SK
EN
Študent informatiky Peter Hafner vyvinul klavírny pedál pre ľudí s postihnutím končatín
Okrem toho má v obchode s aplikáciami ďalšie úspešné produkty. Ako prichádza k nápadom, čo ho na vývoji najviac baví a ako hodnotí z pozície piataka štúdium aplikovanej informatiky, sa dozviete v rozhovore.
Vymyslel si aplikáciu, ktorá ovláda klavírny pedál, a to tak, že rozpoznáva pohyby úst. Je určená najmä pre hudobníkov s postihnutím dolných končatín. Ako ti to celé napadlo?
Už dlhšie sa zaujímam o interakciu človeka s počítačom a chcel som navrhnúť niečo, čo by sa v tejto oblasti týkalo hudby. Najprv som však prototypoval niečo úplne iné.
Čo to bolo?
Plánoval som použiť telefón, ktorý by pohybom v ruke a jej nakláňaním menil tóny. Človek by tiež otváral ústa, robil by napríklad pam pam pam, a tak by spúšťal noty. Nebolo to veľmi pohodlné, a tak mi počas testovania napadlo použiť tento systém na klavírny pedál. Poprosil som priateľku, aby držala klavírny pedál v ruke a aby sa mi pozerala na ústa. Ja som zatiaľ hral na klavíri, a keď som otvoril ústa, stlačila pedál. Ona nevnímala ani hudbu, len kvázi nahrádzala aplikáciu. Táto interakcia mi prišla príjemná a aj osobná, veď ústa sú citlivý orgán. Všimol som si, že pri vystúpeniach klasickej hudby prežívajú pianisti hudbu aj ústami.
Ako je aplikácia prepojená s klavírom?
Funguje to s klasickými midi klávesmi, ktoré sú pomocou USB zapojené do počítača. Aplikácia v telefóne je teda v skutočnosti prepojená s počítačom bezdrôtovo cez wifi, alebo aj káblom. Aplikácia komunikuje s každým softvérom určeným pre produkciu hudby.
Predpokladám, že to, čo ťa k vynálezu priviedlo, je aj tvoj vzťah k hudbe.
Áno, starý otec hrával v kostole na organe a aj doma mal klavír. Vždy, keď som bol u starých rodičov, tak som na ňom hral a niečo som sa naučil. Ale na hudobnú som nechodil.
Vznikla aplikácia na nejakom predmete alebo to išlo mimo školy?
Aplikáciu vyvíjam v rámci mojej diplomovej práce. Napadlo mi to ešte minulý rok, čo je dobre. Vývoj interakcie s počítačom a jej implementácia môže trvať dlho a treba na to viac času. Aplikáciu som vydal v App Store už pred letnými prázdninami, aby sme získali dostatok spätnej väzby, na ktorú môžeme v práci so školiteľom Doc. Michalom Čerňanským nadviazať.
Dozvedela som sa, že aplikácia mala aj dobré recenzie v zahraničnom článku. Potešilo ťa to?
Bolo to na webe IPhone Ticker a v deň, keď to vyšlo, si appku stiahlo okolo 150 ľudí. Predošlé riešenia náhrady klavírneho pedálu pre ľudí, ktorí nemôžu používať nohy, boli prevažne hardvérové. Tie by si ľudia museli vyrobiť sami, pretože vyrábať niečo také sériovo, by sa neoplatilo a bolo by to náročné. Výhodou mobilnej aplikácie je, že si ju môže každý stiahnuť a je zadarmo.
"Aplikáciu by som chcel nechať zadarmo, alebo aspoň jej hlavnú funkcionalitu. Ďalšie prídavné funkcie by mohli byť spoplatnené."
Aké máš ďalšie plány s aplikáciou okrem obhájenia diplomovej práce?
Chcel by som ešte aj v rámci diplomovky preskúmať ďalšie spôsoby, ako prepojiť aplikáciu s klavírom, keďže nie každý má počítač značky Apple. Je tam viacero vecí, ktoré by sa dali riešiť, napríklad pomocou microbitu. Už v prvom ročníku sme dostávali tzv. microbit zariadenia (malé počítače, pozn. red.), ktoré majú v sebe Bluetooth a dajú sa programovať. Ja som microbit skúsil napojiť do konektoru určeného na klavírny pedál, takže microbit je zapojený do klavíra a priamo komunikuje s aplikáciou a tým pádom už nepotrebujete počítač. Toto riešenie je vhodné aj pre klavíry, ktoré nie sú len ovládač, ale vydávajú zvuky aj sami o sebe. Microbit je dostupné zariadenie, ktoré by si mohli záujemcovia zakúpiť a pomocou neho si doma poskladať bluetooth konektor podľa jednoduchého tutoriálu.
