Pravidelná konzumácia alkoholu zintenzívňuje a zhoršuje depresiu

S PhDr. Petrom Szeligom, PhD. z katedry pedagogických štúdií sa zhovárame o vzniku alkoholizmu, zmysle kampane Suchý február, ale aj o psychickej odolnosti či o vysokoškolákoch s mozgovými príhodami.

Alkohol stále zostáva návykovou látkou

V súčasnosti sa pomaly končí kampaň Suchý február, ktorá upozorňuje na riziká nadmernej konzumácie alkoholu. Ako sa pozeráte na takéto kampane? Môžu reálne niečomu pomôcť?

Takéto kampane sú vždy veľmi dôležité a prínosné, nakoľko zabezpečujú tzv. primárnu prevenciu a problematika primárnej prevencie je na Slovensku dlhodobo veľmi hlboko zanedbávaná. Celkovo v oblasti primárnej prevencie máme čo doháňať oproti ostatným krajinám. Rozhodne tieto kampane nielenže môžu pomôcť, ale aj reálne pomáhajú. Ako klinickí psychológovia pracujúci v praxi máme o tom mnohé dôkazy a výpovede ľudí o tom, že takéto aktivity sú veľmi prínosné.

Prečo sa vyhnúť opíjaniu, prípadne príliš častej či nadmernej spotrebe alkoholických nápojov? V čom vidíte riziká alkoholizmu?

Opíjaniu, respektíve príliš častej či nadmernej konzumácii alkoholických nápojov je rozhodne dôležité sa vyhnúť. Nesmieme zabúdať na to, že alkohol je droga v zmysle návykovej látky, hoci spoločnosťou maximálne tolerovanou, ale stále zostáva návykovou látkou. Alkohol má totižto nielen fyzické, ale i psychické a sociálne následky a dopady.

Alkohol je droga, hoci spoločnosťou tolerovaná.

Alkohol je súčasťou veľmi často využívaného obranného mechanizmu psychiky, ktorý nazývame únik. To znamená, že okrem úniku zo situácie, úniku do práce, úniku do fantázie je asi najčastejší únik od problémov, ktorý ľudia dosahujú práve konzumáciou alkoholických nápojov.

Ako vzniká alkoholizmus?

V klinickej psychológii a v medicíne sa všeobecne odhaduje, že za drvivou väčšinou ľudí, ktorí konzumujú alkoholické nápoje, ide v skutočnosti o nediagnostikovanú a neliečenú psychickú chorobu alebo poruchu, najčastejšie depresiu a úzkosť. Alkohol totižto v malom množstve môže za istých okolností pomáhať akoby depresiu a úzkosť čiastočne znížiť, avšak vo väčšom množstve alebo pravidelnej konzumácii je to práve alkohol, ktorý depresiu zintenzívňuje, zhoršuje a chronifikuje. Z tohto dôvodu sa popíjajúci ľudia stále viac prepadajú do osídiel závislosti a zhoršujúceho sa psychického stavu. Tento má následne, žiaľ, svoje vyústenie i do následnej patológie a deštrukcie sociálnych vzťahov.

Hranica medzi rizikovým a kontrolovaným pitím je tenká

Existuje jasná línia medzi „kontrolovaným“ pitím a tým, ktoré už je rizikové a môže viesť až k závislosti?

Táto hranica je pomerne tenká a to, či daný človek si ju dokáže ustrážiť, je závislé primárne od štruktúry osobnosti každého človeka. Ak totiž niekto konzumuje alkohol príležitostne a sporadicky, nemusí toto predstavovať výraznejší problém. Ak sa človek nachádza v ťažkej životnej situácii, alebo probléme, ktorý v danom momente nevie vyriešiť a vtedy siahne po alkohole, robí to zväčša z dôvodu, aby v danom momente unikol zo záťažovej situácie a to môže predstavovať problém. Problém v tom kontexte, že sa človek nevedome naučí patologické vzorce správania v zmysle únikov od reálneho riešenia problémov, čo v prípade návykovej látky bude viesť k závislosti a to nielen psychickej, ale i telesnej.

Je jedinou cestou, ako zvládnuť pitie alkoholických nápojov, iba abstinencia?

