SK
EN
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre: Europoslanci reflektovali globálne hrozby v súvislosti s dnešnými krízami
Je Spoločná poľnohospodárska politika EÚ pripravená na krízy? Ekologické opatrenia alebo produkcia potravinových komodít v EÚ? Sebestačnosť, či dovoz nedostatkových produktov?
To boli hlavné témy diskusie europoslancov - Ivana Štefanca a Michala Wiezika so študentmi SPU v Nitre, zameranej na aktuálnosť nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre prípad nepredvídateľných kríz. Prebiehala 12. apríla na pôde Výskumného centra AgroBioTech SPU v Nitre.
V úvode hostí privítala rektorka SPU Klaudia Halászová. Ako uviedla, SPU v Nitre ako jediná univerzita poľnohospodárskeho zamerania na Slovensku má nielen silné postavenie, ale aj zodpovednosť v rámci riešenia aktuálnej problematiky v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a pôdohospodárstva.
Podľa slov europoslancov, naša spoločnosť sa v súčasnosti nachádza v zložitej situácii. Inflácia v dôsledku pretrvávajúcej pandémie, konflikt na Ukrajine, či klimatické zmeny a mnohé iné okolnosti majú a budú mať dopad na poľnohospodársku produkciu potravín. „Európe nehrozí hlad, ale zdražovanie,“ povedal Ivan Štefanec. Dodal, že preto je naliehavé prijať opatrenia, ktoré by pomohli výrobcom, ako aj spotrebiteľom, vyrovnať sa s následkami vzniknutej situácie.
Európska únia musí byť podľa europoslancov schopná zabezpečiť udržateľnú potravinovú bezpečnosť pre svojich obyvateľov minimálne v základných komoditách a výrazne znížiť našu závislosť od importu. Ako uviedli, EÚ má nadbytok potravín, je čistý vývozca obilnín a má mieru sebestačnosti 112 percent. Etickým problémom je plytvanie potravín. „U nás predstavuje 20 %. Reálne čelíme aj problémom s pôdou, degradáciou jej funkčného potenciálu, zaberaním ročne 3 až 5 hektárov poľnohospodárskej pôdy pod zástavbu rôznych areálov. Až 75 % našej ornej pôdy je odkázaných na hnojenie,“ poukázali na problémy europoslanci. EÚ vyslala signál, že potrebujeme zvýšiť produktivitu. Podľa Michala Wiezika je však nesystémové, krokom späť, riešiť stabilizáciu na úkor životného prostredia. „V tomto by sme mali byť koncepnejší. Hlavná kríza, ktorá nás ešte len čaká, je klimatická. Environmentálne ambície pokladám za kriticky dôležité, oslabovanie týchto aspektov je škodlivé. Poľnohospodárstvo bez environmentálnych štandardov nebude žiadané.“ Podľa europoslanca riešenie nie je ani vo vyčlenení novej pôdy na pestovanie, ako sa mnohí snažia presviedčať.
Predseda Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga upozornil na reálne ekonomické vplyvy v rámci globálnej výroby, ktorým sa nevyhneme. V súvislosti s tým sa europoslanci vyjadrili, že v cene produktu by mala byť dohľadateľná uhlíková stopa. „Malo by to byť štandardom nielen pri cenách potravín. Uhlíkové clo je namieste aj pri automobiloch a podobne,“ povedal I. Štefanec.
Ďalšia z globálnych hrozieb je zásobovanie energiami a prístup k energiám rôzneho druhu. „Oblasť energetiky je neudržateľná. Viac ako 80 % energetických zdrojov dovážame z krajín mimo EÚ. Treba zmeniť dodávateľa, zlepšiť infraštruktúru a diverzifikovať energetické zdroje, vymeniť fosílne palivá, ktoré poškodzujú klímu, na obnoviteľné zdroje, solárne, geoveterné, úsporné energie,“ povedal M. Wiezik. Dodal, že to si vyžaduje konsolidovaný prístup všetkých krajín. Obaja europoslanci podčiarkli, že malo by sa zrýchliť naplnenie cieľov Európskej zelenej dohody, aby sme boli menej závislí od fosílnych palív a energetických zdrojov mimo EÚ.
Na záver podujatia rektorka Klaudia Halászová zdôraznila, že práve krízy vždy ukážu dôležitosť odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva a pôdohospodárstva, na ktoré by sa nemalo zabúdať na všetkých úrovniach od národnej až po európsku. „Téma poľnohospodárstva by mala byť výrazná. Slovensko vždy bola poľnohospodárska krajina, dôležité je, aby bola diverzifikovaná a dobrým miestom pre život nás všetkých,“ uzavrela rektorka.