Nerozmýšľal si, že by si aplikáciu spoplatnil?
Chcel by som ju nechať zadarmo, alebo aspoň hlavnú funkcionalitu. Ďalšie prídavné funkcie by mohli byť spoplatnené.
To je od teba veľmi pekné, lebo ľuďom, ktorí sú napríklad po úraze, by to mohlo pomôcť. Je toto tvoj prvý praktický projekt, alebo máš už toho za sebou viac?
Väčšinu štúdia sa zameriavam na technológie Apple, či už hodinky, iPad a podobne. Vždy sa snažím teóriu, ktorú sa učíme v škole, aplikovať na Apple ekosystém. Z tých, čo mám v App Store a ľudia ju aj sťahujú, by som spomenul Color Noise. Je to “menu bar” aplikácia (pre horné menu v Macu). Aplikácia rieši tzv. brown noise, čo je šum, ktorý ľuďom pomáha sústrediť sa, alebo zaspať, či upokojiť sa a relaxovať. Aplikácia slúži na prehrávanie tohto šumu. Ja som riešil problém, aby sa človek k tomu dostal čo najrýchlejšie, čo ide práve cez hornú lištu. Ľudia to chvália a má dobré recenzie.
Ako prichádzaš k týmto nápadom?
Pri tomto som skúmal TikTok a vyskočilo tam na mňa video, v ktorom hovorili o “brown noise.” Spomínali, že je to dobré napríklad pre ľudí s ADHD, lebo všetky distrakcie sa v šume stratia a človek sa môže sústrediť naplno. Vtedy mi napadlo, že by sa to zišlo na počítač, pretože na iPhone to už existovalo a na desktope si to ľudia púšťali cez YouTube. S touto aplikáciou som sa dostal aj na Product Hunt, čo je portál o softvéroch. Niekedy jeden vyberú do popredia na hlavnej stránke a informujú o ňom, čo sa stalo aj mne.
Koľko aplikácií máš v App Store?
Okrem týchto dvoch ešte aplikáciu Play and Sing, ktorá slúži na to, že k iPadu si človek pripojí klavír a mikrofón a môže vlastne naraz hrať aj na klavíri, aj si spieva a hneď to počuje v slúchadlách.
Čo ťa najviac baví na celom procese tvorby aplikácií?
Už od detstva zbožňujem produkty Apple. Ešte ako malý, keď ma sestra s priateľom navštevovali, tak som vždy obzeral ich iPhony. Aj mi ukázali, kto to je Steve Jobs. V tej dobe ho ešte veľa ľudí u nás nepoznalo. Bolo to okolo roku 2008. Mali v telefóne aplikáciu, ktorá mi učarovala. Keď som do nej napísal čokoľvek, tak mi to našlo presne takú aplikáciu, ktorú som potreboval. Napísal som tam klavír, tak tam bola aplikácia klavíru. Napísal som tam gitara, tak tam bola gitara. Bola to samozrejme aplikácia AppStore. To bolo podľa mňa obdobie, ktoré bolo z pohľadu vývojárov najkreatívnejšie, pretože vývojári po prvý krát dostali do rúk niečo také a museli to uchopiť. Prišlo mi fascinujúce, ako sa dajú vytvoriť také aplikácie. K vývoju som sa však dostal až na vysokej škole.
"Tým, že sme tu prešli všetky počítačové disciplíny, tak mám oveľa väčší rozhľad, vidím veci viac do hĺbky a v nových súvislostiach."
Informatiku si šiel študovať práve kvôli obdivu k Apple?
