SK
EN
MAŤ VIAC ŽIEN VO VEDE A VÝSKUME SA OPLATÍ
Keď americký magazín Time tento rok prvýkrát vyhlásil anketu „Dieťa roka“, porota mala na výber z piatich tisícov talentovaných kandidátov a kandidátok. Na obálku prestížneho časopisu sa napokon dostala 15-ročná Gitanjali Rao. K objavom mladej školáčky patrí napríklad nový spôsob detekcie olova v kontaminovanej vode či aplikácia Kindly na riešenie kyberšikany.
O dievčatách ako Gitanjali by sa v minulosti dozvedel málokto. Vedecký výskum bol odjakživa mužskou doménou a hoci sa v nej vyskytovalo aj niekoľko žien, ich mená väčšinou ostali nezaznamenané. Nepomer v zastúpení mužov a žien vo vede pretrváva aj v súčasnosti. Podľa štatistík tvoria ženy len tretinu vedeckej obce.
Podľa domácich údajov je u nás pomer absolventiek a absolventov magisterského štúdia vo všetkých odboroch výrazne v prospech žien – približne 63 ku 37. Slovensko sa teda v tejto oblasti ocitlo vysoko nad európskym priemerom. Z tejto pozitívnej štatistiky však automaticky nevyplýva, že ženy dosiahnu aj na vyššie akademické pozície. Naopak, v skutočnosti sa aj u nás vyskytuje tzv. efekt „deravého potrubia“ (leaking pipeline). Ženské talenty sa v procese získavania akademických titulov jednoducho vytrácajú. Problém sa pritom netýka len tzv. STEM odborov (teda prírodných, technických a lekárskych vied), ale aj sféry humanitných disciplín. V nich je síce celkový podiel žien vyšší, no na rôznych stupienkoch kariérneho rebríčka nie sú pohlavia zastúpené rovnomerne.
Časť verejnosti a možno aj vedeckej obce sa na ženy vo vede stále pozerá ako na „cudzí element“. O ženách sa stále predpokladá, že ich doménou sú predovšetkým rodinné povinnosti, pre ktoré nemajú na „seriózny výskum“ čas, prípadne im chýba zanietenie či schopnosti. Viaceré nadané vedkyne sa tak vzhľadom na prekážky, ktorým čelia ako ženy, nedokážu presadiť.
Prítomnosť žien vo vede však prináša viacero benefitov. Výskum, na ktorom sa podieľajú aj ženy, má potenciál byť nielen presnejší (keďže zohľadňuje špecifickú perspektívu žien vo vzťahu k skúmaným javom, ktorú môžu muži – vedci prehliadnuť), ale aj inovatívnejší (ak sú vedecké tímy rôznorodé, prinášajú viac nových myšlienok).
Využitie tvorivého potenciálu žien a mužov bez obmedzení, ktoré vyplývajú z rodových rol, je kľúčom k zabezpečeniu konkurencieschopnosti a pokroku vo vede a výskume. Pred školami, univerzitami a vedeckými inštitúciami stojí výzva odstrániť pretrvávajúce prekážky v kariérnom postupe žien. Spôsoby, ako to dosiahnuť, hľadá od minulého roka aj výskumný tím FiF UK pod vedením docentky Mariany Szapuovej v rámci medzinárodného projektu EQUAL4EUROPE (Štandardy rodovej rovnosti pre AHMSSBL inštitúcie v Európe). Na projekte sa podieľa šesť európskych akademických inštitúcií, jedna medzinárodná akreditačná organizácia a jedna nezávislá poradenská spoločnosť. Cieľom je identifikovať a využiť nástroje, ktoré umožnia začleniť rod do vzdelávania a výskumu, znížiť rodovú nerovnováhu v rozhodovacích orgánoch a zlepšiť kariérne vyhliadky žien vo výskumnom prostredí humanitných, sociálnych aj ekonomických vied a manažmentu.
Slovenský tím začal už v priebehu uplynulého roka mapovať situáciu v oblasti rovnosti príležitostí na našej univerzite. Ukázalo sa, že interné pravidlá a politiky inštitúcie (ako je napríklad Etický kódex univerzity) sú v súlade s ustanoveniami antidiskriminačného zákona, ktorý zaviedol povinnosť zamestnávateľov zamedziť rodovo podmienenej diskriminácii. Výzvou však zostávajú inštitucionálne politiky či opatrenia na podporu rodovej rovnosti.
Prieskum slovenských výskumníčok potvrdil aj prítomnosť fenoménu „deravého potrubia“ na katedrách Filozofickej fakulty UK. Kým na magisterskom stupni študuje výrazne viac žien ako mužov (69,4 % oproti 30,6 %), na profesorských pozíciách je pomer žien a mužov obrátený (29,4 % žien). Nízky podiel žien sa prejavuje aj vo vedeckých radách fakúlt. Za minulý rok ženy tvorili len približne 30 % počtu ich členov.
Existuje viacero nástrojov, ktoré by prispeli k prehĺbeniu rodovej rovnosti v prostredí našej univerzity. Patrí medzi ne napríklad systematický zber a vyhodnocovanie dát členených podľa pohlavia a vytvorenie na mieru šitého plánu, ktorý podporí ženy v ich kariérnych dráhach. Projekt EQUAL4EUROPE má ambíciu prispieť k lepším vyhliadkam žien na uplatnenie vo vede obidvoma spomínanými spôsobmi.
Mgr. Miroslava Mišičková - Filozofická fakulta UK