SK
EN
Planéte je teplo, ale s nami to nič nemá
Je klimatická zmena skutočná? Ako sa môže otepľovať, keď sneží? Je tam vonku všetko v poriadku a naozaj s tým nič nemôžeme robiť? Ľudstvo potrebuje na život určité optimálne podmienky, inak zahynie. Planéta, na ktorej žijeme, nám tieto podmienky poskytuje. Veľké výkyvy od normálu v minulosti znamenali masové vymieranie. Ľudstvo dnes má však jednu nesmiernu výhodu. Informácie. Vieme ich správne využiť?
1. Zmeny v klíme sa diali aj v minulosti, v čom by tie súčasné mali byť iné?
Klimatické výkyvy patria k histórii Zeme. Počas celého vývoja našej planéty sa príroda musela prispôsobovať teplým alebo chladným výkyvom. Tieto výkyvy sú prirodzené. „Z rôznych ľadovcových a sprašových vrtov vieme, že takéto výkyvy, ktoré nazývame glaciály a interglaciály, sa pravidelne opakovali. Zmeny klímy však neprebehli za pár desaťročí, ale dochádzalo k nim raz za niekoľko tisíc až desaťtisíc rokov,“ vysvetľuje pedologička doktorka Malvína Čierniková. Posledná takáto výrazná zmena sa udiala približne pred 11 300 rokmi, keď sa skončila posledná doba ľadová. Nastalo tzv. klimatické optimum, počas ktorého došlo k rozmachu rastlinnej a živočíšnej ríše. Toto obdobie už z hľadiska histórie Zeme trvá dlho. Preto možno očakávať určitú zmenu.
„Táto zmena klímy sa až neuveriteľným pôsobením človeka na prírodu, vplyvom priemyslu či vyrubovaním lesov urýchlila a jej dopady môžeme vidieť každý deň,“ dopĺňa doktorka Čierniková. Od čias priemyselnej revolúcie na prelome 18. a 19. storočia dochádza k rozvoju priemyslu a techniky a obrovskému zásahu človeka do prírody. Súčasné zmeny sú príliš rýchle a príliš výrazné.
2. Prečo sa klíma dáva do súvisu s priemyslom?
V 18. storočí, v čase rozmachu vynálezov, bolo potrebné nájsť nové palivo namiesto dreva či dreveného uhlia, ktorého bol nedostatok. Touto náhradou sa stali fosílne palivá – ropa, uhlie a zemný plyn, čo sú vlastne pozostatky dávno uhynutých živočíchov, tisícročia odpočívajúce pod zemským povrchom. Odrazu sa začalo s ich masívnym spaľovaním, čoho vedľajším produktom je oxid uhličitý CO2. Polovicu tohto nového uhlíka pohltili oceány a biosféra a druhá polovica sa začala hromadiť v atmosfére. Toto hromadenie dnes predstavuje tretinu všetkého CO2 v atmosfére, ktorý otepľuje Zem.*
Za normálnych okolností sa po odumretí rastlín a živočíchov rozkladom väčšina uhlíka stabilizuje v pôdnom prostredí alebo uniká do atmosféry vo forme plynov – metánu CH4 i oxidu uhličitého CO2, ktoré sú významnými skleníkovými plynmi. Fotosyntetizujúce organizmy následne viažu CO2 z atmosféry do svojich tiel vo forme novej organickej hmoty. „Uhlík sa v rôznych formách na planéte neustále recykluje a migruje. Hovoríme tomu uhlíkový kolobeh,“ vysvetľuje pedológ doktor Peter Hanajík. Problém však nastal, keď túto citlivú rovnováhu narušilo masové spaľovanie fosílnych palív, ktoré boli dovtedy ukryté pod zemou. Obsah skleníkových plynov v atmosfére dosiahol hodnoty, aké by prirodzeným kolobehom neboli možné.
3. Množstvo CO2 v atmosfére neovplyvňuje teplotu na Zemi. Jedinou príčinou klimatickej zmeny je Slnko. Pravda?
Oponenti klimatickej zmeny často argumentujú práve týmto výrokom. „Ak pojem klimatická zmena zúžime na globálne otepľovanie, tak to principiálne znamená porušenie rovnováhy príjmu, pohltenia a spätného vyžiarenia slnečnej energie. Čiže Slnko je samozrejme v hre, ale nie je príčinou. Ak teda príjem slnečnej energie Zemou považujeme za kvázi konštantné (čo plus-mínus môžeme), najviac sa mení množstvo energie vyžiarenej naspäť do atmosféry,“ uvádza geochemik docent Ján Milička. To znamená, že žiarenie odrazené od zemského povrchu má pre prítomnosť skleníkových plynov v atmosfére zúžené možnosti uniknúť. Takéto žiarenie sa odrazí späť k Zemi a povrchová teplota sa zvyšuje.
