Fyzioterapeut Machovič: Chrbtica nie je prispôsobená na 8-hodinové sedenie. Ak nemáte čas, pomôže aj 15 minút cvičenia

„Ak denne vykonávate monotónnu činnosť a nehýbete sa, najlepšie je, aby ste k fyzioterapuetovi prišli ešte predtým, než vás začne čokoľvek bolieť. Pacienti však vážne stavy častokrát odkladajú a fungujú cez bolesť,“ hovorí Ondrej Machovič, majiteľ regeneračného a rekondičného centra Delta Clinic a doktorand na Fakulte zdravotníckych vied UCM.

Ako sú na tom Slováci s fyzioterapiou, je to pre nás stále neznámy pojem?

Mnohí ľudia, s ktorými sa stretávam a rozprávam, ma pri predstave slova fyzioterapeut buď nazývajú lepším masérom, alebo nemajú predstavu, čím všetkým sa fyzioterapia zaoberá a kde všade dokáže pomôcť.

Možno tento rozhovor číta niekto, kto to tiež úplne presne nevie. Čím sa teda fyzioterapia zaoberá?

V skratke, je to odbor zdravotnej činnosti, ktorý sa venuje diagnostike a terapii pohybového aparátu. V súčasnosti však zasahuje do mnohých medicínskych odvetví – gynekológie, ortopédie, neurológie či pediatrie. Fyzioterapeuti dnes veľmi špecializovane pracujú napríklad s pacientmi po mozgových príhodách, so sklerózou multiplex či Parkinsonovou chorobou.

Keď sme si dohadovali termín rozhovoru, bolo pomerne náročné sa s vami stretnúť. Máte veľa práce?

Áno, je toho veľmi veľa. Spojilo sa mi doktorandské štúdium so súkromnou praxou. Niektoré dni preto musím byť na fakulte, tie ostatné som v mojom centre prakticky od rána do večera. Neustále konzultujem s klientmi ich zdravotný stav a venujem sa im prakticky s minimálnymi pauzami. Ak nejaké mám, väčšinou ich venujem kolegom, aby som s nimi prebral stav jednotlivých pacientov.

Ste mladý človek, máte len 25 rokov. Nie je úplne bežné, aby niekto vo vašom veku viedol vlastné zariadenie. Čomu sa v Delta Clinic venujete?

V súčasnosti sme centrom venujúcim sa regenerácii a rekondícii. Mojou špecializáciou v rámci fyzioterapie sú neurologické problémy, prevažne chrbtica. Máme kolegyňu, ktorá sa zameriava na terapiu ženského tela, ďalšia zase na športovcov. Snažíme sa vo svojej profesii pomôcť čo najširšiemu spektru pacientov. Ak k nám príde klient s diagnózou, pri ktorej mu naša intervencia nepomôže, vieme mu, na základe vzťahu k zodpovednosti k pacientom, odporučiť iných špecializovaných fyzioterapeutov či doktorov.

"Už počas školy som robil všetko pre to, aby som mohol byť fyzioterapeut s čo najlepšími praktickými skúsenosťami."

Ako ste vznikli?

Už počas školy som robil všetko pre to, aby som mohol byť fyzioterapeut s čo najlepšími praktickými skúsenosťami. Ak začínate vykonávať prax, potrebujete vedieť, ako s ľuďmi komunikovať, taktiež podrobne poznať každý sval a vedieť, ako s ním pracovať a ako pomocou rúk nájsť problém, ktorý pacient opisuje. Absolvoval som preto mnoho rôznych kurzov a doplnkového vzdelávania.

Praxoval som v nemocnici, na ortopedickom, neurologickom aj chirurgickom oddelení. Pracoval som tiež v jednom bratislavskom fitnescentre ako hlavný fyzioterapeut. Počas pandémie covidu som si povedal, že nadišiel ten správny čas a vyskúšam ísť cestou vlastnej praxe.

A prenajali ste si v Trnave priestory na vlastné centrum.

Presne tak. Začínal som s dvoma miestnosťami, v ktorých sa aktuálne nachádzame. Bolo ich treba prebudovať tak, aby spĺňali stanovené štandardy. Prvý týždeň od otvorenia prišlo niekoľko klientov, ten ďalší však ani jeden. Trochu som sa zľakol, či to bol správny krok. Odvtedy ubehlo dva a pol roka a taký týždeň už neprišiel ani raz.

