Internacionalizácia, interdisciplinarita a inovácia vysokoškolského vzdelávania na UPJŠ

Univerzita pri plánovaní aktivít v projekte vychádza s existujúcich možností, má podpísaných viac ako 120 zmlúv s partnerskými inštitúciami v zahraničí, v programe ERASMUS má spoluprácu s 201 VŠ, v súčasnosti ponúka 9 spoločných resp. dvojitých ŠP, certifikované interdisciplinárne kurzy sú určené všetkým študentom univerzity, dlhodobo majú skúsenosti so štúdiom v AJ najmä na Lekárskej fakulte, pre doktorandov otvorili v roku 2014 Jarnú školu. Uvedené fakty sú základom pre aktivity naplánované v projekte na zlepšenie internacionalizácie. Jarnú školu pre doktorandov plánujú zmeniť na internacionalizovanú školu pre doktorandov, chcú rozšíriť ponuku Slovenčina ako cudzí jazyk pre zahraničných študentov a vyslať svojich mladých učiteľov na zahraničnú prax.

Aktivity v projekte určite prispejú k zlepšeniu internacionalizácie vzdelávania na univerzite. Systémová zmena vo vzdelávaní sa dotkne doktorandov prostredníctvom Jarnej internacionalizovanej školy za účasti zahraničných expertov, interdisciplinárne workshopy za účasti zahraničných expertov pre študentov, učiteľov a vedeckých poracovníkov, internacionalizácia výučby s účasťou zahraničných lektorov a vysielanie učiteľov na krátkodobé pobyty na zahraničné partnerské inštitúcie za účelom získania odbornej praxe.

Plánované aktivity sú v súlade s dlhodobým zámerom školy na roky 2016 až 2021, sú prepojené s doterajšími aktivitami v oblasti internacionalizácie (pokračovanie Jarnej školy rozšírenú o účasť zahraničných expertov, internacionalizácia výučby za účasti zahraničných expertov a inovácia 5 vybraných ŠP v AJ, rozšírenie ponuky Slovenčina ako cudzí jazyk ap.

Navrhované aktivity a činnosti sú v súlade so stanovenými cieľmi (s výnimkou aktivity 6 Jobshadowing - sledovanie práce učiteľov na zahraničných VŠ, kde navrhujú príliš krátke pobyty, priemer 3 pracovné dni pre vyslaného mladého učiteľa, čo považujem za veľmi krátky čas, aby vyslaný učiteľ získal odbornú prax). Ostatné aktivity sú časovo primerané a ich postupnosť je logická.

Výstupy jednotlivých aktivít sú merateľné, sú reálne a dosiahnuteľné. Upozorňujem však na aktivitu A6 Jobshadowing, v ktorej plánujú v druhom a treťom roku projektu vyslať dohromady 49 mladých učiteľov zo 6 fakúlt na pracovné pobyty na zahraničné partnerské VŠ, aby získali prax. Navrhovaný priemerný počet pracovných dní - min. 3, na získanie praxe je príliš nízky. V rozpočte uvádzajú priemerne 6 dní, to je asi vrátane cesty a spolu 78 učiteľov. Odporúčam zvážiť vyslanie menej učiteľ a rozšíriť počet dní na zahranične univerzite.

Rozpočet je rozpracovný podrobne, komentár k rozpočtu je rozpracovaný podľa aktivít - A1 až A6. Vidím rozpor v Aktivite 6 Jobshadowing, keď v komentári rozpočtu plánujú vyslania rok 2016 - 23 učiteľov, 2018 - 26, 2019 - 29 učiteľov spolu 78, v merateľných ukazovateľoch uvádzajú vyslanie len v rokoch 2018 a 2019 - spolu 49 učiteľov.

Za riadenie projektu bude zodpovedný prorektor, riadiaci tím budú tvoriť prodekani 5 fakúlt, odborní garanti jednotlivých aktivít A1 až A6 a zástupcovia Centra celoživotného vzdelávania a podpory projektov. Do projektu budú zapojení interní učitelia a experti univerzity. Projekt bude integrovaný do aktivít univerzity a prispeje k systémovým zmenám.

Z dlhodobého zámeru nie je celkom jasné, ako chcú finančne zabezpečovať aktivity, pri financovaní zahraničných expertov na Jarnú školu doktorandov počítajú so štipendiami cez Fullbright, resp. Visegrádsky fond, čo nemusí výjsť, Aktivitu 2 - interdisciplinárne workshopy - po ukončení projektu plánujú jeden workshop ročne za účasti zahr. experta, A3 - internacionalizované certifikované interdisciplinárne kurzy - chcú naďalej realizovať v rámci pracovných povinností učiteľov, A4 - Slovenčina ako cudzí jazyk - očakávajú zvýšenie počtu študentov z Ukrajiny, A5 - vyučovanie v cudzích jazykoch, opäť uvádzajú štipendiá Fullbrighta a Višegrádsky fond, rovnako nie je jasné, ako škola chce zabezpečiť pokračovanie A6 - Jobshadowing ročne cca 25 učiteľov.

