Vzácne predmety z Trnavskej univerzity vo fonde Západoslovenského múzea

Múzeá sú konzervatívne inštitúcie. Doslovne

Na Trnavskej univerzite vyštudoval históriu aj klasické jazyky, pôsobil v Historickom múzeu a od roku 2017 je generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea. "Jednou veľkou výzvou súčasnosti a nasledujúceho desaťročia, po organizačnej a aj odbornej stránke, bude pre nás zriadenie nového múzea, Múzea 20. storočia.

Pôjde o veľmi ambiciózny projekt, ktorý má prerozprávať príbeh minulého storočia trochu iným spôsobom," hovorí v rozhovore Branislav Panis.

Ťahalo ma to k rímskym dejinám 
Na Trnavskej univerzite ste absolvovali históriu aj klasické jazyky. Ktorý z týchto študijných programov je vám najbližší?

Pre mňa osobne história. Študijný odbor klasické jazyky som začal študovať z popudu profesora Alexandra Avenaria. V tom čase som u neho absolvoval špeciálne prednášky a semináre z byzantológie a hneď na začiatku nám odporučil štúdium klasických jazykov. Mňa to však neskôr viac ťahalo k antickým dejinám, osobitne rímskym. V tom období nebol veľký problém rozšíriť štúdium o ďalší odbor a mohli sme absolvovať dva ročníky naraz.

Ako si spomínate na klasické jazyky?

Štúdium klasických jazykov je veľmi náročný odbor. Pre mňa pri štúdiu nešlo o štúdium jazykov z pohľadu skúmania ich vývoja, gramatiky, ale ako nevyhnutná potreba pre štúdium prameňov.

Využívate znalosť jazykov aj pri práci v múzeu?

Ak myslíte klasických jazykov, tak už dlho nie. Posledných pätnásť rokov sa venujem najmä manažmentu múzea, z odbornej stránky najmä prípravu nových výstav a expozícií, ale aj v tejto oblasti už môžem sledovať ústup a moje najbližšie roky sa budem venovať viac organizácii inštitúcií, ktorú čakajú veľké zmeny.

Trnavská univerzita: voľba číslo jedna 
Ako si spomínate na študentský život v Trnave?

Ako na jedno z mojich najkrajších období. Bolo to veľmi rušné obdobie. Som absolvent druhého ročníka, takže sme zažili aj mnohé búrlivé chvíle. Štyri roky som pôsobil v senáte fakulty, v tom období sa riešili mnohé problémy ako nedostatok miest v internátoch, boj za prístup k internetu a počítačom. V súčasnej dobe nemysliteľné. Osobitne som mal veľmi rád univerzitnú knižnicu: keďže bola veľmi malá, poznal som takmer celý obsah jej časti venovanej histórii a sledoval všetky nové knihy. Čo sa týka študentského života na internátoch, bol veľmi zaujímavý a niekedy aj celkom búrlivý. 

Čo vám dala Trnavská univerzita? Išli by ste na ňu študovať opäť, ak by ste sa mali znova rozhodnúť?

Keď som sa hlásil na Trnavskú univerzitu, bola mojou voľbou číslo jedna. Chcel som študovať históriu ako vedecký odbor a to v tom období spĺňala. V tom období na nej prednášalo niekoľko pozoruhodných učiteľov, napr. profesor Richard Marsina, profesor Alexander Avenarius a na klasických jazykoch profesor Jozef Burian. Pravdepodobne títo traja ma oslovili a doteraz oslovujú asi najviac. Ak by som sa mal rozhodnúť ešte raz? Ťažká otázka. Univerzita sa zmenila. Na katedre učia niektorí moji spolužiaci, ktorých si veľmi vážim. Možno na ňu pôjdu študovať moje deti. Uvidíme.

Máte možno nápad či tip, ako by sa mohla vaša alma mater uberať, čo by mohla inovovať?

Táto otázka je pre mňa veľmi ťažká, pretože sa nepohybujem veľmi v univerzitnom prostredí. Veci fungujú asi inak, ako za mojich čias, verím, že lepšie. Osobitne mi chýba alumni program. (pozn. absolventi TRUNI sa môžu stať členmi alumni klubu)

Múzeá sú konzervatívne inštitúcie. Doslova
Už tri roky šéfujete Slovenskému národnému múzeu, predtým ste dlhé roky pôsobili v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Čím si vás získali práve múzeá? Mali ste k nim odjakživa?