Po polroku som mal toľko pacientov, že som sa im nezvládal venovať sám. Oslovil som teda bývalých spolužiakov z vysokej školy, o ktorých som vedel, že sú kvalitnými fyzioterapeutmi. V určitej chvíli sme museli z kapacitných dôvodov naše zariadenie prepojiť so susednými miestnosťami a dnes tvorí celé prízemie budovy práve Delta clinic.

Fyzioterapeut v minulosti nebol odbor, ktorý bolo potrebné študovať na univerzite, ale len forma nadstavbového štúdia na strednej zdravotníckej škole. Je v súčasnosti potrebné, aby mali fyzioterapeuti vysokoškolské vzdelanie?

Z môjho pohľadu určite áno. Vysokoškolské vzdelanie samozrejme nie je zárukou toho, že budete dobrým fyzioterapeutom, dáva vám však priestor úzko sa špecializovať práve na oblasť, ktorej sa chcete venovať. Na bakalárskom štúdiu preberáte všeobecné základy – anatómiu či histológiu. Na magisterskom už máte priestor nadobudnúť špecializované techniky v odboroch ako gynekológia, ortopédia, neurológia, pediatria a mnohých iných.

Spomínali ste, že ste mimo školy absolvovali mnoho kurzov a doplnkového vzdelávania. Sú pre prax nevyhnutné?

Ak chcete držať krok s aktuálnymi trendami, jednoznačne. Pri doplnkovom vzdelávaní zistíte, ako sa ten odbor za roky výskumu posunul. Niektoré postupy z minulosti dnes už jednoducho neplatia. Ako mi raz povedal jeden profesor, stačí sa naučiť čo i len jeden nový cvik na to, aby ste pomohli stovkám pacientov s problémami. Súkromné kurzy preto určite dávajú zmysel, hoci stoja nemalé finančné prostriedky.

"Doktorandské štúdium je skvelé v tom, že počas neho udržiavate kontakt s aktuálnymi domácimi a svetovými výskumami. Učíte sa metodológiu, rozoznať kvalitný od nekvalitného."
Máte vlastnú prax aj potrebné vzdelanie. Aktuálne ste však taktiež denným doktorandom na FZV UCM v študijnom programe fyzioterapia. Titul magister vám nestačil?

Doktorandské štúdium je skvelé v tom, že počas neho udržiavate kontakt s aktuálnymi domácimi a svetovými výskumami. Učíte sa metodológiu, rozoznať kvalitný od nekvalitného. Fyzioterapia je moja vášeň a rád by som do tejto oblasti prispel aj nejakými vlastnými výskumami.

Na čo konkrétne sa v rámci doktorátu špecializujete?

Moja dizertačná práca sa zaoberá optimalizáciou fyzioterapie po transplantácii srdca, ktorá je veľmi málo preskúmaná. Pri kardiakoch je, bohužiaľ, zaužívaná stigma, napríklad pri diagnóze chronického srdcového zlyhania, kedy sa fyzioterapeuti boja s pacientmi cvičiť v dostatočnej miere. Preto som nadviazal spoluprácu s Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Prejdime v rámci fyzioterapie na bežnejšie príklady. Pred niekoľkými dňami ma, ľudovo povedané, „seklo v krížoch“. Celý deň som sa nedokázal pohnúť. Vyriešil som to liekmi proti bolesti a náplasťami. Som si vedomý, že toto nie je ideálne riešenie príčin bolestí chrbtice. Čo by som mal urobiť  v ideálnom prípade?

S podobnými problémami mi volajú pacienti často a žiadajú ma, aby som ich urgentne objednal na čo najskorší termín. To by však bola veľká chyba, ktorú môže urobiť neskúsený masér či fyzioterapeut.

Pri takzvanom seknutí sa sval v dôsledku prudkého pohybu natiahne a následne kvôli obrannej reakcii stiahne. Svalové vlákna sa ľudovo povedané „zauzlia“. V tomto prípade sa odporúča počkať aspoň 24 hodín, kým do problému môže zasiahnuť fyzioterapeut. Samozrejme, je možné zasiahnuť aj skôr, ak ide o skúseného profesionála. V takom prípade ide o správne a postupné polohovanie, ktoré dokáže výrazne pomôcť. Pacienta určite nemasírujeme a nevykonávame manuálne techniky.