Každá aktivita na podporu internacionalizácie je vítaná. Plánované aktivity UPJŠ sú zaujímavé, určite pomôžu škole zlepšiť kvalitu vzdelávania na všetkých troch stupňoch, rovnako sa zvýši kvalita vzdelávania aj z pohľadu učiteľov univerzity, pretože budú intenzívnejšie spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi a navzájom sa posúvať dopredu. Želám každému projektu, aby získal finančné prostriedky na svoju realizáciu, pretože bez finančnej injekcie nie je možné dosiahnuť plánované ciele.

-

-

-

-

-

-

-

-

Aktivita 1.
Zavedenie medzinárodného rozmeru do Jarnej školy doktorandov, ktorá má za cieľ interdisciplinaritu, je pozitívny krok k vytváraniu medzinárodnej atmosféry v doktorandskom štúdiu. Rozsah, ktorý predkladateľ prezentuje, je však pomerne málo ambiciózny (len 2 medzinárodní experti na 50 domácich doktorandov – pomohlo by, keby aj účastníci boli zo zahraničia; jednak by to smerovalo k výmene odborných prístupov, zároveň by sa podporil networking a vytváranie väzieb pre budúce spolupráce vo výskume, a zároveň by sa univerzita dokázala prezentovať ako aktraktívna pre mladé mozgy v prípade rozhodovania o budúcej výskumne kariére a mohla by si „vyberať“ výskumníkov pre svoje zámery).

Aktivita 2.
V podstate kopíruje odborne zameranie letných doktorandských škôl (cieľ je využiť rovnakých zahraničných expertov), avšak sprístupniť kontakt študentom, a teda širšej skupine (nielen doktorandom). Cieľom tejto aktivity je pritom rozvoj soft skills, naučiť „mladých“ popuplarizáciu vedy a rozvíjať schopnosť prezentovať výsledky práce voči verejnosti, zapájanie občanov „do výskumu“. Je otázkou, či 4 aktivity ročne s medzinárodnými expertmi majú šancu zásadným spôsobom dosiahnuť tieto ciele. Otázka znie, či by nebolo vhodné uvažovať aj s prispením týchto expertov k vytvoreniu stabilného predmetu, ktorý by sa venoval týmto otázkam a bol poskytovaný pravidelne v rámci kurikula (či už ako voliteľný alebo povinný predmet). Rozvoj soft skills, vrátane schopnosti popularizovať vlastný výskum, je nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie povedomia o nevyhnutnosti výskumu pre spoločnosť. Mnoho výskumníkov, najmä mladých, tieto zručnosti získavajú len obtiažne, najmä ak sú plne pohltený výskumom v rámci tímu. Je len na škodu, že sa vytvorenie takéhoto kurzu neobjavuje v Aktivite 3, do ktorej by sa to hodilo.

Aktivita 3
Vytvára sa predpoklad pre lepší kontakt zahraničných a domácich študentov, a to „preklopením“ niektorých výberových predmetov do angličtiny, čo je veľkým pozitívom. Je však potrebné, aby sa zaviedol aj systém, ktorý naozaj vytvorí reálne zmiešané skupiny (to v aktivite absentuje).

Aktivita 4
Vysoko pozitívnou je vytvorenie kurzov slovenčiny pre cudzincov a interkultúrnej komunikácie ako sprievodných (výberových) predmetov pre zahraničných študentov. Takýto prístup uľahčuje integráciu a rýchlejšiu orientáciu v cudzom prostredí. Odporúčam zvážiť aj zavedenie neformálnych aktivít na prepájanie slovenských a zahraničných študentov, čím sa ešte viac znásobí potenciál týchto predmetov a praktické spoznávanie jazyka a kultúry pre zahraničných, a zároveň chápanie „inakosti“ zo strany domácich študentov je v tomto bonusom.

Aktivita 5 je trocha sklamaním. Nezdá sa, že by 2-až 3-dňové návštevy zahraničných expertov mohli mať trvácny vplyv na akademickú pôdu, najmä ak ide o roztrúsené pobyty po celej univerzite podľa aktuálnej potreby pracovísk (návšteva ľubovoľného experta v trvaní takého krátkeho času nezanechá trvácny vplyv, dlhodobejší impakt, ak nie je prepojená s ďalšími následnými aktivitami, čo ale predkladatelia neuvádzajú). Podobne je to aj s dopadom v aktivite 6 (tu skôr by bolo vhodné rozmýšľať o zavedení systému tvorivého voľna s podmienkou absolvovania zahraničného pobytu v tom čase – aktuálne bojujú akademici, a najmä tí mladí, že ak aj chcú sa ďalej vzdelávať pod zahraničným vplyvom, nechcú ich školy pustiť. Krátkodobé pobyty neviem, aký majú mať dopad, najmä ak sa majú získať zručnosti pri učení – za 3 dni sa to nedá, lebo účastník pobytu za tak krátky čas nespozná kontext ani nastavenie študijnej skupiny, a teda rovná sa to len nejakej exkurzii z rýchlika, ale asi sa nedá hovoriť o jobshadowingu, kde by malo ísť o dlhodobejší proces pod vplyvom mentora/navštíveného zamestnanca a s plnením priebežných úloh).