Medical Biophysics

Standard length of daily study:

Standard length of external study:

Content of the study field - description of the first degree

Content of study field - description of the combined first and second degree

Standard length of daily study:

Standard length of external study:

Content of the study field - second grade description

Standard length of daily study:

Standard length of external study:

Content of the study field - description of the third grade

Absolvent 3.stupňa (doktorandského štúdia) v odbore Lekárska biofyzika  dokáže aplikovať základné znalosti zo všeobecnej biofyziky a špeciálnych poznatkov lekárskej biofyziky, biokybernetiky a biotechnológií na skúmanie otázok nastolených najmä lekárskymi vedami, pri štúdiu fyzikálnej  a fyzikálno-chemickej podstaty fyziologických a patologických procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme na úrovni buniek, tkanív, orgánov a orgánových systémov a s nimi súvisiacich princípov diagnostiky a  terapie ochorení, pri štúdiu adaptačných mechanizmov ľudského organizmu vystavenému pôsobeniu fyzikálnych faktorov vonkajšieho prostredia, vrátane interakcií organizmu so špeciálnou lekárskou technikou. Poznatky o stavbe a funkcii ľudského organizmu dokáže aplikovať na tvorbu moderných postupov v oblasti medicínskych biotechnológií, lekárskej biokybernetiky, biomechaniky a informačných technológií. Absolvent odboru  v použiteľnej miere prakticky ovláda vybrané vedecké metódy výskumu, aplikované v celom zábere Lekárskej biofyziky (od modelovania orgánových systémov a ich interakcií až po problematiku signálovej  komunikácie na úrovni bunky), ako aj metódy vývoja a praktickej aplikácie moderných biomedicínskych technológií, počítačových simulácií a lekárskej informatiky.

Absolvent nájde uplatneniev interdisciplinárnych vedeckých kolektívoch základného aj aplikovaného výskumu pri riešení širokého spektra problémov počínajúc štruktúrou a funkciou orgánových systémov, pri ich modelovaní za podmienok fyziologických a patologických,  pri vývoji nových diagnostických a liečebných metód,  postupov, pri konštrukcii špeciálnych prístrojov v humánnej a veterinárnej medicíne, pri príprave  nových liečiv a liekových foriem vo farmácii,  ako aj pri  monitorovaní fyzikálnych vplyvov životného prostredia na človeka.

Teoretické vedomosti

Absolvent odboru vedecky báda a prináša vlastné riešenia  problémov najmä v  oblasti:

biofyziky bunky, tkanív, orgánov a orgánových systémov u človeka,  transportu látok cez biomembrány, biomechaniky srdca, krvného obehu a dýchania,  biomechaniky pohybového systému, mechanizmov svalovej kontrakcie, bioenergetiky výmeny tepla  v ľudskom organizme a jeho terapeutického využitia v medicíne,  generovania a  šírenia nervového impulzu, vlastností a mechanizmu  účinkov elektrických a magnetických polí na človeka a ich využitia pri diagnostike a liečbe ochorení, pri riešení biofyzikálnych otázok súvisiacich so zmyslovým vnímaním, zrakom, sluchom, čuchom, hmatom, ako aj pri štúdiu a modelovaní funkcií celulárnych, tkanivových a orgánových  systémov a ich odpovedí na endogénne a exogénne  noxy, pri  skúmaní a ochrane človeka pred nežiadúcimi účinkami faktorov vonkajšieho prostredia, ako aj v oblasti medicínskych biotechnológií, bioinformačných technológií a lekárskej kybernetiky.

V závislosti od konkrétneho zamerania a obsahu skúmanej problematiky v danom odbore  absolvent  ovláda aj  ďaľšie  špeciálne znalosti (uvedené heslovite) z oblasti: molekulovej biofyziky bunky, tkanivovej a orgánovej fyziológie, fotobiofyziky a fototerapie, mechaniky dýchania, nervovej a che-mickej regulácie dýchania,  biofyzikálnych aspektov generovania  rytmu a vzoru dýchania, ochranných a obranných reflexov dýchacích ciest, metód štúdia neurónových mechanizmov dýchania a reflexov z dýchacích ciest, bioelektro-chémie,metód spracovania a vyhodnocovania elektrického a neelektrického biosignálu, ako aj základy využitia experimentálnych a diagnostických  metód  - NMR, CT, SPECT, PET, RTG analýzy, optickej spektroskopie, metódy laserovej spektroskopie, biochemickej komunikácie, etc. , v humánnej medicíne.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a praktické  zručnosti

