a prijímajú precízne rozhodnutia.