Rozhodne áno. Ak sa totiž človek dostane k nekontrolovanému zneužívaniu akejkoľvek návykovej látky, jediná cesta, ako sa tomu po zvyšok života vyhnúť, je rozhodne abstinencia.

V súčasnosti mnohí pracujeme z domu. Home office je podľa psychiatra Dušana Randáka ideálnym podhubím pre domáce pitie. Súhlasíte?

Táto skutočnosť je veľmi individuálna. Ako som už spomenul, veľmi úzko to súvisí so štruktúrou osobnosti. Sú osoby, pre ktorých je home office skutočne podhubím pre domáce pitie, avšak samotný home office ešte nie je predikujúcim faktorom k rozvoju alkoholizmu. Je to skôr o okolnostiach, či daný človek nemá napríklad iné existenčné problémy, strach zo straty zamestnania, strach z covid nákazy, strach o rodinu, budúcnosť v kontexte covid situácie a podobne. A aj v tomto prípade veľmi veľkú úlohu zohrávajú zvládacie mechanizmy daného človeka či sa aj v takomto prípade rôznych obáv dokáže tomu postaviť čelom, alebo zvolí skôr vyhýbavé mechanizmy, napríklad v podobe konzumácie alkoholu.

Učenie z domu má svoje výrazné obmedzenia a negatíva

Pôsobíte na katedre pedagogických štúdií. Ako pedagóg a klinický psychológ určite sledujete aj situáciu na školách, ktoré ostávajú zavreté. Pre mnohých žiakov a študentov je to stratený čas – sú zavretí doma, celé dni sa hrajú PC hry, chýba im pohyb i kolektív, nehovoriac o štúdiu. Ako to vnímate vy? Aké dopady zanechá tento „rok bez“ na v podstate jednej generácii detí a mladých?

Učenie z domu má svoje výrazné obmedzenia a negatíva. Deti sú vystavované k pokušeniu uľahčovať si povinnosti a štúdium, napríklad nemusí ráno vstať, umyť sa, obliecť, naraňajkovať a ísť do školy, ale stačí, že si v pyžame sadne k počítaču. Ak toto trvá dlhšiu dobu, dieťa stráca návyky, ktoré dovtedy malo, spohodlnie a zažije, aj takto sa dá fungovať. Je to veľmi podobné problematike dlhodobo nezamestnaných, ktorí, ako dobre všetci vieme, po istom čase strácajú pracovné návyky a je pre nich náročnejšie zapojiť sa do pracovného procesu.

Vnímam výrazný pokles aktivity, výkonu, snahy i nadobudnutých vedomostí študentov.

Ako vysokoškolský pedagóg môžem rozhodne prehlásiť, že za posledný rok vnímam od študentov výrazný pokles aktivity, výkonu, snahy i nadobudnutých vedomostí. Ako klinický psychológ často počúvam od detí, ako vstávajú o päť minút osem a vzápätí sa pripájajú na vyučovanie. Toto vnímam ako veľký problém straty návykov a elementárnych činností potrebných pre život a vykonávanie svojich povinností.

Čo je podľa vás horšie – zmeškané „vedomosti“ alebo zničené detstvo? (Desaťročným sme pokazili desatinu ich života.)

Myslím, že vedomosti sa dajú dobehnúť, problém tejto situácie, ak by trvala ešte dlhšie, vidím však v tom, o čom som hovoril pred chvíľou, teda vytvoreniu si nie celkom žiaducich a maladaptívnych mechanizmov v osobnosti a straty viacerých doteraz vytvorených návykov v starostlivosti o seba a svoje povinnosti. Mám na mysli i zlozvyky lenivosti a pohodlnosti.

Kedy tento ďalší školský „experiment“ skončí?

Obávam sa, že na túto otázku asi nikto z nás nevie nateraz odpoveď. Dúfam však, že tomu bude čo najskôr.

Klinický psychológ: Jednoznačný nárast prípadov kvôli koronavírusu

Ste klinický psychológ. Ako to, že pracujete na katedre pedagogických štúdií? Čomu sa na katedre venujete?