Absolvent odboru Lekárska biofyzika si osvojí kompletnú metodológiu vedeckej práce, pozná väzby výskum-vývoj-výroba-použitie, je schopný vedecky definovať problém a stanoviť reálne požiadavky na jeho úspešné vyriešenie, má dostatočné jazykové predpoklady na prezentovanie výsledkov svojej práce tlačou a prednáškou,  a to najmä na zahraničných odborných fórach. Je schopný kriticky posúdiť a zaradiť svoj vedecký prínos do hierarchie  poznatkov svetovej vedy. Pozná a dodržuje zásady práce v interdisciplinárnych kolektívoch, zásady tvorby vedeckých projektov, princípy medzinárodnej vedeckej spolupráce, vedecké programy a charakteristiky Európskeho výskumného priestoru, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax. Prakticky si  taktiež osvojí spoločenské, etické, environmentálne a právne stránky vedeckej práce.

Vymedzenie jadra znalostí

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Nosné témy jadra znalostí 3. stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na odbor Lekárska biofyzika.

1.1.            Študijná časť

Teoretický fundament, metodologický aparát, špecializácia:

Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce. Pri štúdiu odboru Lekárska biofyzika v 3. stupni - doktorand absolvuje povinný predmet Všeobecná biofyzika a jeden voliteľný predmet z okruhu nižšie uvedených predmetov Lekárskej biofyziky. Uchádzači o štúdium s ukončeným druhým stupňom VŠ vzdelania s priznaným titulom magister (Mgr.) a inžinier (Ing.), (okrem uchádzačov biomedicínskeho inžinierstva) -  absolvujú aj predmet  Základy biológie, anatómie a fyziológie človeka.

Navrhované predmety štúdia:

I/a. Všeobecná biofyzika

(Od uchádzača sa vyžaduje všeobecná orientácia v uvedenej problematike)

Základné jednotky SI. Biologické funkcie nukleových kyselín, štruktúra a funkcia DNA a RNA. Biofyzika bunky, štruktúra a funkcia, charakteristika a veľkosť buniek, bunka ako otvorený systém, bunkové organely. Biofyzika membrán a membránový transport, štruktúra a transportné vlastnosti membrán, pasívny a indukovaný transport iónov, difúzia a Fickove zákony, transport neelektrolytov, osmóza, filtrácia, prenos látok cez bielkovinový kanál, aktívny membránový transport, Na⁺-K⁺pumpa, Donnanova rovnováha, Nernstov difúzny potenciál, Goldmanova rovnica. Biofyzika nervového impulzu, pokojový potenciál,  činnostný  potenciál - vznik a šírenie axónom, synaptický prenos. Základy termodynamiky biologických procesov, entropia a enthalpia, usporiadanosť biologických systémov, termoregulácia.  Mechanické vlastnosti tkanív, vzťah medzi štruktúrou a funkciou, štruktúra a vlastnosti svalového a nervového tkaniva. Hydrodynamika krvného obehu, energetika srdcovej činnosti, biomechanika dýchania, Človek a okolie, tok informácií - biosignály, receptory, zmyslové orgány, prenos informáce v živých systémoch. Ekobiofyzika: vplyv gravitácie, hyper a hypobarie, klimatické faktory, ionizujúce žiarenie. Radiačná biofyzika: rádioaktivita prirodzená a umelá, druhy ionizujúceho žiarenia, charakteristiky rôznych druhov ionizujúceho žiarenia, ochrana pred ionizujúcim  žiarením, dozimetria. Neionizujúce žiarenie: svetlo a fotobiofyzika- fotometrické jednotky, geometrická optika videnia, fotobiofyzika, regulačné mechanizmy (adaptácia, akomodácia), energetika procesu videnia. Infračervené a ultrafialové žiarenie, rádiové vlny, mikrovlny - vznik, fyzikálne vlastnosi, biologické účinky, ochrana. Zvuk a bioakustika - vlastnosti zvuku, parametre, hluk, Metódy skúmania a modelovanie biologických procesov, Metódy štúdia buniek, tkanív, orgánov u živých organizmov, základy bioinformatiky, štatistika.

