Apoštolský nuncius študuje slovenčinu

Apoštolský nuncius absolvoval popoludňajší program spojený s privítaním pri soche sv. Konštantína, prednáškou v Sieni Konštantína Filozofa a stretnutím so študentmi a sv. omšou v Univerzitnom pastoračnom centre Pavla Straussa. Ako povedal Mons. Girasoli, nasledujúc vzor vierozvestcov, potrebujeme viesť dialóg so všetkými a odstraňovať predsudky, ktoré sú veľkými prekážkami.

Pri príležitosti náSvätý Otec vás vymenoval za apoštolského nuncia na Slovensku 2. júla 2022. Čo je vaším poslaním na tomto poste, čo prinášate slovenským veriacim?
Poslaním apoštolského nuncia je slúžiť. Je to služba, ktorá má za cieľ upevniť a posilniť zväzky a väzby medzi Svätou stolicou, pápežom a verejnými inštitúciami Slovenska, a tiež služba Cirkvi a Božiemu ľudu, cez ktorú je na Slovensku možné viac vnímať blízkosť pápeža Františka. Preto nuncius, v spoločenstve s biskupmi, ohlasuje a oživuje pre slovenských veriacich tak slovo a dokumenty Magistéria a Svätého Otca, ako aj usmernenia a postoje Svätej stolice v rozličných oblastiach života a dynamiky spoločnosti. V pokornej službe tak nuncius vykonáva úlohu animátora slova pápeža a Svätej stolice v slovenskej cirkvi a spoločnosti.

V deň vašej návštevy 14. 2. sme si pripomenuli výročie úmrtia patróna našej univerzity sv. Konštantína. Ako vnímate význam života a diela sv. Konštantína, resp. solúnskych bratov v kontexte vzdelávania a formovania mladých ľudí (nielen) na našej univerzite?
Je pre mňa veľkou cťou byť prítomný na vašej prestížnej univerzite a v Univerzitnom pastoračnom centre v Nitre. Pamiatka týchto dvoch veľkých a dôležitých bratov, svätého Konštantína (Cyrila) a Metoda, oživuje identitu, ktorá vychádza z našich kresťanských koreňov a ich svedectvo a zhoda medzi vierou a životom podnietili v priebehu storočí veľkú horlivosť v ohlasovaní evanjelia, v súlade s kultúrou a spoločenskou štruktúrou, v ktorej žili. V kontexte a v aktuálnom formovaní vzdelávania mladých univerzitných študentov nám títo dvaja svätí bratia pomáhajú pochopiť, že jednota ľudu a národa neznamená uniformitu, teda byť a zostávať jednotní a mať úctu k hodnotám neznamená byť rovnakí. Oni vedeli využiť hodnotu rôznosti myslenia a liturgických obradov ako veľký prínos k upevneniu jednoty.
Jedným z pracovísk Filozofickej fakulty UKF je aj Ústav pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda. V čom môže byť podľa vás život vierozvestov, ktorých tradícia je s Nitrou i Slovenskom úzko spätá, príkladom pre súčasnú dobu? V čom, ako ich možno nasledovať?
V dnešnom uponáhľanom svete je veľmi dôležité mať na pamäti dve dôležité čnosti, ktoré sa prejavujú v živote týchto dvoch svätých: vernosť a kultúru stretnutia. Je dôležité, aby viera aj v dnešnom živote nebola len intelektuálnou skutočnosťou, ale ozajstným stretnutím s osobou - Bohom, ktorý nám dáva život a našej viere dušu. Živá viera pomáha nenechať sa zavaliť frenetickou vlnou médií, ale mať vlastný autentický spôsob myslenia a ponúkania svojich myšlienok. Potrebujeme sa tiež stretávať, a nie uzatvárať a polarizovať pre svoje myšlienky alebo spôsoby myslenia. Nasledujúc príklad týchto dvoch svätých bratov, potrebujeme s úctou viesť dialóg so všetkými a odstraňovať predsudky, ktoré sú veľkými prekážkami. To nám umožní konfrontovať sa formou dialógu a s úctou jednak v spoločenskej oblasti, ale, povedal by som, aj v akademickej a univerzitnej sfére. Pápež František nám povedal: „Svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa“ (Príhovor pápeža Františka v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave 13. septembra 2021).
Pochádzate z Talianska, v diplomatických službách Svätej stolice ste od roku 1985. Pôsobili ste na mnohých apoštolských nunciatúrach na všetkých kontinentoch. Ako vnímate Slovensko ako krajinu ale aj ako spoločenstvo ľudí s hlbokými kresťanskými koreňmi?
Áno, za 38 rokov v diplomatických službách Svätej stolice po celom svete som mal možnosť zažiť množstvo kultúrnych skúseností, ktoré ma naučili predovšetkým rešpektovať všetky kultúry, ako aj to, že každá kultúra má nesmiernu hodnotu a obsahuje spoločensko-duchovné dedičstvo. Každá kultúrna skúsenosť je obohatením a má nás čomu naučiť. To nám dáva otvorenosť a nádej na interkultúrny dialóg. Ako nám pripomenul pápež František počas svojej návštevy v septembri 2021, Slovensko je pozvané byť „posolstvom pokoja v srdci Európy. A čo všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi“ (Príhovor pápeža Františka v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave 13. septembra 2021).

Aké naliehavé výzvy stoja podľa vás pred kresťanstvom v dnešnom globalizovanom svete?
Odpoveď na túto otázku si vyžaduje dlhé rozlišovanie. V krátkosti by som povedal, že hlavné výzvy pre kresťanstvo dneška spočívajú v zachovaní si neporušeného pokladu viery, prijatého z evanjelií a Tradície, v otvorenosti a dialógu s globalizovaným a interkultúrnym svetom. Je tu teda naliehavá potreba počúvať, slúžiť a byť nablízku ľuďom, ich problémom a každodenným výzvam, ktorým čelia, aby sme si vždy zachovali živý kontakt so spoločnosťou a vyhli sa veľkému riziku uzavrieť sa a izolovať sa od sveta.
Okrem rodnej taliančiny ovládate aj angličtinu, francúzštinu, španielčinu a nemčinu. Keďže ste pôsobili aj vo viacerých exotických krajinách, máte základy aj niektorých tamojších jazykov? A čo slovenčina?
Keďže som slúžil Svätej stolici v mnohých krajinách sveta, mal som príležitosť hovoriť rôznymi jazykmi. V každej krajine som sa snažil naučiť aj miestne jazyky. Držím si v pamäti a stále sa cvičím v základnej komunikácii vo viacerých rečiach. Čo sa týka slovenčiny, žiaľ, nehovorím po slovensky, ešte sa len učím. Študujem slovenčinu.

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Bc. Ľubomír Balko, R – Oddelenie médií

Zdroj: https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/udalosti/5793-apostolsky-nuncius-studuje-slovencinu