Kým v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sa duálne vzdelávanie podporovalo, u nás sa zlikvidovalo!

Rozhovor ministra školstva Dušana Čaploviča pre A..Z Press, informačný leták Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, č. 1/2014

Ako hodnotíte uplynulý rok 2013, resp. obdobie takmer sa končiaceho prvého polčasu Vášho pôsobenia ako šéfa rezortu školstva v rámci tohto volebného obdobia? Ako sa Vám spolupracuje so zamestnávateľmi? Ktorým kľúčovým témam sa plánujete venovať v tomto roku, resp. nasledujúcom období?
- Pre našu vládu a osobitne pre mňa je prioritou odborné a celoživotné vzdelávanie, ktoré bolo v predchádzajúcich viac ako desať rokov na okraji záujmu. Už v roku 2012 sme pre užšie prepojenie vzdelávania s trhom práce uskutočnili legislatívne zmeny prostredníctvom novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý prepojenie sociálnych partnerov (stavovské organizácie a profesijné organizácie) na trhu práce upravuje v § 5 ods. 3, podľa ktorého stavovská organizácia alebo profesijná organizácia spolupracuje s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny pri tvorbe analýz a prognóz vývoja na trhu práce,  vypracúva požiadavky trhu práce na kvalifikovanú pracovnú silu a pripravuje podklady na určenie požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce.

Táto novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zároveň uložila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR povinnosť zverejňovať v spolupráci s naším rezortom  dvakrát ročne na svojom webovom sídle informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a na regionálnej úrovni.

Z hľadiska zlepšenia spolupráce a komunikácie so zamestnávateľmi v minulom roku považujeme za významné pravidelné zasadania Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktorej práca sa oproti minulosti veľmi zintenzívnila. Významná je aj činnosť pracovných skupín Rady vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré v minulom roku na svojich 13 rokovaniach, za účasti zástupcov stavovských a profesijných organizácií prerokovali návrhy normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia študijných a učebných odborov a návrhy nových experimentálne overovaných študijných a učebných odborov.

Okrem spolupráce v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu zamestnávatelia ako členovia pracovných skupín úzko spolupracovali pri tvorbe metodiky účasti zástupcu stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie na teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúške alebo záverečnej skúške. Dôležitá je spoluúčasť na metodických usmerneniach pri uplatňovaní kritérií, ktoré sú dôležité pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku a pri zostavovaní Zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce, ako aj Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Nedávno schválený materiál bol tvorený za aktívnej účasti zamestnávateľov, vrátane investorov a sú prehľadom požiadaviek rôznych zamestnávateľských zväzov a zamestnávateľských asociácií pôsobiacich na Slovensku.

Za významné považujem aj prípravu a podpísanie Memoranda o spolupráci medzi ministerstvom, Národným ústavom celoživotného vzdelávania a príslušnými zamestnávateľskými zväzmi a komorami, rozbehnutie národných projektov k odbornému vzdelávaniu z európskych štrukturálnych fondov prostredníctvom priamo riadenej organizácie Štátnym inštitútom odborného vzdelávania.   

Kľúčovou úlohou v roku 2014 je príprava nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorá začala za intenzívnej spolupráce so zamestnávateľmi už v minulom roku, najmä s väzbou na duálne odborné vzdelávanie, ako aj príprava novely vyhlášky o stredných školách.

Jednou z Vašich kľúčových rezortných reforiem je reforma odborného vzdelávania a prípravy. Plánujete návrat k duálnemu systému vzdelávania, resp.  k čiastočne duálnemu systému vzdelávania, ktorý je zjednodušene o tom, že  zamestnávatelia budú intenzívnejšie spolupracovať pri rozhodovaní, aké školy, študijné odbory a vzdelávacie programy budú vznikať, vzhľadom k potrebám trhu práce, a v ktorých zamestnávatelia budú aktívne participovať na príprave žiakov. Aký je Váš názor, prečo sa tento s praxou prepojený systém vzdelávania, ktorý funguje úspešne v iných krajinách,  a u nás sa v minulosti tiež osvedčil, vôbec prerušil? Aký model tohto systému dnes Slovensko potrebuje zaviesť, aby sme v dohľadnej dobe zaznamenali pozitívny obrat?
- V nových hospodárskych podmienkach po roku 1989 sa podniky začali orientovať predovšetkým na zvyšovanie produktivity práce a tvorbu zisku orientáciou na výrobu tovarov či poskytovanie služieb. V tejto situácií pristúpil štát k presunu zriaďovateľskej funkcie k stredným odborným učilištiam z podnikov na príslušné rezortné ministerstvá. Tento krok zabránil stratám na majetkoch škôl, či už to boli budovy alebo materiálno-technické vybavenie, ktoré slúžilo na odborné vzdelávanie. Zároveň však podniky stratili priamy, bezprostredný vplyv na prípravu, priebeh aj ukončovanie odborného vzdelávania a prípravy na stredných odborných školách. Napriek snahám oživiť systém škôl zriaďovaných veľkými štátnymi aj súkromnými firmami po niekoľkých rokoch skončil presunom týchto škôl pod zriaďovateľskú pôsobnosť štátu.

