Študent Fakulty architektúry oživil tradíciu modrotlače

Peter Trnka študuje na Fakulte architektúry STU. Okrem toho má jedinečnú záľubu - venuje sa výrobe tradičnej modrotlače.

Do 15 rokov býval Peter Trnka aj s rodičmi v Púchove. Neskôr sa presťahovali do Ivanky pri Dunaji. V púchovskej dielni u dedka Stanislava Trnku trávil ako chlapec veľa času, nie však preto, že by sa zaujímal v tom čase o výrobu modrotlače. Viac ho lákala stolárčina. Potom prišiel životný zlom, jedny prázdniny a všetko bolo odrazu inak.

„Počas roka robil starý otec vždy minimálne dve várky modrotlače na zákazku, išlo o 500 metrov látky. Všetko však strojovo,“ spomína si Peter. Ručnú výrobu nikdy nevidel. „Výroba bola vtedy samozrejmosťou života, ktorá súvisela s mojou rodinou, rovnako ako práca mojich rodičov. Také veci som však vtedy vôbec nerozoberal. Nenapadlo mi pýtať sa bližšie, čo dedko robí a ani on sám o tom nehovoril.“

Peter Trnka na modrotlačovom workshope. Zdroj: facebook.com

Keď začal neskôr Peter študovať na umeleckej strednej škole, uvedomil si, čo vlastne jeho starý otec robí a že po ňom nikto jeho remeslo neprevzal. Mal v pláne po skončení školy, keď bude mať za sebou maturitu, využiť prázdniny, ktoré sú dlhšie ako zvyčajne. Chcel ich stráviť s dedkom. „Aby som mohol nahrať všetko, čo by mi vedel povedať o starej remeselnej výrobe, porozprávať sa s ním a na vlastné oči vidieť, ako sa modrotlač robí,“ dodáva Peter. Lenže dedko v januári, v čase keď študoval vnuk posledný ročník strednej školy, zomrel. Cez prázdniny však Peter plán nezmenil a vybral sa do Púchova.

„V dielni som našiel formy, kypu, teda modrú farbu, ktorá sa používa pri výrobe. Aj niekoľko poznámok na rôznych útržkoch papiera,“ spomína si. Nejaké serióznejšie podklady pre technologický postup však chýbali. Jeho rodičia občas aj žartovali, že dedko robí okolo výroby dosť tajnosti. „Keď mal ísť vyrábať, údajne aj babku poslal vždy pre obed. Možno je to však len klebeta, žart v našej rodine.“

Keďže sa z návodov zachovalo máločo, musel mladý muž začať sám experimentovať. Prvé pokusy neboli veru vydarené. Po neúspechoch sa to však našťastie zmenilo. „V tej chvíli ma to začalo baviť a pokračoval som. Od toho, čo vyšlo, som sa posúval ďalej. Nakoniec boli látky, ako som si ich predstavoval.“

Tajomstvá modrotlače objavoval teda sám. „Bolo to veľmi pekné a až vďaka experimentovaniu som si vybudoval vzťah k remeslu, hlbšie sa ma táto práca dotkla a stala sa mojou záľubou.“ Určite je aj peknou spomienkou na dedka.

Peter Trnka skončil Školu úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave a momentálne študuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave so zameraním na priemyselný dizajn. Relaxuje v dielni v Ivanke pri Dunaji, kde sa venuje výrobe modrotlače. Okrem toho organizuje workshopy, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Jeden veľmi úspešný bol aj v Bruseli na podujatí September dizajn, kde prezentoval staré remeslo aj medzi belgickými študentmi. O jeho výrobky je veľký záujem. Nedávno dorobil 50 metrov látky pre folklórny súbor. Ozývajú sa však hlavne drobní výrobcovia.

Prvý cechový záznam o modrotlači na území Slovenska je z roku 1617, čo znamená, že minulý rok bolo okrúhle výročie, 400 rokov. Starodávna výroba na Slovensku takmer celkom vymizla. Púchovskú tradíciu oživil a zachováva Peter Trnka. Jeho starý otec sa venoval výrobe modrotlače.