Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom internacionalizácie na Univerzite J. Selyeho

Projekt neponúka aktivity na zlepšenie internacionalizácie vzdelávania na škole, sústreďuje sa len na dve aktivity - účasť zahraničných expertov na realizácii programov pre doktorandov, ktorí by mali pomôcť zlepšenie rastu vedecko-výskumnej publikačnej činnosti, 3 až 5 zahraničných odborníkov na 1 až 6 mesiacov ročne a nákup zahraničnej odbornej literatúry.

Plánované aktivity neprispejú k systémovým zmenám na škole.

Aktivita 1 je v súlade s dlhodobým zámerom vysokej školy, ale je to len jedna aktivita.

Pobyt zahraničných odborníkov pomôžu doktorandov realizovať vedecké výstupy publikovateľné v zahraničných odborných časopisoch.

Plánované len dva merateľné ukazovatele - dĺžka trvania zahraničných expertov - 3 až 5 odborníkov ročne v dĺžke 1 až 6 mesiacov, druhý ukazovateľ je nákup zahraničnej literatúry.

Rozpočet má prakticky len dve položky - nákup literatúry - 8000 EUR ročne a mzdy na zahraničných odborníkov.

Manažment projektu nie je jasný, personálna matica chýba.

Udržateľnosť nie je. Nakúpená literatúra bude v knižnici a vedecká spolupráca zahraničných odborníkov s pedagógmi univerzity môže pokračovať aj po skončení projektu - ale ako, to nie je vysvetlené.

Projekt neodporúčam podporiť.

-

-

-

-

-

-

-

-

Otázna je pridaná hodnota projektu, keďže tvorba knižničného fondu univerzity by mala byť prirodzenou súčasťou činnosti. Účasť zahraničných expertov na doktorandskom štúdiu je možné považovať za pridanú hodnotu projektu, avšak predkladatelia projektu neuvádzajú, akým spôsobom ide o pridanú hodnotu oproti súčasnému stavu (z predloženého textu je možné usudzovať, že už aj teraz sú zahraniční experti zapájaní – ide teda o zvýšenie počtu?).

Navrhovaný projekt nemá charakter zásadnej systémovej zmeny. Projekt neprispieva zásadným, ani významnejším spôsobom k posilneniu medzinárodného rozmeru vo vysokoškolskom vzdelávaní (iba čiastočne, a aj to len na 3. stupni, čo je z hľadiska dopadov zmien nie dostatočné). Projekt, tak, ako bol predložený, taktiež neprispieva k systémovej zmene vo využívaní internacionalizácie, skôr len mierne rozširuje existujúce aktivity.

Podľa citovaných ustanovení dlhodobého zámeru je internacionalizácia len okrajovou, resp. veľmi neexplicitnou záležitosťou univerzity, a ani samotný projekt zásadne tento postoj nemá za cieľ meniť.

Projekt má 2 aktivity, a to návštevy zahraničných expertov na podporu 3. stupňa VŠ vzdelávania a rozšírenie knižničného fondu o zahraničné publikácie.
Využitie zahraničných expertov, ktorých pobyty sú plánované ako strednodobé (nejde len o krátke návštevy, ale skôr o niekoľkomesačné pobyty), nie je z projektu úplne jasné. Pri takýchto pobytoch by bolo oveľa vhodnejšie zapojiť expertov aj do nižších stupňov, nie iba do doktorandského štúdia, čo ale predkladatelia neverbalizujú. Zároveň nie je jasné, ani aké študijné odbory chcú takými to expertmi posilniť. Nie je taktiež zrejmé, ako sa tento projekt odlišuje od spomínaného projektu v OPVaV, teda či ide o posilnenie personálu výskumných centier, a teda je otázne zapojenie expertov do vzdelávania, čo malo byť prioritou výzvy (zároveň je otázka, či nejde o duplicitu pri plánovaní financovania).

Tvorbu knižničného fondu univerzity považujeme za prirodzenú súčasť bežnej činnosti, a preto nepovažujeme túto činnosť za rozvojovú s potenciálom zásadnej zmeny.

Merateľné ukazovatele sú stanovené s ohľadom na aktivity, avšak vzhľadom na charakter aktivít nemožno tieto ukazovatele hodnotiť vysoko. Ak by mali poukazovať na systémovú zmenu, bolo by potrebné bližšie špecifikovať úlohy pozývaných expertov, a z toho stanoviť ukazovatele (napr. počet hodín priamej výučby, počet učebných pomôcok/materiálov vyrobených v spolupráci s expertmi a pod.).

Suma za nákup literatúry tiež nie je vhodný ukazovateľ, keďže nehovorí nič o počte, type ani charaktere zakúpenej literatúry (ani nikde inde z textu to nie je jasné).

S ohľadom na veľmi nekonkrétne informácie o činnosti expertov, a rovnako ani o type publikácií, veľmi ťažko možno hodnotiť efektívnosť a primeranosť rozpočtu.

Spôsob zabezpečenia aktivít je do značnej miery nejasný. Zodpovedným riešiteľom je osoba, ktorá nemá praktické skúsenosti s aplikovaním internacionalizácie na univerzitnej úrovni, ani podľa životopisu sa nezdá, že by mala kompetencie v tejto oblasti.

Obnovenie knižného fondu síce poskytuje perspektívu udržateľnosti aspoň v tejto časti, otáznym však ostáva udržateľnosť strednodobých návštev po skončení projektu (ako píšu predkladatelia, „môže“ to pokračovať, chýbajú ale jasné záruky a formulácie, ako to chcú zabezpečiť).