Vznik STU presahuje hranice jednej školy

Slovenská technická univerzita v Bratislave si pripomína 80. výročie založenia. O vznik prvej technickej univerzity Slováci bojovali takmer 20 rokov. Na čele snáh stáli slovenskí študenti a profesori pôsobiaci na českých univerzitách. Medzi nimi najmä Jur Hronec, prvý rektor STU. Slovenská technická univerzita preto vo štvrtok večer na slávnostnom koncerte v Slovenskej filharmónii po prvý raz udelila Medailu Jura Hronca, a to prezidentovi Andrejovi Kiskovi.

Slávnostným koncertom v Slovenskej filharmónii si STU vo štvrtok večer pripomenula 80. výročie založenia. Na úvod odznela premiéra oslavnej skladby Ouvertura jubilea, ktorú výlučne pre túto príležitosť skomponoval skladateľ a dirigent Mirko Krajči. So Slovenskou technickou univerzitou ho spája Vysokoškolský umelecký súbor Technik, v ktorom pôsobí ako dirigent.

Ako v príhovore uviedol rektor STU Robert Redhammer, toto výročie „nie je len vnútornou záležitosťou jednej vysokej školy. Naši predchodcovia takmer dve storočia bojovali za založenie tejto vzdelávacej a vedeckej inštitúcie. Paradoxne, po vzniku prvej Československej republiky, keď Slovensko očakávalo oslobodenie spod národnostného útlaku, rozvoj hospodárstva i školstva, nebola mu dožičená nielen obnova troch zavretých vysokých škôl z roku 1918, ale ani založenie novej technickej školy.“

Celý príhovor rektora.

Po vzniku 1. ČSR zatvorili na našom území tri vtedajšie vysoké školy a Slováci museli za univerzitným vzdelaním cestovať do Čiech či do cudziny. A záujem bol veľký, keďže tradícia študovať techniku bola silná najmä vďaka vysokej škole v Banskej Štiavnici. Osemnásť rokov predkladali významné osobnosti požiadavky na zriadenie vysokej školy technickej na území Slovenska. Najvýraznejšími boli profesor Michal Ursíny, profesor mechaniky na Českej vysokej škole technickej v Brne a po jeho smrti (1933) Jur Hronec, ktorý pôsobil rovnako v Brne ako profesor matematiky, vedec a dekan. Slovenská technická univerzita v Bratislave vznikla v roku 1937 ako Vysoká škola technická  M. R. Štefánika v Košiciach, od roku 1939 známa ako Slovenská vysoká škola technická v Bratislave. Jur Hronec sa stal jej prvým rektorom.

Profesor Jur Hronec zosobňuje a symbolizuje úspešné vyvrcholenie dlhoročného úsilia. Počas slávnostného večera preto STU po prvý raz predstavila najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca.

Medaila Jura Hronca je vyrazená z bronzu. Na averze sa nachádza portrét Jura Hronca a na reverze jeho citát „Pracujte, tvorte a pritom vždy dúfajte a buďte šťastní“. Autorom je akademický sochár Milan Lukáč. Prvým laureátom tohto ocenenia sa stal absolvent STU, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa veľkou mierou zasadzuje o rozvoj spoločnosti a vzdelanosti v duchu princípov humanizmu.

„Veľmi si vážim toto ocenenie mojej Alma Mater. Technika nás učí poznávať ako svet funguje od najmenších detailov, ale mne pedagógovia univerzity dali do života mnoho nielen po stránke technickej, ale aj ľudskej,“ povedal prezident Andrej Kiska. V príhovore sa venoval aj kvalite vysokých škôl, zopakoval, že je dôležité uvažovať o zrušení niektorých a koncentrovať finančné aj ľudské zdroje na tie najkvalitnejšie. „Reforma školstva je dnes nevyhnutná. Aké školstvo má naša krajina, taká bude naša budúcnosť. Preto sa naše školstvo musí stať našou prioritou,“ povedal.

Pri príležitosti 80. výročia vydala Slovenská technická univerzita v Bratislave tiež dve knižné publikácie. Rozsiahla publikácia s názvom „Najväčší z veľkých“ je venovaná Aurelovi Stodolovi, Slovákovi, vynálezcovi a tvorcovi teórie parných a plynových turbín. Autor Milan Petráš v nej na základe rozhovorov s pamätníkmi a štúdia nebývalého rozsahu archívnych materiálov a súkromnej korešpondencie odkrýva viacero neznámych faktov o práci A. Stodolu a neľahkom živote tej doby.

