SK
EN
MUSICA JUBILATICA
Dňa 2.12.2023 o 17:00 sa priestory slávnostnej auly Ekonomickej fakulty UMB rozozneli melódiami v podaní univerzitného komorného orchestra Mladosť pod taktovkou Pavla Martinku.
Univerzitný komorný orchester Mladosť je reprezentačné teleso Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktoré kontinuálne pôsobí od r. 2008. História súborovej hry vo vysokoškolskom prostredí v Banskej Bystrici však siaha oveľa hlbšie do histórie.
Eduard Gábor, Alexander Melicher, Tibor Sedlický, Dezider Strmeň, Anna Dobrotová, Jozef Pantlík, Vladimír Gajdoš, Igor Tvrdoň, Milan Pazúrik, Margita Gromová. To sú osobnosti, ktoré sa zaslúžili o založenie, chod a rozvoj orchestra od roku 1960. Už prvé desaťročie bolo obdobím získania viacerých umeleckých ocenení. V r. 1971 vzniká celofakultný Vysokoškolský súbor Mladosť, ktorý pôsobí do súčasnosti a dodnes táto značka zahŕňa spevácky zbor, folklórny súbor a komorný orchester. V roku 1985 orchester ukončil svoju verejnú činnosť a súborová hra sa stala len predmetom hudobného vzdelávania s minimálnym presahom na verejnosť prostredníctvom koncertných vystúpení.
Orchester v súčasnej podobe vznikol prirodzeným vyústením akreditovania študijného programu Školské hudobné súbory a pôvodne jeho členmi boli študenti učiteľstva hudobného umenia a školských hudobných súborov. Od r. 2022, fungovanie orchestra zabezpečuje Centrum umenia a kultúry pri Pedagogickej fakulte UMB, ako nástupnícke pracovisko Katedry hudobnej a Katedry výtvarnej kultúry.
Počiatky orchestra vo formácii pôsobiacej v dnešnej podobe, siahajú do rokov 2007-2008, kedy sa na základe študijného programu Školské hudobné súbory konštituovaného z iniciatívy Libora Fridmana, i požiadaviek študentov a vnútornej motivácie okrem vokálnej hudobnej produkcie aj na sebarealizáciu v oblasti inštrumentálnej hudby začalo konštituovať pod vedením Pavla Tužinského niekoľko menších inštrumentálnych komorných zoskupení, ktoré sa pod jeho taktovkou vyformovali do komorného orchestra.
Od vzniku orchestra teleso spolu s jeho vedením ašpirovalo na napĺňanie najvyšších umeleckých cieľov, čo sa odrážalo vo výbere repertoáru i kvalite jeho naštudovania. V počiatkoch sa repertoár telesa zameriaval širokospektrálne na rôzne žánre hudby s orientáciou na výber perál klasickej hudby atraktívnych tak pre študentov ako i pre poslucháčov s rozmerom vízie didaktickej aplikácie nadobudnutých zručností členov v budúcej každodennej edukačnej praxi. Toto obdobie trvalo od vzniku až do roku 2015, kedy sa pod vedením Pavla Martinku začal výber repertoáru orientovať na diela slovacikálnej hudby.
Orchester si kladie za cieľ naštudovávať a prezentovať diela slovenskej hudby od najstarších čias až po súčasnosť. Zmyslom prezentácie pamiatok slovenskej hudby nie je len oživiť „tichú“ hudobnú minulosť, ale poukázať na nemiznúcu komunikačnú schopnosť daných diel
a živosť, životaschopnosť tak výsledných diel ako zdrojového materiálu odkazujúceho na národný historický pôvod historicko-kultúrnych konštruktov zhmotnených v hudobnom materiáli.
Repertoárové portfólio orchestra pozostáva zo 4 celkov: staršia slovenská hudba, hudba inšpirovaná folklórom, duchovná hudba a autorská hudobná produkcia Pavla Martinku.
Počas svojho 15-ročného pôsobenia má orchester evidovaných 97 členov, absolvovaných 59 hudobných produkcií, naštudovaných 67 skladieb a vo svetovej premiére orchester uviedol 24 skladieb. Počas tohto koncertu odznie ďalších 5 premiér.
To všetko sa udialo počas 59 zdokumentovaných hudobných produkcií a pričinilo sa o to 97 evidovaných členov. Výročný koncert bol symbolickým 60. koncertom tohto telesa.
Koncert poetickým slovom sprevádzala Slavomíra Očenášová.
Počas koncertu znela výlučne slovenská hudba s básňami, ktoré obsahovo a tematicky korešpondovali so znejúcou hudbou. Ďakujeme i za povzbudzujúce slová podpory a vďaky, ktoré nám venoval pán prorektor pre vedu a výskum, prof. PhDr. Peter Terem, PhD. a dekanka Pedagogickej fakulty UMB doc. PaedDr. Lenka Rovňanová, PhD.
