SK
EN
Príbeh študenta: Žite s rešpektom, komunikujte spolu
Študuje kombináciu učiteľstva slovenčiny a angličtiny. Štúdium ho veľmi baví, bakalársku prácu stihol napísať už po skončení druhého ročníka. Tretiak Juraj Polakovič z Pedagogickej fakulty UK sa vo voľnom čase venuje písaniu poézie a prózy, po čase by rád vydal vlastnú knihu.
Po strednej škole išiel Juraj hneď pracovať, keďže ešte nevedel, čomu sa chce venovať. Zdalo sa mu veľmi nezodpovedné vybrať si nesprávny odbor len preto, aby išiel na vysokú školu. Neskôr zvážil štúdium angličtiny, keďže rok študoval v Amerike. „Najprv som sa prihlásil na jednoodborové učiteľstvo anglického jazyka, k slovenčine som ešte v tom čase blízko nemal. Po novej akreditácii som si musel zvoliť ešte jeden predmet a ‚najmenším zlom‘ bola slovenčina. Paradoxne je mi teraz na katedre slovenského jazyka a literatúry lepšie, baví ma to oveľa viac,“ vysvetľuje Juraj.
Jeho jedinou výhradou k štúdiu je možno to, že sa až priveľmi zaoberajú všeobecným učiteľským základom, v rámci ktorého sa množstvo informácií zvykne prekrývať a opakovať. Juraja však napríklad veľmi baví slovenská gramatika, tá anglická o čosi menej. V jej rozsahu má rád štylistiku či morfológiu, ale nezanevrie ani na literatúru, a teda na predmety ako svetová literatúra alebo dejiny slovenskej literatúry 20. storočia. „Medzi ťažšie predmety patria predmety všeobecného učiteľského základu, ktoré sa vyučujú v rámci niekoľkých katedier, napríklad teoretické základy výchovy, všeobecná didaktika či psychológia pre učiteľov.“
Záverečnú prácu píše celú v cudzom jazyku
O tom, že ho štúdium veľmi baví, svedčí aj fakt, že bakalársku prácu napísal už minulé leto, hoci termín odovzdania mali v polovici apríla. Študenti si môžu vybrať témy záverečných prác z troch okruhov – z literatúry, gramatiky, ale aj didaktiky. Juraj si zvolil literárnu tému z anglickej literatúry. Analyzuje diela Edgara Allana Poea:
„V preklade ide o súhru romantizmu a gotického hororu vo vybraných dielach Edgara Allana Poea. Tento literárny výskum sa zaoberá analýzou niektorých jeho básní a próz. Mojím zámerom je nájsť dôkazy, že autorove texty podliehajú zámernej štylizácii tak, aby bolo možné o nich hovoriť ako o istej variácii romantizmu s gotickým podtónom, čiže ide o takzvaný temný romantizmus. V rámci výskumu mám iba výskumné otázky a jednotlivé vybrané diela, s ktorými pracujem. Neopieram sa o žiadnu štatistiku či zber dát. Nie je to ani kvalitatívny, ani kvantitatívny výskum, ide iba o analýzu diel,“ opisuje Juraj tému svojej záverečnej práce.
Navrhol si ju sám, keďže diela tohto autora číta veľmi rád. Záverečné skúšky v bakalárskom ročníku študenti nemajú, čaká ich iba obhajoba práce. Na konci piateho ročníka však študenti zložia skúšky zo všetkých predmetov za päť rokov. Niektoré predmety zvládnu študenti ľavou zadnou, no mnohé sú oveľa ťažšie. Kameňom úrazu bývajú literárnohistorické predmety, ale aj štylistika či úvod do jazyka alebo úvod do literatúry. „Niekto by si mohol pomyslieť, že tu je sito, ale podľa mňa to vyučujúci nerobia zámerne komplikovane. Ako budúci učitelia by sme to všetko mali ovládať,“ dodáva Juraj.
