SK
EN
Vrtošivé počasie predstavuje pre opeľovače veľký problém
Svetový deň včiel si každoročne pripomíname 20. mája s cieľom upriamiť pozornosť verejnosti na dôležitosť ochrany včiel a iných opeľovačov. Prečo sú včely dôležité a či ich raz nahradia autonómne roboty, nám prezradil Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Tak, začnime rovno s tým, prečo sú pre nás včely také dôležité?
Hoci túto otázku dostávam často, nie je na ňu ľahké odpovedať. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že popri bezpochyby najznámejšej včele medonosnej nachádzame v prírode tisíce ďalších druhov včiel. Aby som sa dotkol aj presnejších čísiel, k dnešnému dňu evidujeme na území Slovenska 930 druhov skupiny Apoidea, resp. 185 druhov včelovitých (Apidae). Bohužiaľ, tie nám neposkytujú med, plást, ani propolis, a preto sa im dlhú dobu nevenovala toľká pozornosť. Až posledné dve dekády sa začína v spoločnosti nahlas rozprávať, že by sme nemali opovrhovať ani tými ostatnými, a to v prvom rade pre ich schopnosť opeľovať kvety rastlín. V tejto životodarnej činnosti sú divo žijúce opeľovače dokonca výrazne efektívnejšie ako včela medonosná, čo platí aj v prípade širokej škály poľnohospodársky významných rastlín. Ako je vidieť, ľudská spoločnosť je na tieto skupiny hmyzu odkázaná oveľa viac, ako sú mnohí ochotní pripustiť.
Sú pre nás dôležité len včely – samičky?
V princípe platí, že opeľovačom môže byť ktorýkoľvek hmyz, ktorý má nutkanie sadnúť na kvet rastliny, aby sa nasýtil sladkého nektáru. V takomto prípade sa dokáže peľ spontánne nalepiť na jeho telo a preniesť na iné jedince toho istého rastlinného druhu. Pravdou ale je, že samce včiel – trúdy, sadajú na kvety len veľmi sporadicky. Veď napokon, ich životnou úlohou je v prvom rade vyhľadávať samičky, nie popíjať nektár na kvetoch. Naopak, samice včiel sa opakovane vracajú na kvety, kde okrem nektáru cielene zbierajú aj peľ pre nasýtenie svojho potomstva. Z tohto pohľadu sú preto samičky lepšími opeľovačmi.
Odkedy ubúdajú včely na planéte?
Posledné obdobie sa skutočne dozvedáme o výraznom poklese biodiverzity (a biomasy) nielen včiel, ale aj hmyzu celkovo. Dáta, ktoré sú priebežne publikované v štúdiách z rôznych krajín sveta, hovoria o poklese približne 30 až 70 percent. Ide o pokles v posledných 30 rokoch. V prípade Slovenska nepoznám výskum, ktorý by dokázal takto exaktne posúdiť situáciu na našom území. Napokon metódy zberu dát boli v minulosti odlišnejšie, ako ich poznáme dnes. Jednoducho povedané, málokto v tej dobe predpokladal, že tento typ údajov budeme niekedy potrebovať, a tak nie je v súčasnosti pri sledovaní dlhodobých trendov príliš s čím porovnávať. Pri všetkej vedeckej korektnosti je teda náročné odhadnúť konkrétne čísla. Za seba však môžem povedať, že miesta, ktoré som ako malý chlapec navštevoval s cieľom spoznávať hmyz, už dnes zďaleka tak neoplývajú životom ako vtedy, čo je jav, ktorý isto potvrdia aj mnohí čitatelia.
Čo sú hlavné príčiny ich úbytku?
Zdá sa, že na pokles biodiverzity včiel vplývajú paralelne viaceré faktory, ktoré sa tak spoločne sčítavajú, ba až násobia. Jeden zo zásadných dôvodov na území Európy súvisí najmä s pomerne agresívnou agrárnou politikou, ktorá je spojená nielen s výraznou chemizáciou prostredia, ale aj účelovým ničením remízok, stromoradí, mokradí a iných krajinných prírodných prvkov v snahe dosiahnuť čo možno najväčšie homogénne obhospodarované plochy. S týmto súvisí i postupná strata tradičného hospodárenia spojená s degradáciou biotopov, ktoré sú na tento typ manažmentu odkázané – najmä pastva, striedanie pestovaných plodín na malých výmerách plochy, výsadba širokej škály ovocných drevín a podobne. Tieto aspekty výrazne indukuje prebiehajúca klimatická zmena. Mnohí pri tomto termíne zatvárajú oči, no treba si uvedomiť, že každé zvýšenie priemernej ročnej teploty je výrazným zásahom do fungovania bioty. Podobne, ako sme aj my ľudia unavení, ak nám stúpne teplota tela o 1 – 2 °C, tak aj jednotlivé druhy hmyzu neschopné vlastnej regulácie telesnej teploty sa stretávajú s problémami obmedzujúcimi ich vlastnú životaschopnosť resp. reprodukciu. Obzvlášť výrazne sa to prejavuje práve u včiel, ktoré žijú v priemere len 2 až 4 týždne. Druhy špecializované na opeľovanie konkrétnych druhov rastlín sa tak nemusia „trafiť“ a vyliahnu sa v čase, kedy tieto rastliny ešte nekvitnú, čo môže mať za následok náhle oslabenie populácie oboch zúčastnených. Pri súčasnom zvyšovaní frekvencie prejavov vrtošivého počasia to v dlhodobom trende predstavuje pre opeľovače problém, na ktorý sa je náročné adaptovať.