Publikácia Technika plná života zase mapuje úspechy univerzity v posledných rokoch. Počas slávnostného večera ju pokrstili zástupcovia troch skupín, bez ktorých by technická univerzita nemohla byť úspešná – pedagóg a vedec - profesor Ján Krempaský, študentka Veronika Šímová a za podnikateľskú sféru generálny riaditeľ spoločnosti Frucona Košice Ján Király, člen Správnej rady STU.

STU od svojho vzniku vychovala viac ako 150 tisíc inžinierov, ktorí budovali krajinu – od mostov, ciest a miest až po priemyselné celky a informačné systémy. Dodnes patria naši absolventi k najžiadanejším na trhu práce, dosahujú najvyššie nástupné platy, rýchly kariérny rast a mnohí sa stávajú znamenitými manažéri či zakladajú úspešné podniky. Máme niekoľko medzinárodných akreditácií, sme uvádzaní v rebríčkoch najlepších svetových výskumne intenzívnych univerzít. Čo viac si môže škola priať? A predsa: lepšie podmienky pre prácu. Aj tie sa nám však darí zlepšovať. Zrealizovali sme najrozsiahlejšiu obnovu univerzity za posledných 50 rokov,“ povedal rektor STU Robert Redhammer.

Univerzita sa v posledných rokoch zamerala na zlepšovanie podmienok pre vzdelávanie a výskum. Využila dostupné zdroje, najmä štrukturálne fondy EÚ, na revitalizáciu budov, ateliérov a laboratórií. K najznámejším projektom patria Univerzitné vedecké parky Science City STU Bratislave a Cambo Trnava. A lepšie podmienky na výskum prinášajú medzinárodné úspechy. V strategickom európskom výskumnom programe Horizont 2020 získala STU doteraz najviac projektov spomedzi slovenských vzdelávacích inštitúcii (16). Univerzita opravuje aj študentské domovy, jedálne i športoviská. A pripravené sú ďalšie rozvojové projekty. Ak sa obnova vysokej školy dofinancuje, STU sa môže stať reprezentatívnou slovenskou univerzitou európskeho významu, ktorá pritiahne domov mladé talenty.

Foto: Matej Kováč

Z histórie vzniku STU

Po vzniku 1. ČSR zatvorili na území Slovenska tri vtedajšie vysoké školy (Alžbetínska univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska akadémia v Košiciach, Vysoká škola banícka a lesnícka v B. Štiavnici). Slováci odchádzali študovať do Čiech či do cudziny. A záujem bol veľký, keďže tradícia študovať techniku bola silná najmä vďaka vysokej škole v Banskej Štiavnici.

Ako náhrada v roku 1919 vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, ale len s fakultami lekárskou, filozofickou a právnickou. Slovensko tak zostalo bez technického a prírodovedeckého vysokého školstva, hoci v Čechách a na Morave boli také školy štyri. O obnovenie slovenskej techniky sa snažili najmä Slováci pôsobiaci na českých univerzitách. Aktívny bol najmä Michal Ursíny, slovenský profesor mechaniky na Českej vysokej škole technickej v Brne a po jeho smrti (1933) Jur Hronec, ktorý pôsobil rovnako v Brne ako profesor matematiky, vedec a dekan.

Slovenská technická univerzita v Bratislave vznikla v roku 1937 ako Vysoká škola technická M. R. Štefánika v Košiciach. Jur Hronec sa stal jej prvým rektorom. Stalo sa tak v ťažkom období pred 2. Svetovou vojnou, počas ktorej prejavil J. Hronec nekompromisné protifašistické postoje, keď sa postavil proti obmedzeniu štúdia študentov českej národnosti a pôsobenia českých profesorov na škole a proti vylúčeniu študentov židovského pôvodu.

V roku 1939 bola škola premenovaná na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT). Po vojne bola z jej Odboru (na úrovni fakulty) lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva zriadená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, z ktorej Vládnym nariadením z 8.7.1952 vznikli Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene (dnes Technická univerzita vo Zvolene).

Rovnakým nariadením bola vytvorená aj Vysoká škola technická v Košiciach (dnes Technická univerzita v Košiciach) s fakultami ťažkého strojárstva, hutníckou a baníckou, ktorá vznikla začlenením Baníckej fakulty SVŠT v Bratislave. Zriadením košickej techniky a prvým rektorom sa stal Ing. František Kámen, vtedy docent na Strojníckej fakulte SVŠT.

V roku 1946 sa z bratislavskej SVŠT odčlenilo Oddelenie kreslenia a maľovania pre kandidátov učiteľstva na stredných školách a prešlo na Pedagogickú fakultu dnešnej Univerzita Komenského. Po dvoch rokoch na jeho základe vznikla Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave.