sociológia
Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor sociológia a sociálna antropológia.
Skupina:
sociálne, ekonomické a právne vedyOblasť výskumu:
spoločenské a behaviorálne vedyStupne - popis
Sociológia je študijný odbor, ktorý patrí do sústavy študijných odborov spravovaných Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Absolvent študijného programu v študij-nom odbore sociológia nadobudne poznatky a spôsobilosti pre výkon povolania alebo na po-kračovanie v nadväzujúcom stupni vysokoškolského štúdia.
Študijný odbor sociológia je možné študovať v nasledujúcich stupňoch štúdia s nasledujúcimi štandardnými dĺžkami štúdia:
- v prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky v dennej forme štúdia a 4 roky v externej forme vysokoškolského štúdia,
- v druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky v dennej forme štúdia a 3 roky v externej forme vysokoškolského štúdia,
- v treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 4 roky v dennej forme štúdia a 5 rokov v externej forme štúdia.
Obsah študijného odboru - všeobecná časť
Štúdium v študijnom odbore sociológia sa zameriava na osvojenie si tak teoretických poznatkov o základných úrovniach, subsystémoch a procesoch v spoločnosti a jej segmentoch, ako aj o metodologických prístupoch a metodických pravidlách sociologického skúmania sociálnej skutočnosti. Podľa jednotlivých stupňov pripravuje absolventov, ktorí budú odborne spôsobilí na riešenie problémov základného i aplikovaného výskumu, ale aj spoločenskej praxe.
Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru
Sociológia ako študijný odbor je na akademickej pôde vo svete inštitucionalizovaná od druhej polovice 19. storočia (vo Francúzsku, USA a postupne aj v ďalších štátoch), na Slovensku už viac ako 90 rokov (od roku 1965 nepretržite).
Dostatočne dlhá história sociológie i jej pestovanie a inštitucionalizácia ako samostatnej vednej disciplíny a samostatného študijného odboru naplno potvrdzujú osobitné postavenie sociológie medzi spoločenskými vedami, ktoré je rešpektované svetovou vedeckou komunitou.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
-
Université Sorbonne – Paris, Francúzsko
- Yale University, USA
- Jagielonská univerzita, Krakow, Poľsko
- University of Oxford, Veľká Británia
- Harvard University, USA
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
- kulturológia,
- etnológia,
- sociálna antropológia,
- politológia.
Špecifiká sociológie ako študijného odboru sú dané špecifickým vymedzením jej predmetu, osobitnými teoretickými a metodologickými východiskami, osobitným pojmovým aparátom, výskumnými nástrojmi a spôsobmi interpretácie získaných poznatkov.
Od príbuzných študijných odborov sa líši komplexným prístupom ku skúmaniu sociálnej skutočnosti (na rozdiel od parciálnych prístupov politológie, ktorá je orientovaná na politický subsystém, kulturológie, etnológie a sociálnej antropológie, ktoré sú orientované na kultúrny, etnický, resp. kultúrno-etnický subsystém spoločnosti). V porovnaní s príbuznými odbormi sa významnými špecifikami vyznačuje aj metodológia sociológie.
Navrhovateľ/tvorca opisu
Univerzita Komenského v Bratislave
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 4
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Vymedzenie odborného profilu absolventa
Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Štúdium sociológie je orientované na nadobudnutie základných poznatkov a zručností, ktoré sa týkajú sociologickej teórie, dejín sociológie a metód sociologického výskumu a sú doplnené o základné poznatky z pomocných a príbuzných vedných disciplín (demografia, štatistika, psychológia, ekonómia, filozofia, logika a metodológia vedy a pod.), štúdia cudzích jazykov a informatiky.
Uplatnenie absolventov v praxi:
- aplikované sociologické výskumy (výskum verejnej mienky, marketingový výskum, výskum masmédií, reklamy atď.),
- poradenstvo a personalistika,
- mimovládne organizácie,
- podnikateľský sektor,
- verejná správa.