Najlepším svojpomocným spôsobom úľavy od bolesti je suché teplo, čiže horúce obklady. Ak nemáte nič iné, pomôže aj horúci vzduch z fénu. V horších prípadoch to vyriešia vami spomínané analgetiká, v tých najhorších pohotovosť. Naopak, neodporúča sa pôsobenie mokrého tepla, teda horúca sprcha alebo vaňa. Keď akútna bolesť povolí, navštívte fyzioterapeuta a začnite pracovať na odstránení jej príčin.

Bolesti chrbtice sú pri ľuďoch so sedavým spôsobom života jedným z najbežnejších chronických ochorení. Vy sám na svojom blogu v rámci Delta Clinic hovoríte, že starostlivosť o chrbát môže týmto bolestiam preventívne predchádzať. Ako by takáto prevencia mala vyzerať?

Naša chrbtica nie je z evolučného hľadiska prispôsobená na to, aby sme 8 hodín sedeli v jednej pozícii. Kedysi sme počas dňa v rámci jednej hodiny strávili 59 minút pohybom a jednu minútu sedením. Dnes je to presne naopak. Preto sa odporúča sedenie prerušovať a hýbať sa. Sám to niekedy zanedbávam a nestíham, kvôli kompenzácii celodenného monotónneho pohybu je však fajn skúsiť si tú pol hodinu či hodinu počas dňa nájsť.

Ak by som chcel byť konfrontačný, poviem vám, že mnoho ľudí, ktorí od rána do večera študujú či sedia v práci, na to jednoducho nemajú priestor.

Preto je veľmi dôležité pristupovať ku klientovi individuálne a snažiť sa mu prispôsobiť. Ak mi poviete, že ste extrémne pracovne vyťažený a počas dňa máte len 15 minút, zostavím Vám zopár z môjho pohľadu najurgentnejších cvikov presne na tento čas a nemusí to byť sústavné cvičenie. Existuje veľmi populárna McKenzie metóda, počas ktorej pacient cvičí každé tri hodiny len jednu jedinú minútu. Dôležité je, aby chrbtica dostala pomocou cvikov uvoľňujúce podnety viackrát, než raz za deň.

Čo hrozí, ak bolesti chrbtice zostanú dlhodobo neriešené?

Môže vám napríklad „vytiecť platnička“. Odborne sa to, samozrejme, nazýva inak, vo výsledku však naozaj nejde o prehnaný laický pojem. Medzi stavcami sa nachádza obal platničky s nestlačiteľnou tekutinou. Ak napríklad v driekovej oblasti dochádza k dlhodobému preťažovaniu chrbtice veľkým tlakom a statickou zlou polohou tela, obal platničky praskne a tekutina s jadrom doslova zaleje nerv, ktorý sa tiahne až do nohy. Tú vám vo väčšine prípadov okamžite „vypne“.

Predpokladám, že toto je už vážny zdravotný stav.

Vtedy je človek doslova v hodine dvanástej, musí ísť okamžite na pohotovosť a neodkladnú operáciu. Pacienti takéto stavy častokrát odkladajú, fungujú cez bolesť. Operatívne sa to dá vyriešiť, ale noha už zostáva nehybná a aj pre fyzioterapeuta je veľmi náročné ju rozhýbať. Mal som pacientku, ktorej sa nervy v nohe nezregenerovali ani po dvojročnej rehabilitácii a s chôdzou mala veľké ťažkosti.

Aby sme sa dokázali vyhýbať takýmto situáciám, aké indikátory signalizujú, že treba navštíviť fyzioterapeuta?

Akékoľvek bolesti chrbta či krčnej chrbtice, kvôli ktorým sa napríklad horšie sústredíte na prácu. To najlepšie však je, aby ste prišli ešte predtým, než akékoľvek spomínané indikátory nastanú.

"Ak viem, že denne 8 alebo 9 hodín vykonávam jednu monotónnu činnosť a nekompenzujem ju žiadnym športom či iným pohybom, treba prísť. Fyzioterapeut vás naučí, ako sa vyvarovať potenciálnym bolestiam a zraneniam."