Doučovateľ angličtiny
Pre budúcich učiteľov je veľmi dôležitá aj prax. Na pedagogickej fakulte ju študenti absolvujú počas bakalárskeho aj počas magisterského štúdia. Na prvom stupni štúdia chodia na odposluchy, v rámci ktorých sedia na konkrétnych hodinách v školách a sledujú výučbu. Tá pravá výučba nastáva až na magisterskom stupni.
„Na bakalárskom stupni ide o dve praxe – jednu zameranú na didaktiku a druhú na výchovu – ktoré sú však realizované ako odposluchy. Prídete do školy, dostanete rozvrh, pričom sledujete, ako sa hodina vyvíja a všímate si detaily spojené s protokolom. V ňom nájdete napríklad otázky ohľadne správania žiakov a učiteľa alebo efektívnosť daných aktivít. Pri týchto praxiach sme pasívni, nemusíme sa zapájať priamo do výučby. V magisterskom stupni by už malo ísť o aktívnu participáciu, to znamená, že budeme učiť.“
Juraj si však sám aktívne hľadal prax už v nižších ročníkoch, keďže doučoval angličtinu stredoškolákov a žiakov zo základných škôl. „Z doučovania som si spravil voľnočasovú zárobkovú činnosť. Pracoval som s učebnicou, vždy som si odtiaľ vytiahol niektoré cvičenia a prispôsoboval ich každému žiakovi, aby mali pocit, že sa ich ten obsah bytostne týka. Prekladu som sa venoval zatiaľ iba okrajovo podľa potrieb ľudí okolo mňa,“ spomína na svoje pracovné skúsenosti.
Popri škole navyše pracuje v kníhkupectve. Medzi knihami sa cíti ako doma, a hoci je tam ešte krátko, rád by pomocou svojich schopností prilákal k čítaniu viac ľudí. Juraj je súčasťou nadchádzajúceho pilotného projektu, ktorého cieľom by malo byť nielen estetické, ale hlavne funkčné okrášlenie detskej literatúry v sieti týchto kníhkupectiev, aby deti mohli začínať svoju cestu čítaním plnohodnotnejšie.
Vo voľnom čase píše
Juraj nezaháľa ani vo voľnom čase a píše poéziu či prózu. Písaniu poézie sa venuje už od roku 2018, pričom ju uverejňuje na svojich sociálnych sieťach. Má rozpísanú svoju prvú zbierku psychologických poviedok, ktorú by rád v budúcnosti vydal. Zároveň má ešte nápady na ďalšie dve rozsiahlejšie knihy žánrovo zasadené širokospektrálne do fantasy či sci-fi. Okrem toho veľmi rád číta knihy, venuje sa cvičeniu, fotografii, a keď je čas, rád aj niekam vycestuje. Písaniu sa chce venovať aj po škole, no je jasné, že popritom bude aj učiť, ideálne na strednej škole.
„Na konci štúdia to bude päť rokov, ktoré som tomu zasvätil, bola by škoda ten čas zamiesť pod koberec. Navyše, je načase zo školstva vyňať frázu ‚niekto to robiť musí‘ a nahradiť ju niečím v zmysle ‚niekto to robiť chce‘, a tým pádom rovnako nahradiť núdzu túžbou a svojou kvalifikovanosťou inšpirovať a nie komandovať. Hoci je to veľký sen, nie je ten najväčší. Rád by som popri učení chcel byť aj spisovateľom. Písanie je pre mňa katarziou. Popritom všetkom by som skúsil aj prekladateľstvo. Rád by som pracoval so slovami, s jazykom, rád by som rozširoval povedomie Slovákov o pôvabe jazykov, literatúry a celkovo o cite pre výraz, pre vyjadrovanie, pre prezentáciu, pre napĺňanie svojho potenciálu. Všetci žijeme natlačení na sebe, chcem ľuďom nejakým spôsobom pripomenúť, aby sme žili s rešpektom, ktorý často vychádza najmä z jazyka a z komunikácie,“ dodáva na záver.
Radka Rosenbergová