Teoretické vedomosti
Študent počas štúdia
- získava základné poznatky z oblasti všeobecnej sociologickej teórie, dejín sociológie i súčasných sociologických teórií, ako aj z metodológie sociologického výskumu,
- nadobúda schopnosti identifikovať a metodologicky správne skúmať sociálne javy, procesy a problémy rôzneho druhu,
- získava základné sociologické poznatky o súčasnej slovenskej spoločnosti.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent je schopný
- získané teoretické a metodologické poznatky aplikovať vo výskumníckej praxi alebo v inej sfére praktickej činnosti,
- nadobudnuté poznatky vie samostatne uplatniť pre potreby praxe v oblasti riadenia a organizácie práce, výkonu štátnej alebo verejnej správy, ako aj v podnikateľskom a neziskovom sektore.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
- súčasťou vedomostného profilu absolventa je jazyková vybavenosť a zvládnutie moderných informačných technológií,
- absolvent je schopný využívať nadobudnuté poznatky zo sociálnej psychológie, ekonómie, štatistiky, demografie, základov právnych disciplín. Získal základné poznatky z filozofie, logiky a metodológie vedy.
Vymedzenie jadra znalostí
Nosné témy jadra znalostí
- sociologická teória: sociálne mikro- a makroštruktúry, sociálne procesy,
- história sociologického myslenia: klasické a súčasné sociologické teórie,
- metódy sociologického výskumu.
Ďalšie témy jadra znalostí
- demografia,
- štatistika,
- projekt sociologického výskumu,
- sociologické praktikum.
Bakalárska práca
Bakalárska práca má teoreticko-empirický charakter. Študent ňou preukazuje schopnosť teoreticky, metodologicky i metodicky zvládnuť vymedzený výskumný problém, projektovať a uskutočniť sociologický výskum a interpretovať jeho zistenia.
Štátna skúška
Štátna skúška sa uskutočňuje pred skúšobnou komisiou a pozostáva z obhajoby bakalárskej práce.
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 2
Štandardná dĺžka externého štúdia: 3
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Vymedzenie odborného profilu absolventa
Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Magisterské štúdium odboru sociológia poskytuje študentom vedecké poznatky zo sociológie a ďalších súvisiacich a podporných disciplín, ako aj základné pracovné schopnosti, ktoré sú nevyhnutné pre kvalifikovaný výkon profesie sociológa. Absolvent magisterského štúdia disponuje v plnom rozsahu poznatkami všeobecnej sociologickej teórie a metód sociologického výskumu, doplnenými o poznatky z odvetvových sociológií, ako sú napr. sociológia rodiny, ekonomická sociológia, sociológia organizácie, sociológia politiky a pod., ale aj o poznatky z príbuzných vedných odborov.
Uplatnenie absolventov v praxi:
- veda a základný výskum,
- vysoké školy,
- aplikovaný výskum (výskum verejnej mienky, marketingový výskum, výskum mas-médií, reklamy atď.),
- sociálna politika a riadenie ľudských zdrojov,
- personalistika a poradenstvo,
- štátna a verejná správa,
- mimovládny sektor,
- podnikateľský sektor.
Teoretické vedomosti
Absolvent ovláda
- základné poznatky z oblasti všeobecnej sociologickej teórie, z dejín sociológie i súčasných sociologických teórií a z metód sociologického výskumu,
- poznatky z odvetvových sociológií vrátane základných poznatkov o sociálnych problémoch súčasnej slovenskej spoločnosti,
- poznatky z podporných sociologických disciplín (štatistika, demografia, spracovanie údajov špeciálnymi IT programami),
- absolvent je schopný tieto poznatky tvorivo aplikovať vo vede, výskume i v ďalších oblastiach spoločenskej praxe.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent je schopný samostatne koncipovať, pripravovať, realizovať a vyhodnocovať sociologické výskumy a analýzy spoločenských javov vo sfére základného aj aplikovaného výskumu.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
- súčasťou vedomostného profilu absolventa je i jazyková vybavenosť a zvládnutie moderných informačných technológií,
- absolvent je schopný využívať i nadobudnuté poznatky z príbuzných vedných odborov (ekonómia, sociálna psychológia, štatistika, demografia atď.).
Vymedzenie jadra znalostí
Nosné témy jadra znalostí
- sociologická teória: sociálne mikro- a makroštruktúry, sociálne procesy,
- história sociologického myslenia: klasické a súčasné sociologické teórie,
- metódy sociologického výskumu.
Ďalšie témy jadra znalostí
- sociológia rodiny,
- sociológia kultúry,
- sociológia organizácie a manažmentu,
- sociológia sociálnych problémov,
- sociológia politiky,
- kriminológia,
- ekonomická sociológia,
- sociálna politika,
- sociológia mesta a dediny.
