Reflexia obsahov primárneho vzdelávania z pohľadu rozvíjania občianskej gramotnosti
Basic informations
Thematic area: komisia č. 1 pre program rozvoja materského, základného a stredného školstva (perspektívy)
Project name (Slovak): Reflexia obsahov primárneho vzdelávania z pohľadu rozvíjania občianskej gramotnosti
Project name (English): Reflection of the primary school curricullum from the civic literacy perspective
Start of project: 2013
End of project: 2015
Condition of project: Ukončený
Project number: 012TTU-4/2013
Project leader: Mgr. Zuzana Danišková, PhD.
University: Trnavská univerzita v Trnave
Department: Pedagogická fakulta
Anotácia originálnych výsledkov riešenia projektu v slovenskom jazyku
Teoretické analýzy zamerané na hľadanie relevantných a veku primeraných modelov občianskeho vzdelávania detí mladšieho školského veku, ktoré tvorili jedno z hlavných východísk pre skúmanie občiansko-výchovného potenciálu kurikula primárneho vzdelávania, poukázali na reálne možnosti hľadania a nachádzania občiansko-výchovných stimulov naprieč vzdelávacími obsahmi. Na základe analýzy vybraných učebných predmetov sa ukázalo, že v kurikule primárneho stupňa existuje priestor, ktorý je možné využiť na to, aby sa deťom sprostredkovali témy, ktoré v nich môžu pestovať uvedomelého občana, ktorý pozná svoje kompetencie, práva, je ochotný aktívne participovať či kriticky verejné diania reflektovať. Nie je preto potrebné vytvárať samostatné predmety, či prierezové témy. Je však nutné, aby boli témy občianstva reflektované a prezentované vo vhodných situáciách a vhodným spôsobom, čo okrem samotného kurikula závisí do značnej miery aj od učiteľov.
Osobitná pozornosť bola venovaná empirickému skúmaniu ich vzdelávacej orientácie v oblasti občianstva. Dotazníkový prieskum medzi slovenskými učiteľmi primárneho vzdelávania poukázal na pomerne veľkú pestrosť a heterogénnosť v zameraní učiteľov. Bolo identifikovaných 10 faktorov, reprezentujúcich široké spektrum relevantných tém, na ktoré sa učitelia orientujú. Ich zameranie bolo tak vlastenecké, ako aj multikultúrne, globálne ako aj regionálne, ľudsko-právne, ako aj založené na spoločnom dobre nejakého celku. Súčasne sa ukázalo, že väčšina zameraní obsahuje nielen vedomostnú, ale aj konatívnu zložku postojov k občianstvu, resp. že učitelia zreteľne rozlišujú medzi poznatkovou bázou občianstva na jednej strane, a aktívnym a participačným občianskym správaním na strane druhej. Uvedené zistenia – v súlade s výsledkami výskumov z iných krajín – naznačujú, že táto vzdelávacia orientácia učiteľov závisí do značnej miery od ich socio-ekonomického statusu (resp. komunity, v ktorej sa škola nachádza, napr. štúdia Wooda, 2012) a v našich podmienkach najmä od veku, rokov praxe a náboženskej orientácie učiteľov. Staršia generácia (osobitne veriacich) učiteľov je uzavretejšia voči tolerancii diverzity, kultúrnej či názorovej, inklinuje skôr k národnej, vlasteneckej orientácii v predstavách o občianstve. Mladšia generácia –s lepšími cudzojazyčnými znalosťami, bohatšími skúsenosťami z iných krajín a tiež v dôsledku IKT kompetencií – inklinuje k väčšej otvorenosti navonok smerom ku globálnej orientácii. Zaznamenané zistenia predstavujú podľa riešiteľov sľubné východisko úspešného občiansko-výchovného pôsobenia školy.
Obsahové analýzy školských dokumentov, metodických materiálov a učebníc vybraných učebných predmetov, ktoré boli východiskom reflexie občiansko-výchovného potenciálu primárneho vzdelávania, poukázali na viaceré problematické stránky, rezervy a výzvy. V rámci predmetov zameraných na poznávanie sociálnych reálií (Vlastiveda a Prvouka) boli (napriek určitým problematickým stránkam na úrovni štrukturácie obsahov i odborovej didaktiky) identifikované viaceré potenciálne prieniky vedomostných cieľov a tém, korešpondujúcich s obsahovým zameraním občianskej náuky na úrovni sekundárneho vzdelávania. Využitie uvedeného referenčného rámca ako nástroja obsahovej analýzy, resp. čítanie sociálno-vedných obsahov primárneho kurikula optikou občianskej náuky súčasne naznačuje možnosti jeho využitia ako nástroja štrukturácie a systematizácie poznatkov v procese jeho konceptualizácie a tvorby.
