Všeobecná fyzika a matematická fyzika
Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor fyzika.
Skupina:
prírodné vedyOblasť výskumu:
fyzikaAnglický názov študijného odboru:
General physics and mathematical physicsStupne - popis
Študijný odbor všeobecná fyzika a matematická fyzika sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002 zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:
- treťom stupni vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou študijných programov v dennej forme 3 roky (v externej forme 5 rokov).
Obsah študijného odboru - všeobecná časť
Absolventi 3. stupňa odboru Všeobecná fyzika a matematická fyzika sú spôsobilí vykonávať profesiu:
- vedeckého pracovníka,
- vysokoškolského pedagóga,
- vedúceho špecializovaného pracoviska v bankách a v ekonomickom manažmente a pod.
Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru
Všeobecná fyzika a matematická fyzika je základným teoretickým nástrojom pre pochopenie a vysvetlenie existujúcich makroskopických štruktúr na základe predstáv o ich mikroskopickom zložení. Patrí k najrozsiahlejším odborom modernej fyziky, lebo prestavuje univerzálnu teoreticko-axiomatickú bázu pre teoretické postupy pri opise javov vo všetkých oblastiach fyzikálneho výskumu. Tieto teoretické metódy sa dajú aplikovať nielen na fyzikálne systémy, ale i na tie oblasti ľudskej činnosti, kde prichádza k riadeniu štruktúr, ktoré sa nedajú rozpoznať priamym zmyslovým nazeraním, ale iba pomocou matematicko-teoretických abstrakcií.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
Každá renomovaná zahraničná univerzita, na ktorej sa študuje fyzika, vychováva doktorandov so zameraním na všeobecnú fyziku a matematickú fyziku. Najznámejšie a najvýznamnejšie periodikum Physical Review je rozdelené na päť dielov. Prvý diel má podnázov Všeobecná fyzika a matematická fyzika, kde sa publikujú vedecké práce z tejto vednej disciplíny.
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
-Fyzika kondenzovaných látok a akustika
-Nukleárna a subjadrová fyzika
-Chemická fyzika
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolvent doktorandského štúdia všeobecnej fyziky a matematickej fyziky (ďalej len „absolvent“) ovláda rozsiahly matematický aparát a teoreticko-fyzikálne metódy na riešenie komplexných problémov v systémoch zložených z navzájom interagujúcich subčastí. Použitie matematického aparátu a týchto vedeckých metód nie je obmedzené len na fyzikálne systémy, ale na všetky oblasti ľudskej činnosti, štruktúra ktorých sa nedá pochopiť priamym zmyslovým nazeraním, ale iba pomocou teoretických abstrakcií.
Teoretické vedomosti
Absolvent dokáže vedecky pracovať a prinášať originálne riešenia zložitých problémov v oblastiach:
- Všeobecnej a matematickej fyziky,
- Kvantovej teórie poľa,
- Teórie kondenzovaných látok,
- Subjadrovej fyziky,
- V originálnych aplikáciach metód matematickej a teoretickej fyziky v iných vedných disciplínach.
Doplňujúce vedomosti a schopnosti
Absolvent si okrem teoretických vedomostí osvojí:
- metódy vedeckej práce, t.j. identifikáciu a predvídanie nových javov,
- analýzu, opis a vysvetlenie plne nepochopených javov,
- implikácie nových javov v širších súvislostiach až po ich prípadné technologické využitie,
- využitie náročných numerických a analyticko-numerických postupov pri riešení problémov, ktoré nemajú analytické riešenia,
- prezentáciu dosiahnutých vedeckých výsledkov v odborných periodikách a monografiách ako i na medzinárodných konferenciách.
Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru:
Nosné témy jadra znalostí študijných programov 3. stupňa vysokoškolského štúdia sa viažu na všeobecnú a matematickú fyziku. Jadro obsahuje len rámcové témy:
Študijná časť
Študijný odbor všeobecná fyzika a matematická fyzika zahrňuje v sebe veľmi široký okruh špecifických teoretických zameraní. Z tohoto dôvodu študijná časť má spoločný teoreticko- axiomatický základ a špeciálne prednášky i pracovné semináre podľa zamerania a záujmu doktoranda.
- Spoločný teoretický základ nadväzuje na vedné disciplíny magisterského štúdia a tvoria ho pokročilejšie state matematických metód teoretickej fyziky, klasickej teórie, kvantovej mechaniky, kvantovej teórie poľa a štatistickej fyziky.
- Špeciálne predmety. Absolvent sa môže podľa zamerania a vlastného záujmu orientovať na detailné štúdium najnovších výsledkov vedeckého výskumu v oblastiach:
1) matematickej fyziky,
2) kvantovej teórie poľa,
3) teórie kondenzovaných látok a kvantovej teórie systémov mnohých častíc,
4) subjadrovej fyziky,
5) teórie gravitácie.
Vedecká časť
- Identifikácia a riešenie konkrétneho aktuálneho vedeckého problému podľa špeciálnych predmetov uvedených v študijnej časti.
- Spracovanie dosiahnutých výsledkov do organicky ucelených vedeckých článkov akceptovateľných v popredných odborných periodikách.
Študijná časť tvorí asi 1/3 a vedecká časť asi 2/3 pracovného zaťaženia doktoranda. Dizertačná skúška musí preukázať, že doktorand sa vie orientovať vo vedeckej problematike, dokáže formulovať problémy a stanoviť cesty k ich riešeniu. Dizertačná práca musí preukázať schopnosť doktoranda dopracovať sa k originálnym vedeckým výsledkom.
INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU
(1) Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
(2) Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
(3) Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
(4) Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)