Ako vinník skleníkového efektu sa najviac spomína oxid uhličitý. „Z hľadiska kvantity snáď aj oprávnene, ale z hľadiska účinnosti treba ešte spomenúť obyčajnú vodnú paru a metán. Najmä metán sa považuje za oveľa účinnejší skleníkový plyn než CO2, len objemovo ho je oveľa menej,“ hovorí geochemik doktor Ľubomír Jurkovič. Práve metánu však do atmosféry uniká stále viac, napríklad počas topenia permafrostu, čo súvisí s globálnym oteplením. A následne v atmosfére oteplenie spätne podporuje. Množstvo uhlíka v atmosfére má preto jednoznačne vzťah s teplotou na Zemi.
Okrem toho nie je uhlík ako uhlík. Na Zemi sa nachádzajú tri izotopy uhlíka – C12, C13 a C14. Sopečná činnosť produkuje C13, rastliny obsahujú C14 a fosílne palivá takmer vôbec neobsahujú C13 a C14. Pomer izotopov C13 a C14 v oceánoch a atmosfére klesá. Nahromadený uhlík C12 teda určite pochádza zo spaľovania fosílnych palív a nie z prirodzených procesov (zahynutá živá hmota, sopečná činnosť).*
4. Prečo sa hovorí o otepľovaní, keď existujú extrémne zimy, suchá alebo záplavy? Nie je to len počasie?
„Nebolo by zlé mať trochu z toho starého dobrého globálneho oteplenia,“ povedal minulý rok bývalý prezident USA Donald Trump, keď v niektorých častiach krajiny nastali extrémne snehové búrky. Je známy svojím odmietavým postojom k otázke klimatickej zmeny.
Keďže Zem sa ohrieva, zo zemského povrchu sa odparuje viac vody, čo vedie k vyššej vlhkosti vzduchu. Tá za určitých podmienok kondenzuje a následne vznikajú zrážky. „Keďže meraniami je preukázateľné, že teplota ovzdušia sa v posledných dekádach zvyšuje, je zrejmé, že niekde by sa mal prejaviť aj efekt zvýšených zrážok (dážď, sneh). Sme však skôr svedkami toho, že po vlnách horúčav nenastane adekvátny úhrn zrážok. Vzájomný vzťah medzi teplotou ovzdušia a zrážkami teda nie je jednoznačný a je zrejmé, že ešte niečo do tejto pomyselnej rovnice vstupuje,“ vysvetľuje ekologička docentka Eva Pauditšová.
Tepelné žiarenie sa pre koncentráciu skleníkových plynov nedostane do vyšších (kozmických) sfér, ako by to bolo potrebné a ako sa to dialo pred desiatkami rokov. „Napriek vyššej teplote ovzdušia a výparu neprichádza vždy k žiaducej kondenzácii vlhkosti a k jej premene na zrážky. Ale i tak vplyvom ďalších faktorov nastanú situácie, že sa napokon vlhkosť vyzráža aj za podmienok, ak je teplota ovzdušia vysoká. Vytvoria sa zrážky a z nakumulovanej vlhkosti sa vytvorí taký veľký objem zrážok, že hovoríme o extrémnych dažďoch, prívalových dažďoch, extrémnom množstve snehu a pod. Takéto javy sa môžu stať súbežne s presunmi vzdušných hmôt, čoho následkom je, že vysoké úhrny zrážok spadnú aj v oblastiach, kde to býva nepravdepodobné,“ dodáva docentka Pauditšová.
5. Aký vplyv má na tieto procesy zvyšujúci sa počet obyvateľov Zeme?
Chtiac-nechtiac si musíme uvedomiť, že populácia rastie. Spotreba výroby jedla, oblečenia, stavieb, ťažba, dopyt po doprave rastú a budú rásť. „Dôsledkom je rast produkcie skleníkových plynov. Rastúca populácia prispieva ku klimatickej zmene aj nepriamo, a to najmä prostredníctvom deforestácie a rozmachu poľnohospodárstva. Ekologická stopa ľudstva už dávno prekročila kapacitu jednej planéty, a preto súčasné výskumy naznačujú, že zmena životného štýlu pri súčasnom trende rastu obyvateľstva nemusí stačiť,“ upozorňuje ekologička doktorka Martina Zvaríková. V opačnom prípade dosiahne populácia v roku 2100 počet 11 miliárd, čo je o 40 % viac ako dnes.
