SK
EN
Z výskumu: Klimatické zmeny ovplyvňujú flóru Slovenska. Ako sa mení?
So zmenou klímy sa mení aj flóra našej krajiny. Niektoré vzácne druhy rastlín sa stávajú bežnými, čoraz viac sa na našom území šíria nepôvodné druhy rastlín.
So zmenou klímy sa mení aj flóra našej krajiny. Niektoré vzácne druhy rastlín sa stávajú bežnými, čoraz viac sa na našom území šíria nepôvodné druhy rastlín.
Skúmaniu vzácnych druhov rastlín a rôznych druhov burín, vyhodnocovaniu typov biotopov, kde sa druhy šíria, ako aj spracovávaniu herbárových položiek, sa dlhodobo venuje doc. Pavol Eliáš, z Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. V rámci výskumu sa ústav zameriava najmä na poľnohospodársky významné oblasti južného Slovenska. Aké trendy zaznamenávajú?
Kotvičník, škarda či mnohoštet už nie sú také vzácne
V roku 1999 vyšla publikácia Červená kniha vyšších rastlín. Uvádza sa v nej rozšírenosť vzácnych domácich druhov v lokalitách Slovenska.
Ako hovorí odborník, niektoré druhy uvedené v Červenej knihe sa dnes už bežne vyskytujú na našom území. Stratili svoju vzácnosť. Tento fenomén súvisí s klimatickými zmenami, najmä s otepľovaním, prípadne extrémnymi zrážkami.
„Otepľovanie prospieva suchomilným a teplomilným druhom, ktoré sa rýchlo šíria. K takýmto druhom patrí kotvičník zemný (Tribulus terrestris), jednoročná rastlina, ktorá ešte v 90-tych rokoch bola na Slovensku veľmi vzácna, rástla iba na juhu, na pieskových dunách. Dnes sa šíri železničnou dopravou. Rastlina má zvláštne plody s ostňami, zabodávajú sa ľuďom do obuvi a tým sa prenáša. Objavila sa na severozápade Slovenska, v Žiline a každoročne nachádzame nové lokality,“ hovorí Pavol Eliáš.
Ďalším príkladom je škarda úhľadná (Crepis pulchra), tiež kedysi vzácny druh, ktorý sa vyskytoval od Komárna až po Rožňavu. V súčasnosti sa šíri do západných častí Slovenska. „Botanici ju našli v okolí Bratislavy a minulý rok som ju objavil i u nás v Nitre, aj v Senici, takže šíri sa smerom na Moravu.“
Svoju vzácnosť stratil aj mnohoštet valcovitý (Aegilops cylindrica), druh, ktorý je zaujímavý ako génový zdroj na šľachtenie pšenice na odolnosť proti chorobám. „Tento druh u nás rástol iba v okolí Štúrova, ale už v 80-tych rokoch sa začal objavovať na železničných staniciach v Dunajskej Strede a v Čiernej nad Tisou, kde bol zavlečený osivom. V súčasnosti sa jeho výskyt potvrdil vo viacerých lokalitách na severe Slovenska, v Bardejove, v Krupine,“ informuje botanik. Dodáva, že aj kedysi vzácny prerastlík prútnantý (Bupleurum affine), rastúci na nitrianskom Zobore, v súčasnosti už nájdeme na výsušných stanovištiach viacerých lokalít.
Extrémne zrážky prajú močiarnym druhom
Nielen otepľovanie, ale aj extrémne zrážky majú vplyv na výskyt vzácnych druhov.
„Pre nás botanikov bol zaujímavý rok 2010. V dôsledku vtedajších extrémnych zrážok sa mnohé polia zmenili na jazerá. Na Podunajskej nížine sme objavili vzácne druhy močiarnych rastlín ako je elatinka maďarská (Elatine hungarica). Dovtedy bola v histórii Slovenska zaznamenaná len jedenkrát na východnom Slovensku. Týka sa to aj ďalších vzácnych druhov, ktorých semená preniesli vodné vtáky, ako je sitina guľatoplodá (Juncus sphaerocarpus) či škripinec nízky (Schoenoplectus supinus). Ten sa dokonca pokladal za vyhynutý, následne sme ho objavili asi v pätnástich lokalitách na Slovensku,“ dozvedáme sa.