Etická výchova, ako jeden z legitímnych modelov občianskeho vzdelávania detí mladšieho školského veku, bola predmetom analýzy z dvoch hľadísk. Obsahová analýza, zameraná na sledovanie posunov zaznamenaných v období prebiehajúcich inovácií Štátnych vzdelávacích programov, poukazuje na pretrvávajúce psychologizujúce zameranie etickej výchovy na prosociálnosť v hodnotovej orientácii žiaka, pri súčasnom oslabovaní národného, ale aj environmentálneho zamerania. Procesuálna stránka etickej výchovy, analyzovaná v kontexte modelu občianskej gramotnosti, bola skúmaná prostredníctvom analýzy metodických príručiek etickej výchovy (z rokov 2004 – 2012), so zameraním na rozsah a charakter metodickej práce s textom v ponuke vzdelávacích aktivít. Výsledky – okrem nedostatočného a čoraz zriedkavejšieho využívania akýchkoľvek textov – poukazujú na viaceré kritické miesta didaktiky etickej výchovy (dominancia situačnosti, zážitkovosti, orálnej kultúry a neverbálnej komunikácie na úkor písanej kultúry a verbálnej komunikácie; realizácia diskusie, ako jednej z najčastejšie udávaných metód etickej výchovy bez opory v informáciách či vedomostiach; zobrazované vzory prosociálneho správania presúvané z prostredia literatúry a písanej kultúry do oblasti mediálnej popkultúry, a pod.). Zaznamenané charakteristiky metodických príručiek tak paradoxne smerujú k oslabovaniu jedného z kľúčových aspektov východiskovej koncepcie etickej výchovy – hodnotovej reflexie. Výsledky obsahovej analýzy čítankových textov naznačujú, že riešenie tohto problému sa ponúka v integrácii s jazykovou a literárnou výchovou, kombinácii etickej výchovy s výchovou čitateľa, pri súčasnom rozvíjaní funkčnej čitateľskej gramotnosti ako jedného z fundamentálnych základov občianstva, založeného na vedomostiach a informovanosti občanov.
Poslednou témou skúmania bola otázka možností občianskeho vzdelávania prostredníctvom športu. Predmetom analýzy a vzdelávacou oblasťou skúmanou z hľadiska možností výchovy k občianstvu na úrovni primárneho vzdelávania bola oblasť „zdravie a pohyb“. Súčasné trendy a iniciatívy na úrovni európskej vzdelávacej politiky, ako aj viaceré zistenia riešiteľského tímu dokumentujú, že široké spektrum špecifických charakteristík telesnej výchovy korešponduje s kľúčovými otázkami aktívneho občianskeho správania a participácie (napr. prostredníctvom tém skupinovej spolupráce, vzájomnej podpory, vodcovstva, zodpovednosti, férovosti konania či vzájomného rešpektu ako súčasti morálneho správania sa). Výsledky výskumov dokumentujú, že uvedené atribúty správania korelujú s občianskou gramotnosťou (Alexander et al., 1996; Kinchin, 2003), resp. že telesná výchova ponúka priestor a príležitosť pre aplikáciu demokracie a demokratických princípov správania v praxi. Jej osobitný prínos spočíva pravdepodobne najmä v rozvíjaní vybraných kvalít a charakterových vlastností jedinca, podieľajúcich sa na fungovaní sociálnych a motivačných mechanizmov občianskej participácie.
Description of original results of the project in English
The theoretical analysis focused on relevant, and age-related models of civic education of primary school children showed real possibilities of searching and finding civic education stimulus across the curricular content. There is a space in primary education curriculum for an intervention of themes that are related to creating a civic-minded citizen, who knows his/her competences and rights as was proved in the analysis of the chosen teaching subjects. This citizen is willing to participate in public affairs or critically reflects public behaviour. Therefore, there is no necessity to create individual subjects or cross-curricular themes. But it is important to reflect the topics related to civic education and present them in appropriate situations with appropriate teaching methods, and this is much more depending on teachers and not only on the curricular content.
A particular attention was paid to empiric research focused on education in civic education. There was conducted a survey in primary education teachers that showed a wide variety and heterogeneity of teachers' focus. There were identified 10 factors representing a vast spectrum of relevant themes that are taught by teachers. The teachers focused on patriotism, multiculturalism, global and regional issues, human rights as well as ethics and behaviour. The research also showed that teachers clearly understand the cognitive and conative side of civic education. These results are in coherence with the results from other countries, and they suggest that the teachers' orientation is coming partly from socio/economic status (or school's community, e.g. according to Wood, 2012) and in Slovak conditions the orientation is also related to teachers' age, years of practice and religion.
Content analysis of curricular documents, methodical materials and teaching books of chosen subjects that were the primary outcomes of reflection of civic education in primary education showed various problems, negatives and challenges. The chosen subjects were Social Studies (Vlastiveda a Prvouka), Ethic Education (Etická výchova), Language Literacy (Slovenský jazyk) and Physical Education and Sport (Telesná a športová výchova). Despite the considerable variability among the subjects, there were found particular civic contents in the theoretical background. However, this was not the case in the analysis of curricular and teaching documents. The potential of the subjects is clearly not used to its full extent, and the monograph as the main result of the project is presenting the issues and possible solutions for civic education in primary schools.
Financial grant of MŠVVandŠ SR within KEGA
Financial grant of MŠVVandŠ SR within KEGA | Capital expenditures in € | |
---|---|---|
Pumped for the entire period of the project | 9 005,00 | 0,00 |
List of project outcomes for the entire solution
Publishing activity
Category code | Specific output, name (ISBN, number of pages a i.) |
---|---|
ADE | Danišková, Zuzana (100%): Môže umenie vypestovať dobrého občana? Aristotelov príspevok vo svetle teórie výchovy. 2014 ISSN 1211-4669 |
ADF | Danišková, Zuzana (100%): Potenciály a limity v spoločenskovednej oblasti primárneho vzdelávania. 2014 ISSN 1338-0982 |
AFD | Danišková, Zuzana (100%): Možnosti občianskeho vzdelávania v materskej škole. 2014 Trnava : Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave - Fakulta sociálnych vied, 2014. ISBN 978-80-8105-567-6 |
AFD | Sedliaková, Iveta (100%): Občianska gramotnosť na I. stupni ZŠ. 2014 Trnava : Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave - Fakulta sociálnych vied, 2014. ISBN 978-80-8105-567-6 |
Final evaluation of the commission KEGA
Splnil ciele výborne.