Aj áno, na strednej škole som študoval elektrotechniku, ale až v poslednom ročníku som sa začal viac zaujímať o softvér. Robil som vtedy projekt inteligentnej domácnosti a vtedy ma to vtiahlo viac. Videl som v praxi výsledky, a to ma tešilo. Na vysokej škole sme si už v prvom ročníku, keď sme sa učili programovať, mohli vybrať projekt v objektovo orientovanom programovacom jazyku. Ja som si vybral Swift, ktorý sa používa hlavne na vývoj aplikácií pre Apple zariadenia. Spravil som jednoduchú aplikáciu, ktorá dokázala vypočítať obsah geometrického objektu. Následne ten objekt zobrazila prostredníctvom rozšírenej reality v skutočnej veľkosti. Tento projekt ma posunul na začiatku úplne najviac, lebo som sa prinútil niečo urobiť a už som vedel, ako ďalej pokračovať, čo neviem a čo sa mi treba doučiť.
Je štúdium informatiky náročné? V spoločnosti prevláda takéto povedomie.
Ako čo. Super je, že sa nemusím nič bifliť, žiadne poučky. Väčšinou je to tak, že niečo praktické vyskúšam a na tom pochopím teóriu, ktorá mi takto zostane aj v pamäti.
Komu by si odporučil štúdium aplikovanej informatiky?
V ročníku som mal aj takých spolužiakov, ktorí nevedeli vôbec programovať, lebo na strednej to nemali. Aj ja som na strednej takmer z programovania prepadol. Ale tu som to v pohode zvládol. Takže by som štúdium odporučil každému, kto chce študovať informatiku, bez ohľadu na skúsenosti v tejto oblasti.
A v čom bol taký rozdiel, že tu to išlo a na strednej nie?
Rolu určite hrá aj prostredie, ktoré nás motivuje.
Na Slovensku je po informatikoch veľký dopyt, ale ľudia ho nechodia až tak často študovať. Čo sa musí podľa teba zmeniť, aby si mladí ľudia vyberali aj informatiku?
Začína sa to už na základnej škole, aj keď mám pocit, že v súčasnosti sa na to tlačí trochu viac. Aj keď na druhej strane, keď to človek dostane pod nos, tak nemá možno taký drive, ako keď si to nájde sám.
Deťom ale asi treba trochu ukázať, že niečo také ako informatika a programovanie existuje a že je to zábavné a má to význam.
Dôležitá je aj disciplína. Veľa ľudí, aj takí, čo sú už dnes seniorní programátori, to mali niekedy tak, že keď sa učili programovať, vykašľali sa na to, a potom sa zas začali učiť.
A je to ťažké?
Skôr je to o tom, že človek musí byť konzistentný a pravidelne sa tomu venovať.
Ako keď sa učí nejaký cudzí jazyk?
Áno, ak človek programovací jazyk nepoužíva, tak ho pomaly zabudne. A disciplína je pri tomto najdôležitejšia.
A ktoré jazyky treba podľa teba ovládať?
Závisí to na tom, čo človek robí. Ja vyvíjam aplikácie pre iOS, tak to mám jasné. Robím natívny vývoj, takže ovládam Swift, ktorý sa používa aj na výuku programovania. Potom je určite fajn vedieť na vedecké, alebo logické veci Python. A myslím si, že každý by mal začať od jazyka C, čo môže byť taký vstup do programovania. Aj pomocou microbitu sa človek naučí základné programátorské konštrukcie.
Myslíš si, že AI uľahčí programovanie?
Hovorí sa, že by malo nahradiť programátorov, ako aj iné povolania. Mne to príde tak, že AI ušetrí programátorom veľa času. Niektoré veci ovládam, ale nechce sa mi ich robiť, lebo je to veľa vypisovania, tak to človek radšej posunie umelej inteligencii. Ale kontrola je v každom prípade dôležitá a tvorí možno 20 %, ale tej najkľúčovejšej práce.
Ale nebojíš sa, že by si nemal kvôli AI prácu?
Najskôr si myslím, že jej urobím viac a efektívnejšie.
Si v poslednom ročníku. Aké sú tvoje plány po skončení školy?
Uvažujem nad doktorandským štúdiom. Rád by som učil predmet, napríklad produktový manažment, čo je téma, ktorá ma zaujíma asi najviac.
Ako bilancuješ teraz ku koncu tvoje štúdium?
Bolo to super. Hovorí sa, že programátori ani nemusia mať vysokú školu. Ja si to však nemyslím. Tým, že sme tu prešli všetky počítačové disciplíny, tak mám oveľa väčší rozhľad, vidím veci viac do hĺbky a v nových súvislostiach.
Vložil: Andrej Brník
Zodpovedná osoba: Mgr. Magdaléna Švecová, PhD.