To znamená, že majú ľudia chodiť k fyzioterapeutovi preventívne?

Určite. Ak viem, že denne 8 alebo 9 hodín vykonávam jednu monotónnu činnosť a nekompenzujem ju žiadnym športom či iným pohybom, treba prísť. Fyzioterapeut vás naučí, ako sa vyvarovať potenciálnym bolestiam a zraneniam. Sú to najlepšie investované peniaze. Vôbec pritom nemusíte mať len sedavé zamestnanie. Monotónne činnosti s rovnakými pohybmi vykonávajú aj ľudia v manuálnych profesiách, napríklad vo fabrikách za pásom či športovci v rámci jednostranného zaťažovania pri tenise, plávaní alebo hokeji.

V jednom rozhovore som sa dočítal, že intenzívna fyzická záťaž môže človeku so sedavým zamestnaním skôr uškodiť než pomôcť. Prečo?

Komunikujeme aj s osobnými trénermi. Na začiatku treba začínať pozvoľna. Nie je dôležitá intenzita, ale to, ako cvičíte a aké pohyby pri tom vykonávate. Na prevenciu bolestí chrbtice je napríklad najlepší pohyb do všetkých smerov. Ak telo na nejaký typ pohybu nie je zvyknuté a vy ho potom náhle urobíte, môže prísť bolesť. Klientom vysvetľujem, že ak by mali celý deň v lakti ohnutú ruku a večer by ju chceli vystrieť, asi by to tiež nebolo príjemné. Chrbticu preto treba na všetky typy bežných pohybov pravidelne trénovať.

V rozhovore pre denník N sa fyzioterapeut Petr Šifta vyjadril, že mu v posledných rokoch do ordinácie prichádza asi tretina psychosomatických pacientov, ktorí majú bolesti bez toho, aby na to mali nejaký objektívny dôvod. Máte takúto skúsenosť aj vy?

Štatisticky to síce nemám podložené, ale aj ja mám psychosomatických pacientov stále viac. Psychika totiž veľmi vplýva na celkové držanie tela. Ak napríklad trpíte úzkosťami či depresiou, vaše telo automaticky zaujme takzvanú obrannú pozíciu. Snažíte sa schúliť a ramená dávate dopredu, čím sa vám skracujú prsné svaly a preťažujú trapézy. Z psychického problému sa teda stáva somatický, čiže telesný a funguje to aj opačne.

Ako s takýmito pacientmi pracujete?

Mnohí s chronickými bolesťami vám povedia, že boli v Česku alebo v Rakúsku u najlepších neurológov či ortopédov, nikto im nepomohol a tak prišli za vami. Pracujeme s nimi a cviky nepomáhajú. Sadneme si a zhodnotíme, že už boli u neurológa, fyzioterapeuta, ortopéda, liečiteľa, čarodejnice, jednoducho všade. Čo je to, čo nám zostáva? Psychológia. Odpoveď, ktorá je pre veľa pacientov náročná. Samozrejme, je dôležité zostať s pacientom v kontakte a ak psychológ vylúči psychosomatický problém, pomôcť mu nájsť riešenie intervenciou ďalších doktorov.

Ako reagujú na to, keď im to oznámite?

Typicky, že predsa nie sú blázni. Prioritné je vysvetliť im, že bolesť vnímajú trochu iným spôsobom a môže mať inú, než fyzickú príčinu. Veľmi dôležité je vedieť s nimi citlivo komunikovať a počúvať ich. Častokrát vám mnohé indície povedia medzi rečou sami. V medicíne je pre pacienta vždy najlepšie multidisciplinárne prepojenie. O intervencii psychológa vo fyzioterapeutickej praxi som dokonca nedávno prednášal na konferencii v Piešťanoch.

Ondrej Machovič je majiteľ a hlavný terapeut regeneračného a rekondičného centra Delta clinic. Magisterský titul v odbore fyzioterapie obhájil na Fakulte zdravotníckych vied UCM. Za vynikajúce študijné výsledky získal Cenou dekana. Za projekt Delta Clinic a kontinuálnu činnosť vo fyzioterapii a rehabilitácii taktiež ocenenie Gaudeamus – študentská osobnosť roka v kategórii veda.

Zdroj: PR UCM

Zdroj: https://www.ucm.sk/sk/aktuality/detail/3549/