Nie. Mojou najväčšou túžbou bolo zostať na univerzite a prednášať antické dejiny. Prišla však ponuka z múzea a ja som ju prijal. V múzeu pracujem už 21 rokov a prešiel som si takmer všetky pozície. Mal som skutočne šťastie a našiel som zamestnanie, kde je možné skĺbiť mnohé profesie.  

Múzeá prirodzene evokujú archaickosť, ochranu pamiatok, dýcha z nich čosi starožitné. Dnes však treba osloviť najmä mladých, ktorí žijú vo svete online médií, neustálej zábavy a instantných zážitkov. Darí sa vám získavať mladých návštevníkov? Ak by nám malo ísť o „moderné“ múzeum, ako by malo vyzerať atraktívne múzeum pre dnešnú dobu?

Múzeá sú svojou povahou veľmi konzervatívne inštitúcie, dá sa povedať až doslovne. Uchovávajú naše kultúrne a prírodné dedičstvo rôznymi spôsobmi. Verejnosť nás vníma najmä z pohľadu našich prezentačných činností, výstav alebo podujatí. Ale ten druhý život múzea je často zaujímavejší a niekedy aj dramatickejší. Do múzea sa neustále získavajú predmety, robí sa v ňom vedecký výskum, obnovujú sa pamiatky. Práca je veľmi mnohotvárna.

Veľkú skupinu našich návštevníkov tvoria práve mladí ľudia, ktorí do múzea prichádzajú so školou, s rodinou alebo ako turisti. Ich počet neklesá, práve naopak, rastie. Otázka súčasných technológií a možnosť aj prostredníctvom nich oslovovať návštevníkov je pre nás veľmi dôležitá. Jedným z výsledkov je digitálna výstava na Bratislavskom hrade, technológie na výstave venovanej M. R. Štefánikovi a mnohé iné. V tejto oblasti máme veľa výziev.

Jednou veľkou výzvou súčasnosti a nasledujúceho desaťročia, po organizačnej a aj odbornej stránke, bude pre nás zriadenie nového múzea, Múzea 20. storočia. Pôjde o veľmi ambiciózny projekt, ktorý má prerozprávať príbeh minulého storočia trochu iným spôsobom.

 

Príležitostí na návštevu múzeí je veľa 
Fellini a sladký život Talianska je jedna zo súčasných výstav SNM. Čo je pre vás „sladký život“?

Ďalšia ťažká otázka. Pre mňa je možno chvíľa po otvorení výstavy, novej expozície, prípadne ukončení projektu. Trvá to len chvíľu, pretože na druhý deň sa musí znovu vstať a ísťriešiť ďalšiu výzvu.

Je vám niektoré z múzeí v správe SNM zvlášť blízke? Letné prázdniny sa síce už skončili, ale kam sa ešte vydať na rodinný výlet?

Osobitne je mi blízke najmä Historické múzeum, v ktorom som strávil najviac zo svojej profesionálnej kariéry, mal som možnosť ho aj 11 rokov viesť ako riaditeľ. Je to veľmi skúšané múzeum, ktoré robí nádherné projekty v posledných rokoch, ale nesmieme zabúdať, že zažilo dve veľké sťahovania, rekonštrukciu Hradu, ale napreduje ďalej.

Čo sa týka rodinného výletu, myslím, že každý návštevník, malý aj veľký, si nájde svoje. Či už návštevu Bojnického zámku, burzy na Červenom Kameni, návštevy a podujatia na Spišskom hrade, kaštieli v Betliari, v múzeách v prírode v Martine alebo Svidníku. Navštívi rodný dom M. R. Stefánika v Košariskách, alebo si oddýchne v novom parku v Dolnej Strehovej. V Bratislave by som neobišiel výstavu November 89 a Poklad Inkov na Bratislavskom hrade. Samozrejmosťou sú plagáty Frederica Felliniho a expozície Prírodovedného múzea. Príležitostí je veľa.  

foto: archív B. Panisa, Taliansky kultúrny inštitút, TRUNI/Barbora Likavská

 Zdroj: https://www.truni.sk/news/muzea-su-konzervativne-institucie-doslovne

 

Photogallery of this article: