SK
EN
Stereotypy o iných kultúrach často podporuje aj škola, hovoria odborníci z Univerzity Komenského v Bratislave
Kde pramení radikalizácia mladých ľudí v Európe, spochybňovanie významu európskej integrácie či absentujúci rešpekt voči menšinám a kultúrnej rôznorodosti? Na tieto otázky hľadá odpoveď medzinárodná skupina vedcov, ktorej súčasťou sú aj religionisti a sociológovia z Univerzity Komenského v Bratislave. V spoločnom projekte 9 krajín CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future) poukazujú na to, že príčiny daného stavu môžeme nachádzať v obsahu vzdelávania na strednej škole, ako aj v kultúrnom i sociálnom kapitáli rodiny.
Vedci skúmajú, ako vzniká poznanie o kultúre v školách, ale aj ako sa ďalej šíri medzi ľuďmi nielen v rodine. Práve spoločenské interakcie majú veľmi silný vplyv na to, ako mladí ľudia získavajú vedomosti o európskej kultúre a kultúre vôbec. „To, s kým sa stýkame, rozprávame, komu dôverujeme alebo nedôverujeme, súvisí s našou kultúrnou gramotnosťou, s poznaním, ktoré podmieňuje schopnosť porozumieť ľuďom s odlišným názorom, spoločenským statusom, etnickým pôvodom či estetickým cítením,“ vysvetľuje docent Dušan Deák, vedúci projektu za Univerzitu Komenského. Vzdelávacie prostredie, kde okrem školy patrí aj rodina, rovesníci, tretí sektor alebo inštitúcie pamäti, ovplyvňuje a kultivuje poznanie mladých ľudí. „K najvypuklejším prejavom sociálnej dištancie patrí vzťah k inakosti a odlišnosti,“ hovoria odborníci. Zjavne sa prejavuje v prípade etnických menšín, marginalizovaných skupín, ľudí s odlišnou vierou či imigrantov, ale aj v každodenných medziľudských vzťahoch, ktoré následne formujú čo a akým spôsobom spoznávame.
Spoznávaniu iných kultúr u mládeže výraznejšie nenapomáha ani výučba na strednej škole, ktorá je veľmi úzko orientovaná na domáce kultúrne prostredie. Napríklad v zozname svetovej literatúry pre gymnáziá absentujú diela pochádzajúce z krajín mimo európskeho kontinentu, nanajvýš sa v ňom vyskytuje americké dielo. Medzinárodná skupina na čele s britskou Aston University odhalila, že napriek tomu, že Európska únia akcentuje témy ako multikultúrna výchova, kultúrna tolerancia či kultúrna diverzita, sa vo výučbe (a nielen u nás) nič zásadné nezmenilo. V školách sa s týmito pojmami pracuje bez hlbšieho pochopenia a stereotypizácia iných kultúr alebo menšinových názorov pretrváva. Výskumníci upozorňujú, že dialóg medzi aktérmi vzdelávacieho prostredia by mal byť intenzívnejší. Školské prostredie totiž nie je oddelené od spoločenského prostredia a zažitých stereotypov.
Výsledky kvalitatívneho výskumu a rozhovorov so študentmi naznačujú, a to aj na gymnáziách, že napríklad školské exkurzie do Osvienčimu, ktoré mali byť prevenciou voči radikalizácii mládeže po tom, ako sa do parlamentu dostala extrémistická ĽSNS, nie sú účinným prostriedkom, ak pedagógovia na hodinách nevenujú náležitú pozornosť k nabádaniu študentov k hľadaniu prepojení medzi minulosťou a súčasnosťou. Študenti si potom často síce z tejto skúsenosti väčšinou odnesú odpor k extrémizmu minulosti, no nie sú schopní identifikovať takýto extrémizmus v rétorike a snahách súčasných lídrov. „V mnohých prípadoch u nás história nie je učiteľkou života, ale len učiteľkou dejín. V praxi to prináša situácie, kedy študent, ktorý preferuje extrémistických politikov, súčasne vyjadrí svoj nesúhlas s hrôzami, ktoré sa diali v koncentračných táboroch. Popri tomto všetkom netreba zabúdať ani na vplyv sociálnych sietí,“ upozorňuje Matej Karásek z Katedry porovnávacej religionistiky FiF UK.
Slovenskí vedci z Univerzity Komenského realizovali sociologický aj etnografický výskum medzi žiakmi a učiteľmi v troch vybraných mikroregiónoch Slovenska. Kritériom ich výberu bola rôzna miera urbanizácie, socio-ekonomická úroveň a odlišná miera etnickej či národnostnej heterogenity. Ukázalo sa, že väčšina skúmaných stredných škôl ponúka svojim študentom a študentkám mnohé možnosti zapájania sa do kultúry a rozvoja kultúrnych kompetencií. „Nie je rozhodujúca lokalita, ale skôr typ strednej školy. Napríklad gymnáziá vo všeobecnosti ponúkajú viac týchto možností ako stredné odborné školy. Školy sa líšia aj v tom, aký dôraz kladú na rozvoj medzikultúrnej interakcie a rešpektu iných kultúr či podporu diskusie o aktuálnych spoločenských otázkach,“ uvádza sociológ z UK Roman Džambazovič. Potvrdila sa aj dôležitosť rodinného prostredia pri osvojovaní si a preberaní určitých kultúrnych vzorcov správania. Ak rodičia s deťmi navštevovali divadlá, galérie, častejšie čítali či navštevovali knižnicu, inklinujú k týmto aktivitám vo voľnom čase aj v neskoršom veku svojho života.
Projekt ešte nie je ukončený a analýza získaných údajov naďalej prebieha.
***
CHIEF – Cultural Heritage and Identities of Europe's Future (Kultúrne dedičstvo a identity v Európe v budúcnosti) – projekt 2018 – 2021
Grantová schéma: H2020, Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, výzva CULT-COOP-03-2017 – Cultural literacy of young generations in Europe
Konzorcium projektu tvoria:
Aston University, Birmingham, Veľká Británia (koordinátor)
Daugavpils Universitate, Daugavpils, Lotyšsko
Institut drustvenih znanosti Ivo Pilar, Záhreb, Chorvátsko
CRRC Georgia, Tbilisi, Gruzínsko
Mimar Sinan Fine Arts University, Istanbul, Turecko
Universidad Pompeu Fabra, Barcelona, Španielsko
Culture Coventry, Coventry, Veľká Británia
Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovensko
The Savitribai Phule Pune University, Pune, India
Hochschule Für Angewandte Wissenschaften Hamburg, Hamburg, Nemecko