Za socializmu boli potraviny kvalitnejšie [SME]
"Na prídavné látky nadávame, ale začali sa používať preto, lebo sme
pohodlní. Chceme, aby potravina dlhšie vydržala", hovorí odborník.
"Pre nízku priemernú mzdu sa obchodným reťazcom neoplatí u nás predávať
kvalitnejšie potraviny", vraví PETER ŠIMKO, expert na analýzu potravín z
Fakulty chemickej a potravinárskej technologie v Bratislave.
Čo ste mali dnes na raňajky?
„Nezvyknem raňajkovať. Dám si dobrú kávu s dobrou smotanou a s troškou cukru.“
Ste odborník na analýzu potravín, dávate si preto pozor na to, čo jete?
„Ak mám možnosť, tak si potraviny vyberám. Vyberám si aj výrobcov a krajiny, kde si potraviny kupujem.“
Patríte aj vy k Bratislavčanom, ktorí chodia radšej nakupovať potraviny do Rakúska?
„Chodím tam občas. Častejšie ma moje cesty vedú do Česka. Tam s radosťou nakupujem.“
Zastávate názor Bratislavčanov a ľudí z jej okolia, že potraviny v Rakúsku sú lepšie a kvalitnejšie ako na Slovensku?
„Všeobecne je kvalita potravín v Rakúsku lepšia ako na Slovensku. Je to
objektívny fakt. Ale nie je to také priepastné, že tam je to sto bodov a
tu nula. Aj kvalita potravín v Česku je vyššia.“
Aký je teda rebríček kvality potravín zostavený z týchto krajín?
„Rakúsko, Česko, Slovensko.“
Kde by skončilo v tomto rebríčku Maďarsko?
„Maďari sú z hľadiska kúpyschopnosti pod Slovenskom. Pri európskych
cenách energií, surovín a práce mi vychádza, že kvalita potravín bude
asi taká ako u nás na Slovensku.“
Existuje názor, že zahraničné
obchodné reťazce dávajú na pulty u nás nekvalitnejšie potraviny, než aké
ponúkajú v západnej Európe. Súhlasíte?
„Má to reálny základ v tom,
čo je pre ľudskú činnosť prioritné, a to je zisk. Priemerná mzda v
Rakúsku je dva a pol tisíca eur a Rakúšan vydáva na stravu tretinu
svojho platu. Na Slovensku je to 850 eur a Slovák tiež na ňu dáva
tretinu platu. Je preto prirodzené, že hodnota priemernej potraviny v
Rakúsku bude vyššia ako na Slovensku. Priemerný Slovák si priemernú
rakúsku kvalitu nemôže dovoliť. Reťazce sem neprišli robiť charitu, ale
biznis. Ak chcete robiť biznis, musíte predávať a ľudia to musia
kupovať. Takže ponúkajú to, čo ľudia kupujú a na čo majú peniaze. Na
druhej strane prihraničná Billa pri Slovensku si povie, odčerpáme
zákazníkov z bohatej Bratislavy. V rámci svojej firemnej stratégie
nastavia ceny tak, aby Bratislavčania naozaj chodili do Rakúska.“
Kvalita potravín v obchodných reťazcoch na Slovensku je nastavená na kúpyschopnosť obyvateľstva?
„Presne tak.“
Platí, že drahšie potraviny sú kvalitnejšie?
„Malo by to tak byť.“
Dá sa však konkrétnejšie opísať, v čom sú rakúske potraviny lepšie ako slovenské?
„Nepochybne sa každému z nás stalo, že ochutnal potravinu a nebola taká
atraktívna. Bola akoby zriedená. To je prehrešok, ku ktorému dochádza.
Potravina nechutí tak, ako by mala.“
Prečo?
„Môj kamarát
emigrant ušiel asi v 80. rokoch do Ameriky a prišiel sem v roku 1992.
