SK
EN
Prečo novela vysokoškolského zákona ohrozuje budúcnosť nás všetkých?
„Univerzita Komenského v tom nie je sama," uviedol Pavel Neogrády zástupca akademickej obce UK a člen Rady vysokých škôl. Na Slovensku je 106 fakúlt a vysokých škôl, ktoré sa nečlenia na fakulty. Z nich 59 dekanov a 8 akademických senátov podporilo výzvu Rady vysokých škôl a rovnako sa pridali k prerušeniu výučby. Ďalších 7 škôl podporilo požiadavky úplne alebo sčasti.
„Univerzita Komenského v tom nie je sama," uviedol Pavel Neogrády zástupca akademickej obce UK a člen Rady vysokých škôl. Na Slovensku je 106 fakúlt a vysokých škôl, ktoré sa nečlenia na fakulty. Z nich 59 dekanov a 8 akademických senátov podporilo výzvu Rady vysokých škôl a rovnako sa pridali k prerušeniu výučby. Ďalších 7 škôl podporilo požiadavky úplne alebo sčasti.
„Zmyslom akejkoľvek novelizácie zákona o vysokých školách musí byť snaha o zvýšenie kvality vysokých škôl,“ povedal Neogrády. „Príčinou zlého obrazu vysokých škôl je ich katastrofálna finančná poddimenzovanosť,“ zdôraznil.
Dekan Lekárskej fakulty UK Juraj Šteňo kritizoval navrhovanú zmenu vo výbere dekanov fakúlt. Po novom by ich už nemal voliť akademický senát fakulty, ale mali by vzísť z výberového konania pred komisiou, v ktorej bude mať akademický senát len čiastočné zastúpenie. „Môže prísť autokrat, ktorý bude poplatný záujmovým skupinám. Kontrola dekanov zdola sa stratí,“ upozornil. Poukazovanie na nekvalitu slovenských vysokých škôl odlevom študento do Česka podľa neho neobstojí. „Príčina je inde. Je to v infraštruktúre vysokých škôl, lepšom zabezpečení. To znamená, že odbúranie akademickej samosprávy je úplne zbytočné, kvalite výučby neprospeje.“
Zuzana Bujačková, študentka UK a členka ŠRVŠ, poukázala na to, že stanovisko Študentskej rady vysokých škôl , ktorým podporilo novelu, nebolo podľa nej prijaté jednomyseľne. „Niektorí členovia ŠRVŠ zmenili svoje postoje natoľko, že protirečia svojim vlastným novembrovým vyhláseniam. Otázne je, prečo takto zmenili svoje postoje, pričom samotné znenie novely zostalo v podstate rovnaké, hlavne v tých bodoch ktoré sa týkajú vyložene študentov,“ povedala Bujačková. „V diskusiách o novele sa zabúda na podstatný bod, a to povinné zastúpenie minimálne jednej tretiny študentov v senátoch. Novela zákona určuje, že toto minimum by sa malo znížiť na jednu štvrtinu,“ dodala tiež.
Trnavská univerzita v Trnave sa dnes tiež stavia do radu protestujúcich, ako povedala Viera Peterková, dekanka Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. „Podporujeme viaceré časti nového vysokoškolského zákona. Napriek tomu sme sa ako univerzita odeli do čierneho, prerušili sme výučbu, vyvesili sme čierne vlajky a vyhlásili sme smútok. Smútok nad stratou našej samosprávy,“ povedala. „Nie je možné, aby sme riadili fakulty a univerzity len na základe ekonomických ukazovateľov. Pretože potom by sa mohlo stať, že naše deti nebude mať kto učiť matematiku, informatiku, fyziku a ostatné predmety, o ktoré nie je dostatočný záujem a ich poskytovanie je neefektívne,“ upozornila Viera Peterková.
Študent Lekárskej fakulty UK Ján Chvála, ktorý je podpredsedom fakultného senátu, tlmočil dištancovanie sa niektorých fakultných senátov od uznesení Študentskej rady vysokých škôl a najmä jej mediálnych vyjadrení k novele. Kritizoval najmä zmenu postoja k novele. „Tvrdenie ŠRVŠ, že objektívne nehrozí žiadne ohrozenie akademickej samosprávy, pokladáme nielen za manipulatívne a zavádzajúce, ale najmä za nepravdivé,“ povedal Ján Chvála. Dekani v súčasnosti zodpovedajú nielen rektorovi, ale aj akademickým senátom. To znamená, že sú kontrolovaní zhora aj zdola. „Význam hlasu každého študenta sa oproti súčasnému stavu nezvýši, ale naopak sa zásadne zníži.“