I/ b. Základy biológie, anatómie a fyziológie (jadro znalostí)

(Od doktoranda sa vyžaduje pochopenie pojmov a základná orientácia)

Organizácia živých systémov, bunkové organizmy, molekulová a bunková biológia. Nukleové kyseliny a proteíny. Molekulová genetika (genetická informácia, replikácia, transkripcia, translácia, mutácie). Genetické inžinierstvo. Cytológia (bunka ako systém, biologické membrány, cytoskeleton). Bunkový cyklus, mitóza,  a ich regulácia. Typy reprodukcie, meióza. Fenotyp a genotyp,  dedičnosť. Základy ľudskej genetiky. Ľudský karyotyp, génové mapovanie. Moderné metódy štúdia ľudského genómu. Genetika a medicína, genetické poradenstvo. Základy lekárskeho názvoslovia. Všeobecná anatómia. Prehľad tkanív. Skelet. Anatómia svalov, svalová kontrakcia. Tráviace ústrojenstvo a jeho fyziológia. Dýchacie ústrojenstvo a fyziológia dýchania. Močové a pohlavné ústrojenstvo a fyziológia obličiek. Srdce a fyziológia srdcovej činnosti. Anatómia ciev, hlavné tepny tela, prehľad žíl, fyziológia krvi. Prehľad nervov, CNS. Zrakové ústrojenstvo a fyziológia zraku. Sluchové a vestibulárné ústrojenstvo a fyziológia sluchu a rovnováhy. Koža, žľazy s vnútornou sekréciou.

II. Lekárska biofyzika (doktorand si vyberie jeden z uvedených voliteľných predmetov. Budú sa požadovať podrobné znalosti obsahu  predmetu)

II/1. Biochemické základy lekárskej biofyziky

Biochémia a medicína, Voda viazaná a voľná, dehydratácia, hydratácia, katióny a anióny, polarita, kyslík, oxidy uhlíka, fosfor, oxidy dusíka, silné a slabé medzimolekulové interakcie, Elektrolyty, Aminokyseliny, Štruktúra a funkcie bielkovín, peptidická väzba, Nukleové kyseliny, štruktúra ľudskej DNA, Cukry, tuky, bielkoviny a ich biotransformácia  v ľudskom organizme, Základné biochemické procesy - Krebsov cyklus, dýchací reťazec, glykolýza, Vitamíny, Hormóny, Enzýmy, Koenzýmy, radikály a vychytávače radikálov, systémy degradácie cudzorodých látok.

II/ 2. Biofyzikálne aspekty bunkovej komunikácie

Bunkové membrány ich štruktúra a funkcie u človeka, konformačné vlastnosti membrán, signálne dráhy viazané na povrch membrán, mimobunkové signálne molekuly a receptory, Genom a proteom, Neurotransmitery, Úloha druhých poslov, cyklické AMP a cyklické GMP, protein-kinázy a protein-fosfatázy, fosforylácia a defosforylácia G-proteíny ako signálne molekuly, vápnik ako intracelulárna signálna molekula, oxid dusnatý ako signálna molekula, inozitoltrifosfát. Experimentálne metódy, tkanivové  preparáty, väzba rádioligandov, použitie fluorescenčných sond. Spracovanie experimentálnych dát, matematické modely.

II/ 3. Lekárska fotobiofyzika a fototerapia

Slnko jako prirodzený zdroj svetelného žiarenia na Zemi. Umelé zdroje svetelného žiarenia, chromofóry a fluorofóry v nukleových kyselinách, v proteínoch, v lipidoch a v pigmentoch. Biologický  účinok a ochrana pred  infračerveným a ultrafialovým žiarením, fyziologické fotobiologické procesy, fotochemické reakcie v ľudskom organizme. Fotorecepcia (štruktúra a funkcia jednotlivých elementov ľudského oka, zrakové receptory a pigmenty, rodopsínový cyklus, vnímanie svetelného toku a vlnovej dĺžky svetla, fototerapia, tepelné a fotochemické účinky laserového žiarenia na človeka, využitie laserov v oftalmológii, otorynolaryngológii, gastroenterológii, angiológii, v dermatológii a plastickej chirurgii, liečba polarizovaným svetlom, biolampy,  fotodynamická liečba rakovinových buniek.