Nepôvodným druhom sa darí
V dôsledku klimatickej zmeny sa na naše územie čoraz viac šíria nepôvodné druhy rastlín, neofyty. Do Európy sa dostali po objavení Ameriky, z nového sveta, z Ázie a i. Mnohé z nich sú nebezpečné, často ide o nepríjemné buriny. Môžu sa stať inváznymi a negatívne vplývať na diverzitu a pôvodné biotopy. Veľkým zdrojom neofytov je dovozové osivo.
„Klasickým príkladom je ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), ktorá sa na Slovensku prvýkrát našla v roku 1949 v prístave v Komárne, v osive zo Severnej Ameriky. Za vyše 70 rokov sa rozšírila až na hranice s Poľskom. Darí sa jej pri okrajoch ciest. Podobný prípad šírenia nepôvodných druhov je iva voškovníkolistá (Iva xanthiifolia). Šíria sa aj nepôvodné vodné rastliny, napr. plaváčik nafúknutý (Eichhornia crassipes), tzv. vodný hyacint. Pláva na hladine rybníkov a tým, že pokrýva vodnú hladinu, by mohol ohrozovať chov rýb. Nebezpečným trvácnym druhom, ktorý skúmame, je aj cirok halepský (Sorghum halepense), viazaný na okraje ciest. Venujeme sa aj sledovaniu šírenia jednoročných druhov tráv ako je proso siate (Panicum miliaceum), ktorého dva poddruhy sú pomerne významnými burinami v kukurici a repe cukrovej. Proso vláskovité (P. capillare) je druh, ktorý bol v Bratislave zaznamenaný už v 18 storočí, pestoval sa ako okrasná rastlina. Pochádza zo Severnej Ameriky. V súčasnosti sa veľmi šíri, mnoho lokalít sa našlo na Záhorí,“ približuje P. Eliáš.
„V roku 2012 vyšla komplexná štúdia o nepôvodných druhoch na Slovensku. Obsahovala 916 taxónov nepôvodných, inváznych a expanzívnych (vyšších) cievnatých rastlín Slovenska. Odvtedy bolo zaznamenaných 80 nových druhov v prírode našej krajiny, mnohé z nich môžu byť pre poľnohospodárov nebezpečné,“ upozorňuje odborník, s tým, že naďalej treba venovať pozornosť výskytu nových druhov burín, ktoré prenikajú na naše územie.
„Očakávame, že v blízkej budúcnosti sa k nám dostane aj ostrokvet ježatý (Cenchrus echinatus), druh trávy pôvodom z Ameriky. V súčasnosti nám už jeho výskyt avizujú kolegovia z Maďarska, kde sa objavuje v pieskových dunách. Je to druh, ktorý má ostré ostne, takže záhradkári, ktorí sa s ním stretnú môžu byť nepríjemne prekvapení.“
Doc. Ing. Pavol Eliáš, PhD., sa vo svojom výskume tematicky zameriava na flóru a vegetáciu slanísk, možnosti obnovy slaniskovej vegetácie, na vzácne o ohrozené druhy rastlín (historické a súčasné rozšírenie, ekológia, ohrozenie) a výskyt a šírenie sa inváznych rastlín a karanténnych burín
Je autorom vyše stovky odborných publikácií.
Ako prvý objavil na Slovensku (v Nových Zámkoch) pakost purpurový (Geranium purpureum). Následne ho identifikoval v ďalších 15 lokalitách a v roku 2010 publikoval informáciu o tomto druhu. Viacero pre Slovensko nových druhov rastlín objavil v spolupráci s maďarskými kolegami zo Šoprone.