Všeobecná fyzika a matematická fyzika

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent doktorandského štúdia všeobecnej fyziky a matematickej fyziky (ďalej len „absolvent“) ovláda rozsiahly matematický aparát a teoreticko-fyzikálne metódy na riešenie komplexných problémov v systémoch zložených z navzájom interagujúcich subčastí. Použitie matematického aparátu a týchto vedeckých metód nie je obmedzené len na fyzikálne systémy, ale na všetky oblasti ľudskej činnosti, štruktúra ktorých sa nedá pochopiť priamym zmyslovým nazeraním, ale iba pomocou teoretických abstrakcií.

Teoretické vedomosti

Absolvent dokáže vedecky pracovať a prinášať originálne riešenia zložitých problémov v oblastiach:

-        Všeobecnej a matematickej fyziky,

-        Kvantovej teórie poľa,

-        Teórie kondenzovaných látok,

-        Subjadrovej fyziky,

-        V originálnych aplikáciach metód matematickej a teoretickej fyziky v iných vedných disciplínach.

Doplňujúce vedomosti a schopnosti

Absolvent si okrem teoretických vedomostí osvojí:

-        metódy vedeckej práce, t.j. identifikáciu a predvídanie nových javov,

-        analýzu, opis a vysvetlenie plne nepochopených javov,

-        implikácie nových javov v širších súvislostiach až po ich prípadné technologické využitie,

-        využitie náročných numerických a analyticko-numerických postupov pri riešení problémov, ktoré nemajú analytické riešenia,

-        prezentáciu dosiahnutých vedeckých výsledkov v odborných periodikách a monografiách ako i na medzinárodných konferenciách.

Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru:

Nosné témy jadra znalostí študijných programov 3. stupňa vysokoškolského štúdia sa viažu na všeobecnú a matematickú fyziku. Jadro obsahuje len rámcové témy:

Študijná časť

Študijný odbor všeobecná fyzika a matematická fyzika zahrňuje v sebe veľmi široký okruh špecifických teoretických zameraní. Z tohoto dôvodu študijná časť má spoločný teoreticko- axiomatický základ a špeciálne prednášky i pracovné semináre podľa zamerania a záujmu doktoranda.

-        Spoločný teoretický základ nadväzuje na vedné disciplíny magisterského štúdia a tvoria ho pokročilejšie state matematických metód teoretickej fyziky, klasickej teórie, kvantovej mechaniky, kvantovej teórie poľa a štatistickej fyziky.

-        Špeciálne predmety. Absolvent sa môže podľa zamerania a vlastného záujmu orientovať na detailné štúdium najnovších výsledkov vedeckého výskumu v oblastiach:

1)      matematickej fyziky,

2)      kvantovej teórie poľa,

3)      teórie kondenzovaných látok a kvantovej teórie systémov mnohých častíc,

4)      subjadrovej fyziky,

5)      teórie gravitácie.

Vedecká časť

-        Identifikácia a riešenie konkrétneho aktuálneho vedeckého problému podľa špeciálnych predmetov uvedených v študijnej časti.

-        Spracovanie dosiahnutých výsledkov do organicky ucelených vedeckých článkov akceptovateľných v popredných odborných periodikách.

Študijná časť tvorí asi 1/3 a vedecká časť asi 2/3 pracovného zaťaženia doktoranda. Dizertačná skúška musí preukázať, že doktorand sa vie orientovať vo vedeckej problematike, dokáže formulovať problémy a stanoviť cesty k ich riešeniu. Dizertačná práca musí preukázať schopnosť doktoranda dopracovať sa k originálnym vedeckým výsledkom.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

(1)     Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

(2)     Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.

(3)     Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.

(4)     Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)