Dnes sme múdrejší, vieme, že to nebol správny krok a transformácia na podnikové a firemné školy sa mala uskutočniť prezieravejšie, žiaľ politika čierno-bieleho videnia minulosti a prílišná ideologizácia, ktorá prekryla odborný, racionálny prístup, sa podpísala pod tieto kroky. Kým v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku sa duálne vzdelávanie podporovalo u nás sa zlikvidovalo!  

V minulom desaťročí, rokoch 2001 až 2007 spolupráca medzi zamestnávateľskou sférou a sférou odborného vzdelávania a prípravy niesla znaky dobrovoľnosti až istej živelnosti, bola obmedzená iba na určité formy spolupráce, akými boli napríklad umožnenie odborných exkurzií žiakov, vykonávanie odbornej praxe a odborného výcviku, sponzorstvo materiálnou pomocou alebo finančnými prostriedkami, účasť a členstvo odborníkov z praxe v odborných komisiách. Existujúce platné normy upravovali vzťah, jednotlivé aktivity alebo prípadné úlohy zamestnávateľskej sféry k odbornému vzdelávaniu a príprave iba čiastkovo, ale nie v potrebnom kontexte. Neexistovali mechanizmy, ktoré by boli systémovo podporili spoluúčasť zamestnávateľov na financovaní odborného vzdelávania a prípravy.

Tieto skutočnosti napriek snahe škôl o propagáciu odborného vzdelávania a prípravy, ale bez účasti zamestnávateľov, spôsobili postupné znižovanie záujmu žiakov o odborné vzdelávanie a prípravu predovšetkým v technických či poľnohospodárskych odboroch. Podpísala sa na tom aj politika, ktorá odborné vzdelávanie posunula okraj záujme, v niektorých obdobiach úplne do autu, najmä v rokoch 2002 – 2006 a 2010 – 2012. Na všetko však nepriaznivo vplývala demografická situácia, ale aj znižujúca hodinová dotácia praktického vyučovania na základných školách, či absolútna absencia výchove a vzdelávania k zručnosti našich detí.

Zamestnávatelia sa absolventov nepýtajú len na to, čo sa žiak naučil, čo vie, ale predovšetkým na to, čo z toho dokáže prakticky použiť, realizovať. Na tento moment výchovno-vzdelávacieho procesu, keď žiak musí teoretické vedomosti prakticky použiť,  sa chceme zamerať už na základnej škole, od jeho prvých ročníkov a dokonca už v predškolskej výchove a vzdelávaní. Našim zámerom je zaradiť do vzdelávacej oblasti „Človek a svet práce“ predmet „Pracovné vyučovanie“, ktorý je zameraný na výkon praktických činností.

Významnou súčasťou by mala byť orientácia žiaka vo svete práce a povolaní a utváranie postojov a rozvoj schopností významných pre proces voľby povolania.
Je potrebné opäť posilniť výučbu matematiky a ďalších prírodovedných predmetov a v spolupráci so zamestnávateľmi naštartovať prostredníctvom výchovných poradcov cielenú propagáciu perspektívnych povolaní a kariérne poradenstvo. Ide o trendy, ktoré postupne aplikujeme do vzdelávacieho systému a snažíme sa o tom informovať aj rodičov.

Pokles úrovne v matematike a prírodovedných predmetov odrážajú aj nedávne výsledky PISA 2012, kde sme sa dostali zlou školskou politikou a zamerania vzdelávania na hodnotených štátov na chvost. Naše nové prístupy sú behom na dlhé trate a veľmi ťažko je dobehnúť stratený čas z minulých rokov, ale naštartovať tento nový prístup bolo pre budúcnosť nášho štátu nevyhnutné. Všetko sa začína na základných školách a od týchto krokov sa bude odvíjať aj rozvoj odborného vzdelávania, ale aj kvalita vyučovania prírodovedných predmetov na gymnáziách so zavedením povinnej maturity z matematiky, ako aj zmena v štruktúre a vo vzdelávaní technických a prírodovedných fakúlt a vysokých škôl s väzbou na spoluprácu s budúcimi zamestnávateľmi.

Zamestnávatelia by zo strany ministerstva privítali uplatňovanie takých riešení, aby vychádzali zo škôl absolventi  lepšie uplatniteľní vo firmách pôsobiacich na Slovensku, respektíve na našom trhu práce. Množstvo absolventov na úradoch práce, vysoká nezamestnanosť mladých a nedostatok odborne zdatných absolventov využiteľných v podnikoch svedčí o tom, že niečo nie je dobre nastavené. Kde treba začať, a čo je potrebné zmeniť, aby sme dosiahli vyšší záujem žiakov, ale aj ich rodičov o štúdium na takých stredných odborných školách, ktoré „produkujú“ zamestnateľných, pre prax potrebných absolventov? Ako plánujete tieto perspektívne študijné a učebné odbory v blízkej budúcnosti zatraktívniť? Bude sa prihliadať na potreby trhu práce viac ako v minulosti?
- V Programovom vyhlásení vlády sme jasne deklarovali, že chceme vzdelávanie prispôsobiť potrebám trhu práce. Musíme prejsť od kvantity ku kvalite, je tu aj úloha, aby rezort školstva bol chápaný ako dôležitý rezort s ekonomickými úlohami a s prorastovými opatreniami. Nielen preto pripravujeme opatrenia na meranie kvality nášho školstva a vytvárame podmienky na operatívny tok aktuálnych informácií medzi školstvom, zamestnávateľmi a podnikateľským stavom a to tak v regionálnej, ako aj na republikovej úrovni.

