Univerzita Komenského vyvinula unikátny systém na odhalenie poruchy reči u detí

22.07.2013

Univerzita Komenského v Bratislave (UK) vyvinula unikátny systém TEKOS (Test komunikačného správania) na odhalenie poruchy reči u detí. Systém vyvinutý tímom Mgr. Svetlany Kapalkovej, PhD., z Katedry logopédie Pedagogickej fakulty UK slúži na stanovenie rizika narušeného vývinu reči u detí v staršom veku na základe toho, ako 8- až 35-mesačné deti používajú slovné spojenia, gestá, aktívnu a pasívnu slovnú zásobu či podľa toho, ako sa hrajú.

Systém TEKOS predstavuje dotazníkový test pre rodičov, pretože práve rodičia najlepšie poznajú svoje deti. Jeho vyplnenie je možné v papierovej i elektronickej podobe prostredníctvom on-line systému. TEKOS dokáže na základe odpovedí posúdiť a vyhodnotiť, či dieťa patrí k jednému zo štyroch komunikačných profilov – (1) či má identifikované riziko z pohľadu vývinu komunikácie a vyžaduje zaradenie do ranej intervencie, vrátane intenzívnej stimulácie reči; (2) či patrí do skupiny ohrozenej rizikom, vyžaduje monitorovanie a opakované kontroly v staršom veku, jeho vývin môžeme opísať tiež ako dieťa s oneskoreným vývinom reči; (3) či ide o dieťa s normálnym vývinom reči alebo (4) o dieťa s výbornými komunikačnými schopnosťami. Zistenia z výskumu na UK ukazujú, že dieťa jednoznačne identifikované ako rizikové z pohľadu komunikácie už vo veku 8 – 16 mesiacov ostáva rizikové aj v staršom veku pri opakovanom
vyšetrení.

Test je určený odborníkom pracujúcim v ranej starostlivosti o deti (psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia, pediatri, zdravotné sestry atď.). „Ak máme nástroj na vyhľadávanie a identifikovanie detí z pohľadu rizika, tieto deti a ich rodičia môžu byť zaradení do procesu ranej intervencie čo najskôr – už v období okolo tretieho roka. Nestráca sa tak čas čakaním a výrazne sa môže zlepšiť kvalita života samotných detí i rodiny z dlhodobejšej perspektívy,“ vysvetľuje prepojenie výskumu na prax Svetlana Kapalková z UK.  
Všetky tieto podklady sa javia ako veľmi cenné pri vyhľadávaní detí, ktoré sú v predškolskom veku diagnostikované ako deti s vývinovou dysfáziou. Vývinová dysfázia (špecificky narušený vývin reči) sa vyskytuje približne u 5 % detí. Prvými typickými príznakmi  býva oneskorený vývin reči (deti tvoria menej slov oproti svojim rovesníkom) nasledovaný problémami so správnym tvorením viet. Často býva výrazne narušený aj vývin porozumenia reči. V školskom veku môže mať dieťa problém s osvojovaním si písanej podoby reči (dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia a pod.).

Test bol pôvodne inšpirovaný americkou verziou rodičovského dotazníka McArthur CDI, avšak tím Svetlany Kapalkovej z  UK na základe dlhodobého sledovania 5 detí v dvoch vekových fázach 8 – 16 mesiacov a 17 – 35 mesiacov vyvinul TEKOS a prepojil ho s terapiou. Samotný TEKOS sa overoval na vzorke 1715 slovensky hovoriacich detí z územia celého Slovenska. „Naša verzia však nevznikla prekladom - vychádzali sme z pôvodných dát u slovensky hovoriacich detí. Aj vzhľadom na to je slovenská verzia obohatená o niektoré časti, ktoré sú celosvetovo unikátne,“ dodáva Svetlana Kapalková. Doplnená je napr. samostatná časť produkcie slov a gest v rámci prvých výpovedí, ktoré z vývinového hľadiska zohrávajú dôležitú funkciu v osvojovaní si reči.

„Reč je naším najdôležitejším komunikačným prostriedkom. Som rád, že vďaka včasnému odhaleniu porúch reči bude možná efektívna intervencia a jednotlivci tak získajú lepšie šance plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti,“ vyzdvihuje význam výskumu rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

zdroj:

Meno: Oddelenie vzťahov s verejnosťou UK
E-mail: pr@uniba.sk