SK
EN
Predstavujeme pracovisko: Novinár má byť vzdelaný a zdravo drzý
Na Slovensku bola prvým vysokoškolským pracoviskom, ktoré začalo systematicky vzdelávať novinárov a pracovníkov médií. Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v tomto akademickom roku oslavuje svoje 70. výročie. Jej absolventov a absolventky nájdeme dnes vo všetkých významných slovenských médiách.
Katedra žurnalistiky FiF UK sídli na Štúrovej ulici v Bratislave, v historickej budove, na ktorej visia pamätné tabule spisovateľom Emovi Bohúňovi a Lacovi Novomeskému. Pasážou medzi kníhkupectvom a novým infocentrom UK návštevník prejde cez čerstvo zrekonštruovaný vchod s novou vrátnicou a bezbariérovou plošinou. Fakulta sa v posledných rokoch snaží do budovy investovať, zmeny už vidno na prízemí a prvom poschodí. Pracovňa vedúceho katedry Jána Haceka na treťom poschodí má stále riadny „retro“ nádych. A hoci priestory zatiaľ vyzerajú ako z minulého storočia, katedra sa snaží, aby štúdium bolo moderné a jeho absolventi pripravení fungovať v digitálnej dobe informačného boomu.
Praktické štúdium
„Za posledné roky sa snažíme štúdium otvoriť smerom navonok, stávame sa viac praktickým pracoviskom,“ hovorí docent Hacek. „V prebiehajúcej akreditácii sa snažíme dospieť k tomu, aby bakalárske štúdium bolo prispôsobené praxi, aby jej študenti mali ešte viac ako doteraz. Až neskôr na magisterskom stupni sa chceme zamerať viac na teóriu, predmety ako filozofia médií, etika médií, základné výskumné metódy.“ O žurnalistike sa hovorí, že je to vlastne „remeslo“, ktoré sa dokáže naučiť každý, kto príde do praxe. Je vôbec potrebné, aby novinár mal špecializované vysokoškolské štúdium? „Na túto pripomienku odpovedám, že v dnešnej dobe už len málo redakcií má čas na to, aby sa venovali tzv. elévom, začínajúcim novinárom, vychovávali si ich,“ hovorí Ján Hacek. „Kedysi to tak bolo, ale dnes to už nie je štandardom. Redakcie nemajú čas a peniaze investovať do mladých. Preto je dôležité vzdelanie, ktoré získajú u nás. U nás mladí ľudia získajú priestor na svoju vlastnú tvorbu, zoznámia sa s fungovaním rôznych typov médií, ale zároveň dostanú kvalitnú spätnú väzbu od svojich učiteľov a odborníkov z praxe.“
Rozvíjajú kreativitu
Akí sú mladí, ktorí chcú robiť žurnalistiku? „V porovnaní so študentmi iných odborov sú extrovertnejší. Hovorí sa, že novinár má byť vzdelaný a zdravo drzý. Vo väčšine prípadov sú už naši študenti zdravo drzí, a verím, že vzdelanie im počas rokov štúdia dopĺňame,“ hovorí docentka Mária Stanková, študijná poradkyňa katedry. „Sú tiež kreatívni. Radi píšu, majú záujem o literatúru, umenie. Vo väčšine prípadov už na stredných školách tvorili školské časopisy, podcasty, písali na weby, mali blogy. Štúdium je pre nich šancou rozvíjať sa, posunúť sa ďalej pod odborným dohľadom.“
Kurzy na žurnalistike sú preto do veľkej miery zamerané na kreatívne a praktické činnosti – študenti a študentky postupne absolvujú predmety ako mediálny ateliér, kreatívne štúdio, časopisecká tvorba či redakčná prax. K dispozícii majú nové rozhlasové štúdio, ktoré slúži aj na nahrávanie študentských podcastov. Svoje texty v rôznych žánroch môžu publikovať v časopise Pod čiarou, kde je tiež priestor pre začínajúcich fotožurnalistov. Články publikujú tiež na vlastnom školskom webe Webjournal. Okrem toho dostanú vzdelanie v ďalších dôležitých oblastiach, ako sú jazyky, štylistika, vzdelanie v oblasti mediálnej legislatívy, etiky, filozofie médií. „Nevzdelaný novinár je hlúpy novinár. Na jeho práci je to vidieť, a to potom vzbudzuje vo všeobecnosti nedôveru voči médiám,“ hovorí Ján Hacek.
Zaujímavosti a fakty o Katedre žurnalistiky FiF UK
Katedra vydáva odborný časopis Otázky žurnalistiky, ktorý má už 65 rokov. Je najstarším kontinuálne vydávaným periodikom vo svojom odbore v celom bývalom Československu.
Má 100 % zamestnanosť absolventov.
Od januára tohto roku sa docentka Anna Sámelová stala šéfkou spravodajstva RTVS.
Na katedre pôsobili mnohé osobnosti a vychovala absolventov, ktorí zanechali silnú stopu nielen v slovenskej žurnalistike, ale aj v kultúre či politike – Ladislav Mňačko, Roman Kaliský, Vladimír Ferko, Boris Droppa, Slavo Kalný či Václav Pankovčín.