II/ 4. Neurobiofyzika a Elektrobiofyzika

Biofyzika elektrických procesov v ľudskom organizme. Periférny a centrálny nervový systém. Neuróny (membránové potenciály, kľudový a činnostný potenciál, iónové koncentrácie, kanály). Vzťah kľudového potenciálu a priepustnosti membrány pre ióny. Donnanova rovnováha, Goldmanova rovnica, iónová pumpa., Synaptický prenos. Elektrobiofyzika - elektrické vlastnosti tkanív a orgánov, vedenie elektrického prúdu tkanivami, elektrický model bunkovej membrány (odporové a kapacitné vlastnosti, zmeny membránového potenciálu so vzdialenosťou stimulácie), základy teórie objemového vodiča, Hodgkin-Huxleyho model činnostného potenciálu, elektrická stimulácia tkanív v podmiekach humánnej medicíny, druhy a vlastnosti AC a DC stimulačných prúdov, bioelektrické prejavy, úrazy elektrickým prúdom, Elektrofyzikálne metódy v lekárskej diagnostike a terapii: biopotenciály srdca (EKG), svalu (EMG), periférnych nervov (ENG), biopotenciály mozgu (EEG), sietnice (ERG), žalúdka (EGG), evokované potenciály mozgu, pacemaking,  elektrokonvulzívna terapia, defibrilácia, elektrostimulácia pri liečbe neurologických a reumatických ochorení, chronaximetria, diatermia, diadynamické prúdy, iontoforéza, galvanoterapia, metódy molekulovej biofyziky bunky- metóda napäťového zámku (voltage and patch clamp).

II/ 5. Neurotechnológie

Nervová sústava, ľudský mozok. Neurónové siete, Základy merania a spracovania  elektrických signálov. Spracovania signálov v reálnom čase. Elektronické  mikro- a nanosenzory v medicíne.  EEG a  evokované potenciály. Elektrostimulačné metodiky, snímanie, spriemerňovanie, monitorovanie a vyhodnocovanie biopotenciálov neurónov z periférnych nervov, mozgu a miechy, Počítačový záznam a spracovanie biopotenciálov,Voltametria, Iónovoselektívne elektródy,  Antidrómna stimulácia a mapovanie projekcií neurónov, retrográdne, anterográdne a intracelulárne značkovacie metódy, metóda krížovej korelácie, metóda „spike-triggered averaging", metóda funkčnej NMR, SPECT, PET, Štúdium neurónov difrakciou rtg lúčov, rádioizotopové detekčné metódy, Neurohistochemické metódy c - Fos a c-Junk, Audiovizuálna stimulácia, Blokády prenosu nervového signálu- typy blokád, Biologická zpätná väzba s využitím EEG - Neurofeedback, Rozhranie človek (ľudský mozok) - počítač, virtuálna realita.

II/ 6. Biomechanika pohybového systému (lokomócia)

Biofyzika pohybového systému, spojivové tkanivo: väzivo, chrupka, kolagén a tropokolagén, mechanická pevnosť kolagénnych vlákien, elastické vlákna, tropoelastín, pružnosť elastických vlákien, šľachya väzy, chrupavka, kĺbová, elastická a väzivová chrupavka,kosť, štruktúra -  kompakta a spongióza, diafýza a epifýza, funkcia kostí, ľudská kostra- zloženie, funkcia, remodelácia, Wolfov zákon transformácie kostí, regulačné mechanizmy tvorby a udržovania kostnej matrix, diagnostické metódy kostnej denzitometrie,  kĺby - guľový, elipsoidný, valcový, sedlový, kladkový, pohyby kĺbov-kĺzavý, valivý, rotačný, svaly priečne pruhované,  svalové vlákno, motorická jednotka, svalová kontrakcia, pružnosť sarkoméry - titin a nebulin, kontrakcia sarkoméry- Ca²⁺, troponin C, tropomyozin, aktin a myozin, Ca²⁺ pumpa,  kontrakcia izometrická a izotonická, statická a dynamická práca svalu, svalový test, dynamometria, kineziológia, liečebný telocvik, ergoterapia-masáž.

