OECD odporúča Slovenskej republike viac participovať na ďalšom vzdelávaní dospelých

28.01.2020

V súčasnosti je na našom trhu práce ohrozených v dôsledku automatizácie a digitalizácie až 60 % pracovných miest a len 4,5 % dospelej populácie je zapojená do procesu celoživotného vzdelávania, kým priemer krajín OECD sa pohybuje na úrovni 11 %.
     „Slovenská republika stojí preto pred dôležitou úlohou aktívnejšie reagovať na aktuálne výzvy týkajúce sa zlepšenia pracovných zručností dospelej populácie a podpory vyššej miery účasti na vzdelávaní dospelých,“ uviedla na dnešnom stretnutí venovanom prezentácii Národnej stratégie zručností pre Slovensko ministerka školstva Martina Lubyová.
     Pre Slovenskú republiku ju vypracovala Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) a stali sme sa tak v poradí len treťou krajinou na svete, ktorá má od OECD takýto dokument. Osobne ho prišiel dnes do Bratislavy predstaviť aj zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht.
     Príprava materiálu bola zabezpečená v spolupráci s ostatnými rezortmi, predovšetkým ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom hospodárstva, ako aj ďalšími inštitúciami a partnermi s cieľom čo najpružnejšie zareagovať na aktuálne výzvy pracovného trhu a prispôsobenia vzdelávacieho procesu jeho požiadavkám. Vychádza z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, pričom v dokumente boli zadefinované tri kľúčové priority, konkrétne:

1. rozvoj celoživotného vzdelávania,

2. začlenenie osôb pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti,

3. súlad vzdelávacieho procesu s požiadavkami trhu práce.

     Ministerka Martina Lubyová poukázala na konkrétne opatrenia, ktorými Slovenská republika už začala napĺňať výzvy vyplývajúce z Národnej stratégie zručností. Za kľúčové označila predovšetkým zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre 5-ročné deti, ktoré ocenila aj samotná OECD s odporúčaním rozšíriť tento nárok úpravou legislatívy aj na trojročné a štvorročné ročné deti.
     Rovnako vo svojom vystúpení vyzdvihla aj dosiahnuté výsledky v medzinárodnom testovaní PISA 2018, v ktorom naši žiaci dosiahli po desaťročí zlepšenie vo všetkých troch testovaných gramotnostiach. V matematike dokonca výrazné zlepšenie z pásma podpriemeru do pásma priemeru OECD, vďaka čomu sa zaradili medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Podľa slov ministerky Martiny Lubyovej vo vzdelávacom procese však absentuje tzv. sieťovanie medzi učiteľmi (v rámci škôl, ale aj regiónov), ktoré by vytvorilo priestor na spoločné odovzdávanie si skúseností a vedomostí v rámci širšej učiteľskej komunity. Je to preto jedna z výziev, naplnenie ktorej môže priniesť do vzdelávania viac inovácií a nových vyučovacích metód.
     Po príhovore ministerky školstva nasledovala prezentácia Národnej stratégie zručností. Zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht predstavil štyri oblasti, pre ktoré zástupcovia OECD navrhli SR uskutočniť konkrétne opatrenia, napr. rozšíriť povinné predprimárne vzdelávanie, viac participovať na celoživotnom vzdelávaní, zabezpečiť užšiu spoluprácu zamestnávateľov s odborným vzdelávaním, klásť väčší dôraz na využitie bakalárskych programov, odstrániť prekvalifikovanosť absolventov vysokých škôl, zabrániť odlivu mozgov do zahraničia a pod.(viac info pripájame v materiáli k TS). Ludger Schuknecht označil tieto opatrenia za výzvy, ktoré bude môcť Slovenská republika napĺňať nielen vďaka dobrej ekonomickej kondícii, ale predovšetkým aktívnejšou spoluprácou medzi rezortmi a so zamestnávateľmi.