Aké opatrenia fungujú vo svete v prospech opeľovačov?
Cielené presadzovanie opatrení podporujúcich biodiverzitu včiel sa deje postupne v miestach s najnižším spoločenským odporom. Veľmi ochotne sa týchto iniciatív chytajú napríklad rôzne lokálne komunity a občianske združenia, no dobré príklady poznáme už aj na úrovni miest a obcí. Horšie je to v poľnohospodárskej krajine, kde nešťastne nastavený systém dotácií príliš biodiverzite neprospieva a aj vyhliadky na najbližšie roky vyzerajú skôr tragikomicky. Tam, kde je to možné, pozorujeme najmä zmeny v spôsobe kosenia pozemkov v prospech kvitnúcich bylín. Dejú sa rôzne typy výsadieb medonosných rastlín, no v prvom rade sa tieto témy stávajú súčasťou širokej spoločnosti. Obzvlášť dôležitá je implementácia otázok biodiverzity a opeľovačov do vyučovacích procesov, a to už od tých najmladších ročníkov. Práve v tejto sfére sa ukazuje dôležitosť školstva na všetkých úrovniach. Pretože len tam môže vzniknúť generácia ľudí snažiaca sa napraviť aspoň časť škôd na prírode, ktoré pred sebou tlačíme ako obrovskú snehovú guľu.
Koľko včiel je na svete? A aký by bol optimálny počet? Ako sa vôbec včely dajú spočítať?
Čo do počtu jedincov alebo biomasy, správnu odpoveď by sme hľadali asi ťažko. Oveľa jednoduchšie je spočítať počet včelstiev. Napokon mnoho krajín si vedie aspoň základnú evidenciu zo strany včelárskych združení. Odhaduje sa, že na svete je približne 90 miliónov úľov. Na Slovensku sme evidovali najviac včelstiev pred rokom 1989 (takmer pol milióna). Ich počet ale postupne klesol až na 192 000 v roku 2003. Vstupom Slovenska do Európskej únie a naštartovaním rôznorodých dotačných mechanizmov začal počet včelstiev znova stúpať. Dnes evidujeme približne 18 000 včelárov s viac ako 300 000 včelstvami. Stúpajúci trend je spôsobený najmä pribúdajúcimi včelármi s menším počtom včelstiev.
Aký scenár by mohol nastať s vymretím poslednej včely na planéte?
Bojím sa, že to sa nikdy nedozvieme. V prípade prírodných apokalýps, ktoré túto Zem už pár krát postihli a ktoré by potenciálne mohli ohroziť všetok hmyz, by sme, žiaľ, ako ľudstvo šli do večných lovíšť spolu s ostatnými väčšími živočíchmi výrazne skôr ako včely. Ak už ale hovoríme o kolapse biodiverzity, tá sa môže prejaviť v prvom rade nedostatkom potravín a stratou ich kvality, čo sa súbežne vplyvom ostatných faktorov takto poškodeného životného prostredia negatívne odrazí na našom vlastnom zdraví.
Vo svete sa v spojitosti so scenárom vyhynutia včiel hovorí aj o robotických včelách, ktoré by tento problém mohli vyriešiť. Vidíte aj vy budúcnosť v technologicky vyvinutých opeľovačoch?
Hoci táto alternatíva môže lákať niektorých ľahostajných hospodárov, ba dokonca existujú na svete výskumy zaoberajúce sa touto problematikou, osobne si nemyslím, že je to témou budúcnosti. Telo prirodzených opeľovačov je dokonalým nástrojom prírody, ktorý sa formoval pod vplyvom evolúcie desiatky miliónov rokov. Aj keď je ľudstvo na vysokej technologickej úrovni, na výkonnostné a funkčné parametre hmyzu nesiahame ani len zďaleka. Aj preto sa v skleníkoch či sadoch využívajú iné možnosti opeľovania, prevažne využitím laboratórne chovaných čmeliakov či samotárskych včiel rodu Osmia. Takto opelené sú v súčasnosti prakticky napr. všetky paradajky, ktoré si zakúpite v obchode. Tieto technologické postupy sú výrazne lacnejšie a menej komplikované ako vývoj autonómnych robotov. Napokon, trh je formovaný ekonomickými ukazovateľmi, aj preto sa neobávam, že budeme na našej univerzite v budúcnosti našich študentov učiť miesto latinských názvov hmyzu značky drobných mechanických potvoriek.