Na katedre pedagogických štúdií zabezpečujem výuku základných psychologických predmetov akými sú všeobecná psychológia, vývinová psychológia, sociálna psychológia, ktoré sú plne kľúčové pre budúcich pedagógov, ktorí budú pracovať následne s deťmi a mladistvými. A keďže som z vedeckého kontextu primárne metodológ, tak zabezpečujem predmety týkajúce sa vedeckého výskumu a metodológie vedeckého výskumu.

Prečo si vybrať pedagogickú fakultu, pokiaľ sa niekto rozhoduje pre vysokú školu?

Výber fakulty by mal vychádzať najmä zo záujmu uchádzača a tomu, čomu sa chce profesne venovať. Ak má záujem o učiteľské a výchovné profesie, som presvedčený, že naša pedagogická fakulta mu má určite čo ponúknuť.

 

Koronavírus v ambulancii klinického psychológa: Vnímam nárast pacientov, stúpa neistota a napätie

Okrem pedagogickej práce prevádzkujete aj špecializovanú ambulanciu klinickej psychológie a neuropsychológie. Darí sa vám fungovať aj v tejto dobe? Badáte nejaké zmeny medzi pacientmi aj kvôli covidu?

Čo sa týka klinickej ambulancie, jednoznačne vnímame nárast pacientov, pretože súčasná situácia spojená s rozvojom koronavírusu je veľmi silnou záťažou pre ľudí spojená so zvýšeným rozvojom duševných aj telesných ochorení. Spoločenská situácia je výrazne sťažená, ľuďom sa obmedzili vzťahy, stúpa neistota a napätie medzi ľuďmi, strach zo straty zamestnania či z nákazy a smrti blízkych, čo sa výrazne podpisuje na rozvoji tzv. psychosomatických ochorení. Ako zdravotnícki pracovníci musíme zo zákona poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom bez ohľadu na covid.

Psychická odolnosť? Udržujte vzťahy
Okrem iného sa zaoberáte aj neuropsychologickou diagnostikou. O čo v nej ide?

 

Neuropsychologická diagnostika a neuropsychologická rehabilitácia kognitívnych funkcií sú klúčové zdravotnícke výkony u pacientov po cievnych mozgových príhodách alebo ochoreniach či úrazoch mozgu.

Za posledných desať rokov sme v klinickej medicíne zaznamenali výrazný vekový posun vzniku mozgových príhod u ľudí. Kým pred zhruba 15 rokmi mozgové príhody takmer vždy dostávali ľudia po šesťdesiatke, v súčasnosti sú cerebrálne JIS-ky v nemocniciach plné tridsiatnikov, štyridsiatnikov a, žiaľ, i vysokoškolákov, ktorí sú hospitalizovaní po mozgovej príhode.

Celosvetovo tento fenomén nevieme vysvetliť a nepoznáme spúšťacie príčiny alebo faktory, ktoré toto vyvolávajú. Vieme však jedno a to, že ak pacient po úvodnom život zachraňujúcom naliečení tejto choroby v nemocnici absolvuje takúto neuropsychologickú diagnostiku a neuropsychologickú terapiu, jeho šance na vrátenie sa do bežného života a predošlých pracovných činností sú často veľmi vysoké. Žiaľ, v opačnom prípade, teda keď tieto neuropsychologické výkony nenasledujú, vedie to často k invalidizácii pacienta.

Súčasná doba, predlžovanie vynútenej domácej izolácie, spolu s vážnymi ekonomickými dopadmi, majú vplyv aj na naše psychické zdravie. Ako sa dá momentálne udržať psychická odolnosť?

Určite je veľmi dôležité zachovávať socializáciu v zmysle udržiavania rodinných a priateľských vzťahov aspoň prostredníctvom telefonátov, či videohovorov, pretože pozitívne a pevné vzťahy sú pre človeka kľúčové a v súčasnej dobe spoločenskej izolácie sú výrazne naštrbené. Takisto je veľmi dôležité venovať sa zachovaniu si svojich doterajších záľub v rámci možností a možno využiť túto situáciu na tie aktivity, ktorým sa konkrétny človek doteraz nemal čas venovať.

foto: TRUNI/Barbora Likavská

Zdroj: https://www.truni.sk/news/pravidelna-konzumacia-alkoholu-zintenzivnuje-zhorsuje-depresiu