Mineralógia

Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor vedy o Zemi.

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o Zemi a vesmíre

Anglický názov študijného odboru:

Mineralogy

Stupne - popis

Študijný odbor MINERALÓGIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:

  • treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnom dĺžkou študijných programov v dennej forme štúdia 3 roky (v externej forme 5 rokov).

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Odbor mineralógia skúma komplexné zloženie minerálov, ich fyzikálne a chemické vlastnosti, zaoberá sa procesmi, ktoré vedú k ich vzniku, premenám alebo deštrukcii ako aj nomenklatúrou a klasifikáciou. Študuje fázové vzťahy v rovnovážnych a nerovnovážnych prírodných i syntetických minerálnych systémoch, a na základe poznatkov z experimentálnych, teoretických a terénnych štúdií definuje vznik minerálov v zemskej kôre a na zemskom povrchu ako aj rôzne vlastnosti minerálov. Na základe minerálnych geotermobarometrov, štúdia fluidných inklúzií a izotopov stanovuje teplotno-tlakové podmienky vzniku a genézu rôznych minerálnych asociácií. V rámci aplikovanej mineralógie študuje fyzikálno-chemické parametre v umelých systémoch (syntetické zlúčeniny, stavebné materiály, technologické materiály), ich deštrukciu pod vplyvom poveternostných podmienok, študuje minerály z hľadiska ich využiteľnosti ako úžitkových surovín nepostrádateľných pre národné hospodárstvo. Sleduje dopady spracovávania minerálnych surovín na životné prostredie, navrhuje postupy pri sanácii, konzervácii a ďalšom využití úložísk minerálnych odpadov.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Taliansko - Univerzita v Padove, Univerzita v Turíne; Česká republika - Karlova Univerzita v Prahe; Nemecko - Univerzita Tübingen, Mainz; Rakúsko - Univerzity vo Viedni, Salzburgu a v Grazi; Maďarsko - Univerzita Eötvös Loránda v Budapešti; Poľsko - Jagielonská Univerzita v Krakove; Rusko - Lomonosovova Univerzita v Moskve; Španielsko - Univerzita v Madride; Dánsko - Univerzita v Kodani a ďalšie.

Mineralógia sa študuje v rámci geologických vied na väčšine zahraničných univerzít. Na vyššie uvedených univerzitách má prioritné postavenie, v rámci samostatných študijných programov na katedrách alebo inštitútoch. Študuje sa samostatne, alebo spolu s petrológiou a geochémiou, niekedy s  geológiou nerastných surovín (Praha).

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

  • Petrológia
  • Geochémia
  • Geológia nerastných surovín

Petrológia a geochémia sú odbory úzko prepojené s mineralógiou, pretože používajú pri výskume podobné metodiky ako mineralógia a študujú rovnaké prírodné systémy. Výsledky výskumu oboch odborov taktiež významne prispievajú k poznaniu genézy minerálov. Minerál (väčšinou pevná fáza) - predmet štúdia mineralógie, je základnou stavebnou jednotkou zemskej kôry, plášťa a jadra. Petrológia je zameraná na horniny, ktoré reprezentujú zložitý systém viacerých minerálnych fáz.  Petrológia rieši genézu hornín vo vzťahu k dynamike zemskej kôry a plášťa. Geochémia je zameraná predovšetkým na chemické vlastnosti minerálov, zaoberá sa izomorfným zastupovaním prvkov v mineráloch, ich distribúciou, frakcionáciou a migráciou pri geologických procesoch. Geológia nerastných surovín vysvetľuje procesy, ktoré vedú k akumulácii úžitkových minerálov. Študuje parametre ložísk, spôsoby ich vyhľadávania, spracovávania a ekonomiku ich využívania.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolventi študijného odboru MINERALÓGIA sú spôsobilí vykonávať profesiu:

Mineralóg, Philosophie doctor-PhD. - ovláda vedecké metódy výskumu minerálov a na základe ich výsledkov dokáže interpretovať ich genézu v širších geologických súvislostiach, definovať genetický model vzniku minerálnych asociácií. Ovláda špeciálne laboratórne metódy, termodynamické a geochemické prepočty, je schopný riešiť vedecké zadania, definovať konkrétny vedecký problém a navrhnúť spôsob jeho riešenia kombináciou viacerých laboratórnych metód. Dokáže riešiť problémy aplikovanej mineralógie.

Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu v odbore MINERALÓGIA s orientáciou na terénny, laboratórny a experimentálny výskum, ako aj aplikácie do praxe a riešenie problémov vývoja a výskumu v technickej mineralógii.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru MINERALÓGIA (3. stupeň)

  • získa špeciálne vedomosti zteoretickej aexperimentálnej mineralógie, ktoré mu umožnia riešiť vedecké problémy vnadväznosti na ostatné odbory geovied, ako aj na vysokej úrovni riešiť problémy praxe ašpecializovaných priemyselných technológií,

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru MINERALÓGIA (3. stupeň) je schopný

  • vedecky bádať a prinášať vlastné riešenia problémov v oblasti mineralógie, sprepojením na ďalšie odbory geologických vied av oblasti aplikovanej mineralógie,
  • publikovať výsledky svojho bádania vodborných avedeckých časopisoch.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň)

Zásady vedeckej práce,

  • väzby výskum-využitie vpraxi,
  • vedecké formulovanie problému,
  • právne a environmentálne aspekty nových produktov,
  • etické a spoločenské stránky vedeckej práce.

Vymedzenie jadra znalostí

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

Nosné témy jadra znalostí 3.stupňa tj. PhD.stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na Prírodné Vedy a Vedy o Zemi ( Natural Science and Earth Science)

Jadro obsahuje len rámcové témy ( vybrané state):

Študijná časť:

Teoretický fundament, metodologický aparát, špecializácia:

  • teoretická aexperimentálna mineralógia, fázové vzťahy, izotopy afluidá vgeologických procesoch, geochémia geologických procesov, teoretické aspekty vývoja litosféry, geochronológia,
  • špecializované metódy laboratórneho výskumu (RTG difraktometrická analýza, elektrónová mikroanalýza, izotopová analýza, mikrotermometria)
  • počítačová simulácia avizualizácia.

Vedecká časť:

  • výskum aktuálneho vedeckého problému,
  • písomná práca kdizertačnej skúške adizertačná skúška,
  • publikovanie pôvodných vedeckých prác (min. požiadavka 2),
  • prezentácia výsledkov vedeckého výskumu na domácich azahraničných konferenciách,
  • vypracovanie vedeckého projektu a zapájanie sa do programov vedeckej spolupráce,
  • vypracovanie aobhajoba dizertačnej práce.

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a  praktické poznatky.

 

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

  • Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
  • Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
  • Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
  • Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

História opisov

Späť