Parasitology

Displays a valid description until 31.8.2019. It is being replaced by a department Biology.

Group:

Natural Sciences

Research area:

vedy o živej prírode

English Name of the field of study:

Parasitology

Levels - description

Študijný odbor Parazitológia sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať

  • v treťom stupni vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou študijných programov v dennej forme 3 roky (v externej forme 5 rokov).

Content of the study field - general part

Nosnou problematikou študijného odboru parazitológia je všestranné poznanie vzťahu parazit  - hostiteľ a patogénne pôsobenie parazita na hostiteľa. Súčasťou obsahu študijného odboru je poznanie stavby tela parazitov, rozmnožovanie, často ich veľmi zložité vývinové cykly spojené so striedaním hostiteľov, morfologické a fyziologické adaptácie súvisiace s parazitickým spôsobom života a v neposlednom rade biológia vektorov (prenášačov) patogénov. Parazitológia intenzívne využíva poznatky a metódy genetiky, imunológie, molekulárnej biológie a biochémie.

Napriek tomu, že paraziticky (na úkor iných organizmov) žijú zástupcovia mnohých skupín organizmov (baktérie, huby, niektoré rastliny, tiež vírusy) za vlastné či pravé parazity považujeme len živočíchy.

Študijný program 3. stupňa vysokoškolského štúdia sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom samostatnej tvorivej práce v oblasti vedy.

Predpokladom pre prijatie na tretí stupeň (doktorandský) vysokoškolského štúdia je absolvovanie druhého stupňa (magisterský) vysokoškolského štúdia v študijnom odbore Zoológia alebo v príbuzných odboroch so štandardnou dĺžkou štúdia dva roky.

Reason for the establishment of a study field

Parazitológia patrí k veľmi rýchlo sa rozvíjajúcim vedným odborom. Vďaka zavedeniu nových metód štúdia na celulárnej a subcelulárnej úrovni, novým poznatkom z oblastí ekológie, biochémie, imunológie a genetiky parazitických organizmov stále úspešnejšie prispieva k riešeniu globálnych zdravotníckych problémov akými sú mnohé závažne ochorenia ako napr. malária alebo filariózy či ochorenia vírusové alebo bakteriálne, ktorých pôvodcov prenášajú článkonožce (roztoče, vši, bzdochy, dvojkrídlovce, blchy a i.). Podľa štatistických údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí len spomenutými chorobami vyše pol miliardy obyvateľov našej planéty. Parazitárne choroby hospodárskych zvierat, na prvom mieste helmitózy, spôsobujú len Slovensku ročne miliónové straty. Schopnosť riešenia parazitologických problémov vedie v konečnom dôsledku k ozdraveniu prostredia, populácie obyvateľstva, hospodársky významných zvierat, k zabezpečeniu dostatku nezávadných potravín a k eliminácii istých environmentálnych rizík.

Examples of similar study field abroad

Blízke či podobné študijné odbory sú na väčšine univerzitných fakúlt prírodovedného charakteru, na vysokých školách verejného zdravotníctva, hygieny, na vysokých školách tropickej medicíny, na veterinárskych univerzitách v Európe a Severnej Amerike (USA, Kanada). Napríklad - Masarykova Univerzita v Brne; Karlova Univerzita v Prahe; London School of Hygiene & Tropical Medicine; The Johns Hopkins University, School of Public Health; University of California, School of Public Health, Berkeley; Liverpool School of Tropical Medicine a i.

Definition of related fields of study and differences between them

Zoológia - študuje všetky skupiny živočíšnych organizmov, ich morfológiu, ontogenézu, evolúciu a systematické usporiadanie. Parazitológia len vybrané skupiny živočíchov, ich antagonistický vzťah k hostiteľským organizmom, patogénne pôsobenie, prenos patogénov.

Entomológia - študuje všetky skupiny hmyzu (trieda Insecta), ich morfológiu, ontogenézu, evolúciu a systematické usporiadanie. Parazitológia len tie skupiny, ktoré sú pôvodcami ochorení, prenášačmi alebo trápičmi človeka, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat. Tlmenie výskytu parazitických druhov hmyzu (dezinsekcia).

