SK
EN
Prezidentka vyznamenala osobnosti. Medzi nimi aj Ondreja Korpása a Milu Haugovú
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila 1. januára pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky 28 štátnych vyznamenaní osobnostiam histórie, vedy, spoločenského a kultúrneho života. Medzi nimi je aj odborník na vinohradníctvo a vinárstvo Ondrej Korpás a poetka Emília Haugová, bývalá absolventka SPU v Nitre.
Ondrej Korpás obdržal Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj SR, najmä v oblasti vinohradníctva a vinárstva.
Narodil 15. novembra 1945 v obci Veľké Lovce v okrese Nové Zámky. Vďaka starým rodičom získal vzťah k práci vo vinohrade. Študoval na Strednej škole poľnohospodárskej a technickej v Komárne. Absolvoval odbornú prax v rozľahlých vinohradoch v okolí obce Svätý Peter, potom sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Lednici na Morave.
V Strekove na južnom Slovensku vybudoval unikátnu zbierku 1200 uznaných odrôd, novošľachtencov, klonov i podpníkov zo všetkých krajín Európy aj mimo nej. Úspešne rozbehol produkciu viničových štepov s kapacitou až milión tristotisíc kusov roč[-]ne.
Podieľal sa na overovaní takmer všetkých novodobých známych slovenských odrôd, ako sú Dunaj, Hron, Nitria, Rimava, Váh, Rudava, Torysa, Devín a ďalšie. Z najnovších výsledkov jeho vlastnej šľachtiteľskej práce možno spomenúť Rizling korenistý alebo odrodu s názvom Hossa.
Vypestoval aj odrody stolového bezkôstkového hrozna Elma, Stella, Orient či Minaret, skoro dozrievajúce odrody, ako je Milota či Hektor, a napokon aj neskoršie dozrievajúce novošľachtence. Aktuálnym šľachtiteľským projektom Ondreja Korpása je modrá odroda Lavína poskytujúca kvalitné červené víno. Vyšľachtenie jednej odrody pritom môže trvať 15 i viac rokov a vyžaduje si veľa odbornosti, precíznosti i trpezlivosti.
Ondrej Korpás je odbornej verejnosti známy ako agronóm, šľachtiteľ, degustátor, šíriteľ vinárskej osvety. Pol storočia sa venuje šľachtiteľstvu, zveľaďovaniu a obnove odrodového fondu vo vinohradníctve, v jeho šľapajach pokračuje aj jeho najstarší syn Ondrej. Má plodnú spoluprácu aj s našou univerzitou, najmä FZKI.
Emília Haugová obdržala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti literatúry.
Narodila sa 14. júna 1942 v Budapešti, ale vyrastala a dospievala na juhozápade Slovenska. Po skončení druhej svetovej vojny sa rodičia usadili na juhu Slovenska.
Po maturite na gymnáziu v Leviciach študovala v rokoch 1959 – 1964 na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po jej skončení pracovala ako agronómka v Rimavskej Sobote.
V roku 1965 začala učiť na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Leviciach. Po sovietskej invázii v auguste 1968 emigrovala do Kanady, odkiaľ sa však po roku vrátila naspäť na Slovensko.
Pracovala ako učiteľka, od roku 1985 bola redaktorkou časopisu Romboid. Knižne debutovala pod pseudonymom Mila Srnková až v roku 1980 zbierkou Hrdzavá hlina. Po debute sa predstavila zbierkou ľúbostných básní Premenlivý povrch (1983) a svet modernej ženy reflektovala v knihe Možná neha (1984). V roku 1990 uverejnila zbierku intímnej lyriky Čisté dni.
Na niektoré témy nadviazala aj v nasledujúcich zbierkach Atlas piesku (2001), Archívy tela (2004), v autobiografickej próze Zrkadlo dovnútra (2009) a v básnických knihách Pomalá lukostrelkyňa (2010) či Rastlina za ohradou sna (2017). Patrí k najprekladanejším slovenským autorkám.
V roku 2008 udelili Mile Haugovej (ako znie jej literárny pseudonym) Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za zbierku Miznutie anjelov. Prémiou Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu ju ocenili v rokoch 2005, 2007 a 2009. Cenu Dominika Tatarku za rok 2013 jej udelili za knihy Tvrdé drevo detstva a Cetonia aurata. Prestížnu Európsku literárnu cenu Vilenica dostala v roku 2020.
Foto: TASR - Pavol Zachar