II/ 7. Biomechanika pohybu krvi a telesných tekutín

Zloženie a fyzikálne vlastnosti ľudskej krvi, deformácia, viskozita, šmykové napätie, agregácia červených krviniek, Zákony reológie-Bernoulliho zákon, vzťahy medzi prietokom, tlakom, viskozitou krvi a odporom cievneho riečiska, Poiseuillov-Hagenov zákon, prúdenie laminárne a turbulentné, Reynoldsovo číslo,  mechanické vlastnosti ciev, pružníkový efekt, elasticita, Laplaceov zákon, artériový, kapilárny a venózny tlak, hydrostatický tlak, filtrácia a rezorbcia v kapilárnej kľučke, srdce ako  pumpa, systolický a diastolický tlak, energetika a meranie srdcového výdaja, farebné dilučné metódy, Fickova metóda, ultrazvuková a rádioizotopová metóda, metódy funkčnej NMR, Biofyzikálne aspekty kardio-pulmonálnej resuscitácie.

II/ 8. Biofyzika dýchania a respiračných reflexov

Vonkajšie a vnútorné dýchanie, ventilácia pľúc a mechanika dýchania, výmena dýchacích plynov, nervová a chemická regulácia dýchania, obranné reflexy dýchacích ciest (kašeľ, kýchanie, aspiračný a exspiračný reflex). Funkcia laryngu počas dýchania a respiračných  reflexov. Biofyzikálna podstata vzniku dýchania, klasifikácia respiračných neurónov, oscilačné vlastnosti neurónov, recipročná a rekurentná inhibícia v neurónových sieťach. Synaptické prepojenia, excitačné a inhibičné neurotransmitery, generátor rytmu a vzoru dýchania, centrálne mechanizmy kašľa, aspiračného a exspiračného reflexu, gaspingu, apnoe, biofyzikálne príčiny spánkových porúch dýchania,  Biofyzikálne metódy štúdia neurónových mechanizmov regulácie dýchania, princípy funkcie prístrojov používaných pri resuscitácii dýchania a prevencii spánkového apnoe, Metódy hodnotenia a spracovania bioelektrických parametrov pri štúdiu regulácie dýchania a ich štatistické spracovanie.

II/9. Biofyzikálne základy interakcie elektromagnetického žiarenia s biologickými systémami

Spektrum elektromagnetického žiarenia, ionizačné elektromagnetické žiarenie, neionizačné elektromagnetické žiarenie, stacionárne magnetické pole, stacionárne elektrické pole, generácia elektrických a magnetických polí, indukované elektrické a magnetické polia v ľudskom organizme, elektromagnetické polia v životnom prostredí, účinky elektromagnetických polí na subcelulárne štruktúry, bunky, tkanivá orgány a  ľudský organizmus, vzťah neionizačného elektromagnetického žiarenia a nádorových ochorení, elektro-magnetické žiarenie v diagnostike a terapii

II/10. Biokybernetické systémy, lekárska  prístrojová  technika

Princípy regulácie a riadenia životných funkcií v ľudskom organizme, homeostáza a funkčná rezerva organizmu, proces rozhodovania, vlastnosti biokybernetických regulačných systémov, systém ako množina subsystémov a ich vzťahov, reálne systémy, stabilita systémov, analýza a modelovanie, formulácia hypotéz, dynamické systémy, lineárne a nelineárne systémy, vzťah medzi vstupom a výstupom. Spätná väzba - sériová, paralelná, priama, sprostredkovaná, pozitívna, negatívna, transformácia vstupného signálu, prechodová a frekvenčná charakteristika, matematické modely dynamických systémov, diferenciálne rovnice, Booleovské funkcie, logické siete, modely rozhodovacích procesov, analógové modely, modely kinetiky rezorbcie, vylúčenia, biotransformácie látok z organizmu, simulačné PC experimenty, diagnostická a liečebná technika v medicíne - mechanická, elektrická, elektro-mechanická, optická a optoelektrická, rentgenová, ultrazvuková, magnetická...

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Doktorandské štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu. Študijný plán doktoranda zostavuje školiteľ.