Navyše, čím sme bohatší, tým viac emisií produkuje náš životný štýl. Viac lietame, používame viac technológií, viac nakupujeme, viac energie sa použije na výrobu našej potravy atď. Šetrenie však môže byť väčšia výzva, než by sa mohlo zdať. Ušetrené peniaze za nákup spotrebiča s menšou spotrebou energie môžeme utratiť za ďalšie tovary a služby, ktoré by sme si inak nekúpili. Naša uhlíková stopa tak môže byť koniec-koncov oveľa väčšia.
Téma klimatickej zmeny je pre niektorých ľudí natoľko iluzórna, že si nevedia predstaviť, ako by ich konanie mohlo ovplyvniť takú komplexnú vec, akou je klíma. Najmä, ak ich názor podporia aj vplyvné osobnosti. „Ja osobne vždy spozorniem, ak sa niekto na verejnosti vyjadruje v závažných otázkach bez toho, aby svoje tvrdenia a vyhlásenia podporil odbornými názormi a vyťahuje fakty a vysvetlenia doslova na počkanie z rukáva. Najmä na sociálnych sieťach sa neoverené nezmysly začnú veľmi rýchlo šíriť a spôsobujú zbytočnú polarizáciu spoločnosti a vyvolávajú strach či nenávisť,“ myslí si pedológ doktor Peter Hanajík.
Známym kritikom tohto fenoménu bol aj John Coleman, spoluzakladateľ TV kanála o počasí The Weather Channel. V roku 2015 sa preslávil vyhlásením, že klimatická zmena je „najväčšie klamstvo v histórii“. Polárneho ľadu podľa neho pribúda, nie naopak, a počet polárnych medveďov rastie. Na rozdiel od neho sa celosvetovo 97 % klimatológov zhodlo, že zvyšovanie teploty našej planéty za posledných 100 rokov je veľmi pravdepodobne dôsledkom ľudskej činnosti. A ľudia sa nezvyknú len tak na niečom zhodnúť.
* YouTube: Is It Too Late To Stop Climate Change? Well, It's Complicated.
Ako znížiť svoju uhlíkovú stopu
Odpovedzte si na otázky:
Ako efektívne využívam energie?
Na čom varím?
Aké zdroje svetla používam?
Aké druhy dopravy používam?
Šetrím na správnych miestach?
Keď ušetrím, ako využijem ušetrené peniaze?
Tip
Údaje o svetovej populácii, emisiách, ťažbe, úmrtiach z rizikových dôvodov atď. v reálnom čase.
RNDr. Malvína Čierniková, PhD.
Pôsobí na katedre pedológie, kde sa vedecky venuje paleopalynológii, rekonštrukcii vegetácie v minulých geologických obdobiach, prítomnosti človeka v krajine a zmenám klímy na základe prítomných peľových zŕn.
Mgr. Peter Hanajík, PhD.
Na katedre pedológie sa zaoberá prejavmi pôdnych mikrobiocenóz v ekosystémoch ovplyvnených antropogénnou činnosťou, ako aj pôsobením pôdnych mikroorganizmov na pedochemické parametre v pôde. Pôsobí aj ako prodekan fakulty pre propagáciu a zelenú univerzitu.
RNDr. Ľubomír Jurkovič, PhD.
Je vedúcim katedry geochémie. Vedecky sa zameriava na geochemický výskum kontaminovaných pôd, sedimentov a antropogénnych materiálov environmentálnych záťaží a opustených banských lokalít.
doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD.
Pracuje na katedre environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny, kde sa venuje environmentálnemu hodnoteniu a plánovaniu krajiny s dôrazom na aktuálne globálne megatrendy, ku ktorým patrí aj zmena klímy.
RNDr. Martina Zvaríková, PhD.
Na katedre environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny sa venuje aplikovanej ekológii hmyzu, biologickým inváziám a hodnoteniu ekologickej stability ekosystémov.
Na fotografii z oslovených odborníkov chýba ešte doc. RNDr. Ján Milička, CSc. Pôsobí na katedre geochémie, kde sa výskumne venuje štúdiu organickej hmoty v horninách, vzniku prírodných uhľovodíkov a interakcii uhľovodíkov so zložkami životného prostredia.
Všetci odborníci pôsobia na Prírodovedeckej fakulte UK.
Lenka Miller