Vychádzajúc zo zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, základom pre koordináciu odborného vzdelávania a prípravy na národnej a regionálnej úrovni sú analýzy a prognózy o vývoji trhu práce. Tvorba týchto analýz a prognóz je úlohou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ostatným zainteresovanými subjektmi v odbornom vzdelávaní. Na základe jej výsledkov si samosprávne kraje vytvárajú regionálne stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách a v súlade s nimi určujú počet tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných zo štátneho rozpočtu. Týmto mechanizmom bol vytvorený priestor adekvátnejšie prepojiť vzdelávanie s potrebami trhu práce, a teda znížiť počet  absolventov študijných a učebných odborov, ktorých trh práce nepotrebuje a zároveň zvýšiť počet absolventov študijných a učebných odborov, ktorí sú pre trh práce potrební. Túto kompetenciu už uplatňujú samosprávne kraje prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Treba prejsť aj na úrovni regionálnej samosprávy od nebývalého zbožňovania gymnázií a odborných škôl netechnického zamerania!  

Ďalším opatrením je tvorba zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ktoré podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave určuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, stavovskými organizáciami, profesijnými organizáciami a odborovými organizáciami. Tieto neperspektívne odbory musia mať výrazne znížený normatív a tieto získané zdroje musia byť navýšené do perspektívnych odborov, týka sa to tak stredného, ako aj vysokého školstva.

V procese odborného vzdelávania a prípravy bude významným prvkom podpora praktického vyučovania či už formou odborného výcviku alebo odbornej praxe priamo u zamestnávateľov. V tejto súvislosti spustilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky národný projekt „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“. Ťažiskovými aktivitami projektu okrem bezprostredného zapojenia zamestnávateľov do procesu odborného vzdelávania a prípravy na stredných odborných školách, bude aj inovácia obsahu vzdelávania a prípravy, kariérne poradenstvo na stredných odborných školách a pilotáž implementácie prvkov duálneho školstva do systému odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike.

Často počuť argumenty, že firmám chýba motivácia aktívnejšie vstupovať do procesu vzdelávania a prípravy, aj z dôvodu generovania výdavkov, ktoré nie sú daňovo uznateľnými nákladmi. Podarilo sa nájsť riešenie?
- Už v súčasnosti v zmysle zákona o dani z príjmov si zamestnávateľ môže uplatniť ako daňový výdavok náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 53 zákonníka práce na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.

V rámci prípravy návrhu nového zákona o odbornom vzdelávaní predložili zamestnávatelia ďalšie návrhy daňových bonusov, ktoré by bolo možné uplatniť v súvislosti  s ich vstupom do odborného vzdelávania a prípravy. Ktoré z navrhovaných riešení bude prijaté, bude závisieť od výsledkov výstupu pracovnej skupiny, ktorá sa podieľa na rozsiahlej novele zákona o odbornom vzdelávaní, ako aj od ďalších rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

V minulosti bolo v kompetencii štátu spravovať stredné odborné školy. Bolo správnym krokom svojho času presunúť túto zriaďovateľskú zodpovednosť na VÚC? Nebolo by centrálne riadené stredné odborné školstvo lepším riešením z pohľadu nastavenia systému vzdelávania s cieľom zosúladenia dopytu a ponuky po pracovnej sile?
- Aj v období, keď stredné odborné školy zriaďovali príslušné rezorty, pri racionalizácii siete škôl o ich rušení alebo zlučovaní v najväčšej miere rozhodovali regionálne potreby a požiadavky, ku ktorým majú najbližšie práve samosprávne orgány.  

S cieľom zohľadniť pri koordinácií odborného vzdelávania a prípravy na regionálnej úrovni záujem štátu aj regiónu ustanovil zákon o odbornom vzdelávaní povinnosť pre samosprávne kraje vytvárať regionálne stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách na základe analýz a prognóz o vývoji trhu práce, ktoré vypracúva Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ostatným zainteresovanými subjektmi v odbornom vzdelávaní.

Samozrejme, ako regionálne samosprávy nebudú v plnosti rešpektovať stratégiu, metodické pokyny a právne normy, zákony, nariadenia a vyhlášky nášho rezortu, bude musieť prísť na program dňa aj zmena kompetencií s presunom právomocí na rezort školstva, tak ako to už odporúčajú zamestnávateľské zmeny. Zmena v štruktúre zamestnanosti si môže vyžadovať i takéto rázne opatrenie.