Uchádzame sa o značku kvality
V nadchádzajúcom akademickom roku chce naša univerzita získať od Európskej únie novú značku kvality. Ocenenie HR Excellence in Research Award bude potvrdením, že pracovné podmienky pre jej výskumníkov spĺňajú všetky európske parametre kvality. Na úspešnom dosiahnutí tohto cieľa pracuje hneď niekoľko tímov projektu HRS4RUK, zo všetkých fakúlt a ďalších súčastí UK, ktoré vykonávajú vedecko-výskumnú činnosť.
Hlavným cieľom nie je len získanie nejakej nálepky, ale reálne zlepšenie pracovného prostredia, ktoré bude atraktívne nielen pre našich mladých vedcov a vedkyne, ale aj pre prípadných záujemcov zo zahraničia. „Chceme zvýšiť kvalitu v riadení ľudských zdrojov, udržať na Univerzite Komenského domáce talenty a osloviť zahraničných výskumníkov a výskumníčky. Získanie ocenenia HR Excellence in Research Award bude potvrdením, že sme atraktívnym zamestnávateľom v európskom výskumnom priestore,“ vysvetľuje podstatu novej značky kvality koordinátor projektu HRS4RUK Silvester Krčméry.
Charta a kódex
Univerzita Komenského sa v roku 2021 prihlásila k dvom zásadným dokumentom, ktorými Európska komisia zadefinovala štandardné fungovanie pracovníkov vo výskumných inštitúciách. Sú nimi Európska charta výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov. V rámci zásad a princípov týchto dokumentov sa UK zaviazla implementovať Stratégiu ľudských zdrojov vo výskume. Túto iniciatívu podporilo aj ministerstvo školstva cez rozvojový projekt HRS4RUK.
Čo teda chýba vedeckým pracovníkom a pracovníčkam na UK? „Oblasti, kde zamestnanci pociťujú nedostatky, sme identifikovali prostredníctvom dotazníkového prieskumu, osobných rozhovorov a analýzou platných interných predpisov,“ hovorí Silvester Krčméry. V roku 2021 tak všetci výskumní pracovníci na univerzite, vrátane doktorandov, dostali možnosť zapojiť sa do prieskumu toho, ako vnímajú svoju prácu a pracovné prostredie. Dotazník mapoval rôzne oblasti – etické a profesionálne aspekty, nábor nových zamestnancov, pracovné prostredie či možnosť ďalšieho vzdelávania a profesionálneho rozvoja. „Výsledkom bola tzv. Gap analýza, v ktorej sme identifikovali medzery (gaps) medzi aktuálnym stavom, a želaným stavom – tým, ktorý stanovuje Európska charta a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov,“ objasňuje doktor Krčméry.
Čo je Európska charta výskumných pracovníkov
Európska charta výskumných pracovníkov zakotvila povinnosti a nároky výskumných pracovníkov aj zamestnávateľov. Cieľom charty je zabezpečiť, aby povaha vzťahu medzi zamestnávateľom a výskumnými pracovníkmi prispievala k úspešnej práci pri vytváraní, zdieľaní a šírení vedomostí a technologického rozvoja a k rozvoju kariéry výskumných pracovníkov. Charta tiež potvrdzuje hodnotu všetkých foriem mobility ako prostriedku na posilnenie profesionálneho rozvoja výskumných pracovníkov. Pre výskumných pracovníkov a zamestnávateľov vytvára rámec, ktorý ich vyzýva pôsobiť zodpovedne a profesionálne a v rámci svojho pracovného prostredia sa navzájom uznávať.
Čo je Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov
Kódex pozostáva zo všeobecných zásad a podmienok, ktoré musia zamestnávatelia dodržiavať pri nábore výskumných pracovníkov. Mal by garantovať dodržiavanie hodnôt ako transparentnosť výberového procesu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, najmä ak ide o rozvoj atraktívneho európskeho trhu práce pre výskumných pracovníkov. Kódex zamestnávateľom určuje rámce a popisuje postupy vo výbere výskumných pracovníkov, ktoré by mal výberový proces zahŕňať.
Z analýzy vyplynulo, že mnohé oblasti na UK fungujú už v súlade s európskymi štandardmi a zamestnanci v nich nepociťujú nijaké problémy. K takým patrí napríklad dodržiavanie zásad nediskriminácie, možnosť slobodného bádania či prístup k informáciám a najnovším vedeckým výsledkom. Na pracoviskách tiež fungujú etické komisie a výskumníci majú možnosť spolurozhodovania na rokovaniach kolégií, grémií, senátov a vedeckých rád.
Množstvo medzier
Analýza však identifikovala aj množstvo „medzier,“ teda aspektov, ktoré naši výskumníci a výskumníčky vnímajú ako problematické a nedostatočné. Medzi najčastejšie spomínanými boli prílišné administratívne zaťaženie výskumníkov a nedostatočná podpora v podobe pomocného odborného personálu. Chýbajú skúsení projektoví manažéri či ekonomickí odborníci, ktorí by bádateľom pomohli napríklad pri nákupoch materiálu, aby boli v súlade s predpismi o verejnom obstarávaní.
Súčasné možnosti finančného ohodnotenia brzdia rozvoja pracovísk – nízke platy neumožňujú ponúkať pozície výskumníkom zo zahraničia alebo expertom z priemyselnej praxe. Systémy hodnotenia a oceňovania nie sú dostatočne flexibilné, vzhľadom na systém financovania a celkové podfinancovanie školstva, vedy a výskumu. Mnohí výskumníci tiež pociťujú, že sú na nich kladené veľmi vysoké požiadavky na výučbu. Toto prílišné pedagogické zaťaženie potom komplikuje napríklad možnosti zahraničnej mobility či obmedzuje čas, ktorý by potrebovali na kvalitnú prípravu grantových žiadostí.
Slabá kariérna podpora
Ako významný nedostatok – v porovnaní so stavom na západoeurópskych univerzitách – naši výskumníci pociťujú absenciu inštitucionálnej stratégie rozvoja kariéry výskumných pracovníkov. „Chýba univerzitné či fakultné kariérne poradenstvo. Doktorandi a odborní asistenti často potrebujú poradiť, nasmerovať, aké kroky podniknúť, aby sa ich kariéra vo vede uberala tým správnym smerom. Poradenstvo u nás funguje najmä v neformálnej forme,“ vysvetľuje doktor Krčméry.
Nie všetky nedostatky je možné jednoducho a v krátkom čase odstrániť, ale univerzita sa musí snažiť prijímať opatrenia smerujúce k zlepšeniu. Konkrétne kroky uvádza Stratégia ľudských zdrojov pre výskumných pracovníkov na UK, jej celé znenie je dostupné na webe UK.
Ponúkame európsky štandard
Značku kvality nestačí len raz získať, treba ju potom aj obhájiť. Európska komisia ju môže nielen udeliť, ale aj odobrať. Manažovanie ľudských zdrojov u nás bude sledovať dlhodobo, robiť audit, kontroly, hodnotenia. „Získanie značky bude signálom, že spĺňame európske štandardy, sme moderná európska univerzita. Chceme byť tiež atraktívnejší pre medzinárodné vedecké prostredie. Sme síce často limitovaní financiami, nevieme zahraničným výskumníkom poskytnúť vysoké platy, ale môžeme im ponúknuť štandardné kvalitné prostredie na vedeckú prácu,“ hovorí doktor Krčméry. HR Excellence in Research Award získala nedávno napríklad Ekonomická univerzita v Bratislave, na Slovensku ju majú zatiaľ iba tri univerzity.
Barbora Tancerová
Silvester Krčméry Foto: Tomáš Madeja