Na katedre žurnalistiky vydávali v 60. rokoch časopis Echo, počas Nežnej revolúcie Zmenu, v 90. rokoch na nej pôsobilo rádio Ragtime, rádio Zóna a galéria Focus
Žurnalistika pre 21. storočie
Tragická smrť investigatívneho novinára Jána Kuciaka spôsobila zmeny aj na bratislavskej katedre žurnalistiky. „Zintenzívnili sme výučbu a výskum v oblasti dátovej žurnalistiky, využívania otvorených zdrojov. Texty, ktoré posúvajú spoločnosť, patria k investigatívnej žurnalistike, čo predpokladá prácu práve s otvorenými zdrojmi a dátami. Dnes už to nie je o tom, že novinár v noci niekde pod mostom alebo v garáži dostane od zamaskovaného zdroja kľúč so zaručene pravými informáciami. Veľká väčšina informácií je vo verejne prístupných registroch a databázach, len s nimi treba vedieť pracovať. Toto budú redakcie od novinárov stále viac vyžadovať. Tým, že to naši absolventi budú vedieť zo školy, sa budú odlišovať od tých, ktorí nastúpia do redakcií bez odborného vzdelania,“ vysvetľuje docent Hacek.
Postrachom študentov žurnalistiky bol dlhé roky predmet dejiny žurnalistiky, ktorý prednášala profesorka Danuša Serafínová. Spomínajú naň dodnes mnohí zaslúžilí novinári. „Sám som zo skúšky z dejín svetovej žurnalistiky vyletel, na prvý raz ju urobil len jeden z ročníka,“ hovorí Ján Hacek. Po odchode profesorky Serafínovej do dôchodku dejiny žurnalistiky prevzal Ľubomír Bajaník, vyštudovaný historik, ale zároveň dlhoročný mediálny praktik. Súdiac podľa ohlasov v študentskej ankete, dejiny prestávajú byť tým, na čom budúci novinári a novinárky stroskotávajú najviac.
Absolventi sa nestratia
Absolventi bratislavskej žurnalistiky sú dnes vo všetkých slovenských významných médiách, a to aj na šéfredaktorských pozíciách. „Máme stopercentnú zamestnanosť absolventov. Väčšina z nich praxuje alebo dokonca už pracuje na nejaký úväzok aj počas štúdia, čo pre štúdium nie je vždy výhoda, ale znamená to, že po škole už majú kontakty v redakciách a nemajú problém naskočiť do praxe,“ hovorí Mária Stanková. Približne 80 percent pracuje v médiách, zvyšní sa uplatnia ako hovorcovia či pracovníci marketingových alebo PR agentúr. Mnohí z nich popri úspešnej kariére na svoju domovskú katedru nezabúdajú a ďalej s ňou nejakým spôsobom spolupracujú. Napríklad, doktorandom katedry je aj hovorca prezidentky Martin Strižinec, bývalou absolventkou je šéfka komunikačného oddelenia premiéra a dlhoročná zahraničnopolitická redaktorka Simona Mikušová. Ľubomír Bajaník, odborný asistent na katedre, je známou tvárou RTVS. Novou posilou katedry je tiež investigatívna novinárka Lucia Virostková, ktorá má okrem práce v Reportéroch RTVS skúsenosť zahraničnej korešpondentky v Bruseli.
Celkovo na katedre prednáša viacero odborníkov z praxe. Katedra tiež spolupracuje s viacerými mimovládnymi organizáciami ako Človek v ohrození, Reportéri bez hraníc, spolupodieľa sa na Novinárskej cene a na hodnotení slobody tlače za Slovensko. Udržiava tiež kontakty so zahraničím, so študentmi už boli na exkurziách v USA, v Bruseli, študenti chodia na Erasmus pobyty na mnohé univerzity v Európe. Diskutovať so študentmi či viesť workshopy často prichádzajú rôzne osobnosti žurnalistiky zo Slovenska i zahraničia, nedávno napríklad Nick Thorpe, dlhoročný korešpondent BBC pre Strednú Európu.
Výskum o Kočnerovi
V oblasti výskumu katedra spolupracuje s Karlovou univerzitou v Prahe a tiež s niektorými katedrami na Slovensku. Momentálne riešia s ružomberskou katedrou žurnalistiky zaujímavú výskumnú úlohu o jednom z najznámejších absolventov katedry Marianovi Kočnerovi. „Skúmame, či naozaj platí naratív, že médiá ‚vyrobili‘ Kočnera. Chceme sa pozrieť na to, ako v priebehu rokov o ňom informovali bulvárne aj seriózne médiá, ako sa z neho stala celebrita, ‚známy podnikateľ‘, neskôr ‚známy kontroverzný podnikateľ‘, závadová osoba a obvinený z vraždy,“ hovorí docentka Stanková.
V dnešnej dobe, keď vidíme zhubný vplyv dezinformácií a klamstiev na spoločnosť, chápeme, aká je úloha žurnalistiky v demokratickej spoločnosti nenahraditeľná. Na Katedre žurnalistiky FiF UK si svoju zodpovednosť uvedomujú. „Myslím, že sme urobili ako spoločnosť obrovskú chybu, že sme začali ‚odpad‘, ktorý sa objavuje na internete a v tlači, nazývať ‚alternatívne médiá‘. Ak sa niekto pod svoj text nepodpíše, zatajuje sa, neuvádza sídlo, vykráda zdroje, vytrháva z kontextu, pod slovíčkom údajne zverejňuje nepravdivé informácie, kričí, že ‚my sme iní, čítajte nás, to sa inde nedozviete‘ – toto nie sú médiá. Sú to weby, ktoré vznikli s cieľom ekonomického zisku, prípadne s cieľom manipulovať, šíriť propagandu. Preto sa snažíme, aby naši študenti vedeli kriticky myslieť, poctivo pracovať so zdrojmi a aby hľadali témy, ktoré sú blízke ľuďom v regiónoch.“
Barbora Tancerová