1.2.            Vedecká časť

Pozostáva  z tímovej a individuálnej práce doktoranda, ktorá sa viaže na zvolenú tému dizertačnej práce. Doktorand rieši  aktuálny a otvorený vedecký problém pod dohľadom školiteľa. Požaduje sa teoretické spracovanie aktuálneho stavu témy doktorandskej práce v medzinárodnom kontexte. Doktorand si osvojí kompletnú metodológiu vedeckej práce - zvládne experimentálne metóy a metodiky potrebné k získaniu experimentálnych údajov a metódy štatistického vyhodnotenia experimentálnych údajov. Zúčastňuje sa vedeckých seminárov, prezentuje čiastkové zistenia a v diskusii získava informácie o možnosti aplikácie rôznych fyzikálnych, fyzikálno-chemických, imunohistochemických, počítačových a ďaľších metód  pri riešení témy svojej  doktorandskej práce.

Spracováva výsledky do formy pôvodných vedeckých prác. Prednáša doma i v zahraničí. Spolupracuje pri príprave vedeckých projektov a  participuje  na ich príprave. Pripravuje a podáva projekty grantových agentúr pre mladých vedeckých pracovníkov.

Študijná  a vedecká časť sa po formálnej stránke organizuje a hodnotí podľa Študijného poriadku kreditového systému doktorandského štúdia schváleného jednotlivými univerzitami podľa § 54 zákona 131 o VŠ z 21.2.2002 a ďaľšími právnymi upravami.

Hodnotenie vedomostí  získaných v študijnej a vedeckej časti

A/ Dizertačná skúška pozostáva :

1/  z vlastnej skúšky, pri ktorej doktorand obdrží spravidla po jednej otázke zo Všeobecnej a z Lekárskej biofyziky,  na ktoré odpovedá ústne.

2/ z  20 min. vystúpenia doktoranda v ktorom prednesie  podstatné  myšlienky k  písomnej práci a uvedie tézy projektu svojej dizertačnej práce.

3/ doktorand zodpovie pripomienky z oponentských posudkov k písomnej práci a reaguje na otázky členov skúšobnej komisie

4/   v  rozprave (bez účasti doktoranda) sa komplexne zhodnotí vlastná skúška, kvalita písomnej práce i odpovede doktoranda a posúdi reálnosý navrhovaných cieľov dizertácie.

B/ Obhajoba dizertačnej práce (ods.14, § 54, zákon č. 131/2002 v znení ďaľších novelizácii a predpisov) musí jednoznačne  preukázať, že doktorand je schopný samostatne vedecky pracovať, formulovať vedecké problémy a získavať ďaľšie teoretické a praktické poznatky.

Doktorand môže požiadať o obhajobu dizertačnej práce ak splnil predpísané požiadavky kreditového systému štúdia a publikoval tlačou minimálne  2 práce in extenso.

Úspešný absolvent doktorandského štúdia musí získať minimálne 180 kreditov, vrátane kreditového ohodnotenia jeho dizertačnej práce, ak bola prijatá k obhajove.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

1. Študijné programy doktorandského štúdia v odbore Biofyzika sú vypracované komisiou popredných odborníkov v danej oblasti poznania s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu riešených tém a tým aj zabezpečenia mobility absolventov štúdia v Európskom a v celosvetovom priestore.

2.Počet kreditov, ktorých získanie  je podmienkou riadneho ukončenia štúdia sa riadi Vyhláškou č. 614 MŠ SR z 27.septembra 2002 o kreditovom systéme a na Univerzite Komenského Smernicou rektora č. 6/2004. Štruktúra a limity prideľovania kreditov sú individuálne schvaľované vedeckými radami prísluš-ných vysokých škôl a fakúlt.

3. Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2. O akceptovaní študijného programu v študijnom odbore  rozhoduje Ministerstvo školstva SR, ktoré priznáva právo konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky, záverečnú skúšku vo forme obhajoby dizertácie a tiež prideľuje  právo Vedeckej rade príslušnej fakulty udeľovať vedecko - akademický titul).

4. Absolventom doktorandského vysokoškolského štúdia v odbore  Lekárska Biofyzika sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae doctor", v skratke „PhD.").