Žil v tom čase v Kalifornii v Los Angeles. Hovorí: Ja som na toto úplne
zabudol. Tu zavriem oči, zahryznem a viem, do čoho hryziem. Broskyňa,
šunka. Ale tam zavrieš oči a nevieš, čo ješ. A toto prišlo aj sem.
Kvalita sa zhoršila, keď ju porovnáme s kvalitou potravín pred 25
rokmi.“
Znamená to, že za socializmu sme mali kvalitnejšie potraviny?
„Nepochybne sme mali kvalitnejšie potraviny. Čo bolo okrem iného dané
aj tým, že sa nepoužívali v takej miere prídavné látky. Pred dvoma,
troma rokmi sme mali projekt. Chodili sme na Balkán - do Srbska,
Macedónska a Bosny a Hercegoviny. Vrátilo nás to do socialistických
čias. Sú presne v tom štádiu, v ktorom sme boli my pred 25 rokmi.
Nepoznajú prídavné látky, ešte ich nepoužívajú. Vyrábajú mäsové výrobky z
mäsa. A mliečne z mlieka. A to jednoducho cítite. Tam sa na výrobu
potravín používajú kvalitné suroviny.“
Prídavné látky nám teda zničili potraviny?
„Do slova a do písmena. Prídavné látky, ale aj prílišná voľnosť trhu
nám umožňuje nakupovať menej kvalitné suroviny. Využíva sa napríklad
zrieďovací efekt. Pridáte do mäsa vodu. Aby ste dodržali nejaké percento
bielkovín, tak ich dodáte z inej sorty, napríklad z rastlinných
proteínov. Na prvý pohľad je obsah proteínov v poriadku, ale hlbšou
analýzou zistíte, že proteíny nie sú také kvalitné. Alebo sa používajú
látky, ktoré zadržiavajú v mäse vodu. Mám pol kila mäsa a vyrobím kilo
mäsového výrobku, ale toho druhého pol kila už nie je mäso, ale voda,
ktorá je viazaná v tkanive. Takýto výrobok nemôže byť chutný.“
Ktoré prídavné látky okrem éčiek ničia kvalitu potravín?
„Rozdeľujeme prídavné látky a technologicky pomocné látky.
Technologicky pomocná látka je napríklad voda. Tiež sa pridáva do
potravín. Prídavné látky používajú aj Rakúšania. Používajú sa aj v
najkvalitnejších výrobkoch. Prídavné látky pridávame, aby sme zlepšili
textúru (vlastnosti požívatín vnímané v ústach, pozn. red.). Aby sme
zvýšili bezpečnosť potravín. Aby sme predĺžili ich spotrebu. Na prídavné
látky síce nadávame, ale začali sa používať preto, lebo sme pohodlní
spotrebitelia. Chceme, aby potravina dlhšie vydržala.“
Naša
pohodlnosť zabila kvalitu potravín? „Presne tak.“ V spoločnosti existuje
názor, že potraviny vyrobené na Slovensku sú kvalitnejšie ako tie
vyrobené v zahraničí. Platí to?
„Dnes by som nepovedal, že potravina
zo Slovenska je automaticky kvalitnejšia ako potravina, ktorá je
vyrobená desať kilometrov za hranicou. Kvalita sa podriaďuje trhu. Ten
riadi kvalitu potravín. To neovplyvní ani ministerstvo. To by mohol
ovplyvniť štát, keby zdvihol platy na dva a pol tisíca eur. Ale,
samozrejme, štát na to nemá.“
Aké sú základné faktory, ktoré vplývajú na kvalitu potravín?
„Po prvé kúpyschopnosť obyvateľstva, po druhé kvalita suroviny a potom
ekonomické prostredie. My máme DPH na potraviny 20 percent v Rakúsku je
možno päť alebo šesť percent. Ďalej je to možnosť úľav zo strany štátu,
skryté dotácie. Bohatý štát bude inak dotovať svojich výrobcov aj
skrytou formou než chudobný štát, ktorý na dotácie nedosiahne.“
V čom sa naša štátna politika najviac prehrešuje voči kvalite potravín?