Otváracou skladbou koncertu bola Oratio Neosoliensis. Je postavená na téme ľudovej piesne V Bistrici na rínku, ktorá je podporená minimalistickým kánonickým sprievodom.
Prvým poetickým kusom bola báseň Jána Smreka – Slovenská pieseň.
Sinfonia Adventi je inšpirovaná pompéznym barokom. Hlavnými témami sú tance z Melodiaria Anny Szirmay-Keczerovej z 18. stor. Najznámejšie spracovanie týchto tancov je od Vladimíra Godára v hudbe pre večerníček Jurošík.
Tóny koncertu prerušila oslavná báseň Pierra de Ronsarda (1524-1558) Pätnástich rokov krása, ako óda na Mladosť, na jej 15. výročie i ako predslov ku skladbe Pulchritudo.
Pulchritudo – skladba inšpirovaná témou tanca Pulcher z Uhrovskej zbierky piesní a tancov z r. 1730 zrekonštruovaná s využitím polyfónnej faktúry. Z tejto zbierky čerpala inšpiráciu i 4-časťová Patientia, ktorá spracúva tému i v nepárnom takte tzv. Proportia. Adagio je prepracovanou verziou tanca, ktorá anticipuje typický barokový materiál dobových tancov, tzv. Fóliách. Z Uhrovskej zbierky vychádza i K sobášu nôta, ktorá nám pripomína dobovú šľachtickú obradovú hudobnú kultúru. Rekonštrukcie týchto tancov sa nesú v neobarokovom slohu.
Pred odznením Patientie zazneli slová Písma, z knihy Kazateľ, ktoré odkazujú na fenomén žitia prítomnosti, ktorý hudba napĺňa najviac zo všetkých ľudských aktivít. Po Patientii – Trpezlivosti zazneli verše Valentína Balašu (1554-1594) opisujúce prežívanie chvíľ pred svadbou - Mejš ty lítost má najmilší.
Sinfonia je dielom trnavského skladateľa – Jána Matejoviča (1741-?), súčasníka Márie Terézie. Pôvodne bola napísaná pre 3 nástroje, o čom svedčí i jej pôvodné meno – Sinfonia a3.
Ako predhovor k Banskobystrickému pochodu sme vybrali Slovenské verše Petra Benického (1603-1664)
Banskobystrický pochod skomponoval v r. 1798 (225. výročie) banskobystrický skladateľ, regenschori a trubač Anton Julius Hiray (1770-1842) pri príležitosti návštevy uhorského miestodržiteľa. Pôvodná skladba je určená pre 6 dychových nástrojov.
Ako ďalší odznel výber z básne Andreja Braxatorisa-Sládkoviča(1820-1872) – Detvan.
Predohra k opere Detvan. V tomto roku si pripomíname 170. výročie vydania básne Andreja Sládkoviča – Detvan. Toto dielo sa rozhodol hudobne spracovať Viliam Figuš-Bystrý (1875-1937) počas svojho pôsobenia vo Zvolenskej Slatine. Libreto opery napísal Emil Boleslav Lukáč. Opera bola prvýkrát uvedená v r. 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Ide o prvú operu napísanú v slovenskom jazyku. V predohre opery ste mohli vypočuť všetky témy, ktoré reprezentujú hlavné postavy – Martina, Helenu, Ďura, kráľa Matiáša a motív prsteňa.
Pred uvedením fantázie na témy Eugena Suchoňa odznel výber z libreta opery Svätopluk, ktorých autormi boli Jela Krčméry-Vrteľová (1924-2021) a Ivan Stodola (1888-1977).
Buďte svorní! Tento rok si pripomíname i 120. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia národného umelca Eugena Suchoňa (1903-1993), autora prvej slovenskej národnej opery Krútňava. Odkaz jeho diela je neustále živý a UKO hrá úryvkovú fantáziu na témy z opery Svätopluk z 1. dejstva. Fantázia končí témou Svätoplukovho odkazu: „Buďte svorní na večný čas“ a chválospevom ľudu.
Bože čos´ ráčil. Pieseň uvádzanú i ako velehradskú hymnu či slovenskú hymnu pre chrám skomponoval národný umelec Mikuláš Schneider –Trnavský (1881-1958), ktorého úmrtie si pripomíname i touto oslavnou piesňou. Text napísal Tichomír Milkin (1864-1920). Pred touto skladbou zaznela viac než tisícročná modlitba za vlasť sv. Gorazda.
Koncert uzatvorila Modlitba k sv. Cecílii, patrónke hudobníkov, ktorá je vyobrazená i na koruhvách orchestra. Skladba odznieva po prvýkrát, v inštrumentálnej verzii. Na svoju premiéru s latinským textom pátra Juraja Pavlína Bajana (1721-1792) a slovenským textom Ljuby Makovickej (1921-2005) ešte čaká.
Všetkým ďakujeme za priazeň a tešíme sa na ďalšie stretnutia!
Pavel Martinka
Centrum umenia a kultúry, Pedagogická fakulta UMB