Diplomová práca
Diplomová práca má buď teoretický, alebo teoreticko-empirický charakter. Študent ňou preukazuje schopnosť teoreticky, metodologicky i metodicky zvládnuť sociologickú analýzu vybraného spoločenského javu alebo sociálneho problému, a to buď na základe využitia existujúcich teoretických sociologických a iných vedeckých poznatkov a zozbieraných empirických údajov o skúmanom jave, alebo aj na základe uskutočnenia vlastného empirického sociologického výskumu.
Štátna skúška
Štátna skúška sa uskutočňuje pred skúšobnou komisiou a pozostáva z obhajoby diplomovej práce, ktorej súčasťou je i zistenie rozsahu a kvality vedomostí študenta z požadovaného jadra znalostí formou kolokviálnej skúšky.
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 4
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Vymedzenie odborného profilu absolventa
Štúdium doktorandského stupňa programu sociológia je určené pre graduovaných absolventov odboru sociológia, prípadne príbuzných odborov, ktorí sú schopní samostatnej vedeckej práce a preukázali pre ňu predpoklady. Absolvent štúdia ovláda súčasné teoreticko-metodologické poznatky tak zo všeobecných základov disciplíny, ako aj – a najmä – zo zvolenej oblasti sociológie. Absolvent je schopný orientovať sa v problematike, samostatne odkryť a riešiť relevantný vedecký problém, v plnom rozsahu pripraviť a uskutočniť samostatný vedecký výskum a dospieť k netriviálnym výsledkom. V plnej miere dokáže riešiť aj otázky, ktoré súvisia s aplikáciou poznatkov v praxi, vrátane ich etických a iných konzekvencií.
Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Doktorandské štúdium sa skladá zo študijnej a vedeckej časti. Ich rozsah zachováva pomer 1/3 ku 2/3.
Študijná časť poskytuje najnovšie teoretické a metodologické poznatky zo sociológie, prípadne i z ďalších vedných disciplín súvisiacich s riešeným problémom. Osobitná pozornosť sa venuje súčasným trendom a teoreticko-metodologickým inováciám v disciplíne. Súčasťou prípravy je aj zdokonaľovanie schopností vedeckej komunikácie.
Vedecká časť je dominantne orientovaná na samostatné riešenie zvoleného výskumného problému, na zvládnutie teoretických a metodologických otázok, ktoré si jeho správne a zdôvodnené riešenie vyžaduje vo všetkých fázach vedeckého výskumu, prípadne aj na otázky aplikácie získaných poznatkov v praxi. Súčasťou prípravy je aj prezentácia výsledkov vlastnej bádateľskej práce.
Uplatnenie absolventov v praxi:
- veda a základný výskum,
- školstvo a vzdelávanie,
- aplikovaný výskum,
- štátna a verejná správa,
- mimovládny sektor,
- podnikateľský sektor.
Teoretické vedomosti
Doktorand sa venuje vlastnému vedeckému výskumu vo vymedzenej oblasti, osvojuje si najnovšie vedecké poznatky zo sociológie a príbuzných vedných disciplín a prináša vlastné riešenie skúmaného problému.
Praktické schopnosti a zručnosti
Doktorand je schopný tvorivo aplikovať vedecké poznatky vo výskumníckej i spoločenskej praxi a tiež vo vlastnej pedagogickej práci. Výsledky svojej práce publikuje vo vedeckých textoch, na vedeckých konferenciách a seminároch.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Súčasťou vedomostného profilu absolventa je jazyková vybavenosť a schopnosť vo svojom vedeckom bádaní využívať moderné informačné technológie i poznatky príbuzných vedných disciplín, ktoré sú relevantné pre riešený problém.
Vymedzenie jadra znalostí
Nosné témy jadra znalostí
- súčasná sociologická teória,
- metodológia sociológie,
- teoretické a metodologické otázky zvolenej problematiky.
Ďalšie témy jadra znalostí
- znalosti riešenia problematiky v príbuzných vedných disciplínach.
Dizertačná skúška
Dizertačnou skúškou doktorand:
- preukáže dostatočný rozsah a hĺbku vedomostí, ktoré sa týkajú zamerania dizertačnej práce a jej širšieho vedeckého i spoločenského kontextu,
- predloží a obháji koncepciu i projekt svojej dizertačnej práce.
Obhajoba doktorandskej práce
Obhajobou dizertačnej práce doktorand preukazuje, že zvládol zvolený vedecký problém na úrovni súčasných sociologických teoretických a metodologických štandardov a pri jeho riešení dospel k novým, netriviálnym poznatkom.