„Bol nastavený zlý systém poľnohospodárskej politiky, keď sme vstupovali do Európskej únie.“
V čom to bolo zlé?
„Napríklad sme si nevyrokovali ako Poliaci celú sústavu lacnejších
technologických postupov. Dnes je Poľsko potravinárskou veľmocou, lebo
konkurenčne valcuje. Ale nevalcuje preto, že by tam ekonomika výroby
bola podstatne lepšia ako u nás, ale preto, že si trvalo vyrokovali, že
môžu používať menej nákladné postupy výroby potravín.“
Nám sa to predražuje.
„Presne tak. Hovoríme o nepripravenosti Slovenska zvládnuť negociačný
proces, teda vyrokovať si podmienky, ktoré by pre nás boli dobré. Ale to
už je minulosť, s tým už nič neurobíme. Prítomnosť je v ekonomickej
kategórii. Predsa 20 percent DPH sa musí prejaviť. Ďalej je to
neschopnosť, neochota alebo nevedomosť vyriešiť mechanizmus dotácií do
prvovýroby. Je to aj systém výchovy spotrebiteľa. V Rakúsku platí -
rakúsky spotrebiteľ, rakúsky reťazec. V Rakúsku nenájdete slovenský
výrobok. Keď, tak veľmi raritne.“
Ešte stále nám klesá kvalita potravín alebo sme sa už odrazili od dna?
„Teraz sú nejaké náznaky, že by kvalita mohla ísť trochu hore v dôsledku zostreného boja.“
Čo myslíte pod zostreným bojom?
„Zostrený boj je v tom, že dnes oproti trom výrobcom párkov za
socializmu ich máte v Tescu desať. Samozrejme, oni bojujú o pozíciu na
trhu rôznymi postupmi. Napríklad zvýšia o päť percent obsah mäsa a
urobia akciu.“
Myslíte si, že kvalita potravín sa na Slovensku do budúcnosti bude zvyšovať?
„Som optimista. Kúpna sila pomaly, ale isto rastie. Konkurencia rastie.
Povedomie spotrebiteľa rastie. Aj štát sa snaží čo-to robiť. Hoci by
mohol postupovať podstatne efektívnejšie. Otázka je, prečo sme museli
tak hlboko klesnúť a či sme to vôbec mali dopustiť.“
Existujú nejaké zásady, ako si v obchode vybrať kvalitnú potravinu?
„Samozrejme. Dobrá potravina je tá, ktorá má nulový zoznam prídavných
látok. Čím viac prídavných látok, čím je zoznam éčiek dlhší, tým je
potravina lacnejšia.“
Ľudia by teda mali viac čítať zloženie potravín?
„Za predpokladu, že na to majú. Na Slovensku sú aj sociálne skupiny,
ktoré si naozaj nemôžu dovoliť ten luxus, že čítajú, či sa tam éčka
nachádzajú. Dve tretiny ľudí na Slovensku nedosiahnu na priemerný plat.“
Dokáže si aj chudobný človek zadovážiť relatívne kvalitné potraviny?
„Skôr si myslím, že nie.“
Niektorí ľudia v chudobnejších regiónoch začínajú chovať domáce zvieratá a pestovať. Je to cesta?
„Je to alternatíva, ale nikdy to nebude ako za socializmu. Zmenili sme
štýl života. Prasa ste vychovali, lebo ste mali záhumienok alebo vám
družstvo dalo obilie. Žili ste doma a mali ste odpad z kuchyne. Dnes
žijeme v menzách. Z čoho by ste prasa vychovali? Jednoducho to nejde.
Kura z Tesca vás presvedčí, že ho radšej zjete, ako by ste mali chovať
vlastné.“
V niektorých regiónoch Slovenska sú za kvalitné považované
potraviny zo salašov, poľnohospodárskych družstiev či pojazdných
farmárskych predajní. Čo si o tom myslíte?