Mikrobiológia - štúdium jednobunkových organizmov v širokom chápaní, často vrátane prvokov (protozoológia). Parazitológia študuje druhy prvokov spôsobujúce ochorenia človeka, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat, z prokaryotických jednobunkových organizmov tie, ktoré sú prenášané živočíšnymi mnohobunkovými vektormi, najčastejšie článkonožcami.

Virológia - všestranné štúdium najjednoduchších živých organizmov (systémov s vlastnosťami živej hmoty) obsahujúcich kyselinu nukleovú, schopných sa reprodukovať v rastlinnej alebo živočíšnej bunke. Parazitológia venuje bližšiu pozornosť len niektorým, napr. arbovírusom, ktoré sú prenášané článkonožcami a spôsobujú ochorenie svojho hostiteľa.

Content of the study field - description of the first degree

Content of study field - description of the combined first and second degree

Content of the study field - second grade description

Standard length of daily study: 3

Standard length of external study: 5

 

Content of the study field - description of the third grade

Absolvent študijného programu 3. stupňa vysokoškolského štúdia odboru Parazitológia z hľadiska teoretického i z hľadiska praktickej zručnosti ovláda vedecké metódy výskumu, ktoré je schopný tvorivo uplatňovať a rozvíjať v experimentálnej a ekologickej parazitológii na rôznych modelových objektoch (prvoky, helminty, článkonožce). Osvojuje si najnovšie poznatky z biochémie, imunológie, genetiky, ktoré sú využiteľné v parazitológii pri riešení aktuálnych teoretických i praktických problémov dotvárajúcich obraz súčasného stavu vedeckého poznania v biochémii, imunológii a genetike parazitov. Študuje základný objekt parazitológie- vzťah parazit-hostiteľ (host - parasite relationship) najprogresívnejšími metodickými postupmi na organizmickej, celulárnej i subcelulárnej úrovni. Výsledky jeho tvorivej experimentálnej práce prispievajú k rozvoju vedy a vedeckého poznania, využívajú sa vo farmakológii (poznávanie účinkov liekov na organizmus), v humánnej i veterinárskej medicíne, pri ochrane človeka a hospodárskych zvierat, pri ochrane prostredia a v konečnom dôsledku i pri ochrane genofondu samotného človeka a mnohých živočíšnych druhov.

Absolventi doktorandského štúdia parazitológie sa uplatňujú v širokom spektre oblastí, ktoré pokrývajú rezorty zdravotníctva a poľnohospodárstva, vo farmácii (vývoj, výroba a distribúcia liečiv), v ochrane genofondov v rámci ochrany a tvorby životného prostredia. Svoje miesto majú vo výskumných ústavoch SAV, ako aj v špecializovaných zariadeniach a ústavoch rezortov zdravotníctva a poľnohospodárstva, na vysokých školách orientovaných na prírodné vedy, humánnu i veterinársku medicínu a poľnohospodárstvo. Nachádzajú uplatnenie i v špeciálnom výskume rezortov vnútra a obrany.



Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Študijná časť. Jadro znalostí obsahuje rámcové témy zamerané na získavanie najnovších poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého poznania, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie dizertačnej skúšky z nasledujúcich predmetov: všeobecná parazitológia, lekárska parazitológia, veterinárska parazitológia, ekológia, imunológia, genetika, taxonómia (systematika) vírusov a mikroorganizmov.

Vedecká časť. Je zameraná na samostatné a tvorivé riešenie vedeckých problémov z oblasti moderného, základného i aplikovaného, parazitologického výskumu. Záver vzdelávania v treťom stupni je vypracovanie a obhajoba dizertačnej práce. Táto musí spĺňať požadované kritériá, musí preukázať schopnosť doktoranda samostatne získavať teoretické a praktické poznatky. Musí prinášať konkrétne nové poznatky prispievajúce k rozvoju istej oblasti parazitológie. Je nutné aby doktorand preukázal schopnosť publikovať výsledky svojej práce v periodikách (odborných, vedeckých, doma i v zahraničí) a prezentovať ich v podobe prednášky alebo posteru na vedeckom podujatí.

 

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

  • Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.
  • Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.
  • Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.
  • Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

History of Descriptions

Back