„Nepochybne kvalita tam
je. Ale koľko je to z celkového objemu výroby potravín? Percento, dve?
To nerieši situáciu. Malí výrobcovia nikdy neuživia národ. To je len
doplnenie, spestrenie a možno vyriešenie lokálnych problémov s
nezamestnanosťou.“
Pri výbere potravín je dosť veľkým problémom aj
to, že niektoré sú falšované. Existujú nejaké zásady, ako sa vyhnúť
tomu, aby som si nekúpil mačku vo vreci?
„Môžete sa orientovať na
výrobcov, ktorí majú nálepku kvality. Alebo na nejakého konkrétneho
výrobcu. Zbierate si od neho referencie.“
Aké najčastejšie cudzorodé prvky nachádzate pri analýze potravín?
„Nie sme kontrolóri. Tu v škole sme v prvom rade učitelia a v druhom
výskumníci. Skúmame, prečo sa isté látky v potravinách vyskytujú. Či ich
obsah nie je možné nejakým spôsobom znížiť. Študentov učíme, ako
zamedziť vzniku nebezpečných látok v potravinách.“
Aké škodlivé látky sa v potravinách zbytočne nachádzajú a ich objem v nich by sa mohol znížiť?
„Svojho času sme robili na problematike akrylamidu. Je to moderný
kontaminant objavený v roku 2002. Akrylamid je malá molekula a má
karcinogénne účinky. Vzniká všade tam, kde sú teploty spracovania viac
ako 120 stupňov a najmä v potravinách, ktoré obsahujú zemiakovú hmotu
alebo v cereálnych výrobkoch. Dokázali sme znížiť obsah akrylamidu o 90
percent oproti iným výrobkom, ktoré sa mechanicky vyrábali starou
receptúrou.“
Ako sa to dá znížiť?
„Prišli sme na to, že
akrylamid je veľmi reaktívny. Reaguje s kuchynskou soľou. Ak sa
akrylamid dostane do styku so soľou, v priebehu tepelného opracovania
zaniká.“
Znamená to, že sa potravina posolí?
„Z rôznych dôvodov
sa vyrábajú neslané potraviny a potom sa posolia, napríklad hranolčeky.
Hranolčeky treba soliť pred tepelným opracovaním a máte podstatne nižšie
množstvo akrylamidu.“
Existujú nejaké vyslovene toxické potraviny?
„Toxické potraviny vyslovene neexistujú. Aj keď výživoví extrémisti
vravia, že údeniny sú zabijak. Že keď ich budete jesť, ochoriete a
umriete. Samozrejme, údeniny sú špecifický segment potravín.“
Dá sa pri údenine povedať, že keď je dobrá surovina a správny technologicky postup...
„...tak je neškodná. Je jednoznačne neškodná.“
Na trhu alebo na nejakých hodoch by ste si údeninu kúpili?
„Nie som zástancom masívneho nakupovania na pofidérnych akciách. Ale na
druhej strane, jedna klobása vám určite neuškodí. Pri údeninách treba
veľmi pozorne sledovať, či je to údené v priemyselných podmienkach, kde
sú škodlivé látky pod kontrolou.“
Znamená to, že istejšie je údené z priemyselnej výroby ako z trhu od neznámeho gazdu?
„Jednoznačne.“
Dnes sú veľmi populárne biopotraviny. O nich si čo myslíte?
„Biopotraviny neobsahujú toľko prídavných látok a sú vyrábané z
kontrolovaných surovín. Na druhej strane môžu niesť aj také riziká,
ktoré konvenčné potraviny nenesú. Pri biopotravinách sa napríklad
nepoužívajú konvenčné prístupy pri odstraňovaní mikroorganizmov. Ale aj v
biopotravinách sa používajú éčka. Nie sú ich úplne zbavené.“
Zdroj: http://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/za-socializmu-boli-potraviny-kvalitnejsie-sme.html?page_id=8646