SK
EN
Odkaz Komenského je aktuálny aj po 350 rokoch
Dnes 15. novembra 2020 si pripomíname 350. výročie úmrtia učiteľa národov. Osobnosť Jana Amosa Komenského patrí k významným postavám nielen českej a slovenskej kultúry. Nie div. Mnohé myšlienky, ktoré sformuloval ešte v 17. storočí, sú vďaka svojej nadčasovosti aktuálne dodnes.
Výchovou a vzdelaním je možné zmeniť svet
Komenský položil základy novovekej pedagogiky ako samostatnej vednej disciplíny, kde ako prvý predkladá ucelenú teóriu univerzálnej výchovy a celoživotného vzdelávania. Bol v súlade s vlastným univerzalizmom a sám bol človekom univerzálnym. Ako pedagóg bol presvedčený, že vzdelanostná úroveň jedinca je základom pre ľudskú i národnú toleranciu. Ako humanista veril, že človeka i ľudstvo treba prebudiť a ukázať mu cestu k mravnosti. Dôraz kládol nielen na náboženské a prirodzené mravné vedomie človeka, ale aj na hodnotu práce, usilovnosti, podnikavosti a vedomosti. Tradície humanizmu, kresťanskej filozofie a novokoncipovanej pedagogiky spojil vo svojom diele do veľkého pansofického systému.
Do školy s radosťou
Koncepciu Komenského pedagogiky vyjadruje aj motto omnes, omnia, omnino, čo v preklade znamená všetkým všetko všestranne. Komenský považoval za šťastný taký národ, ktorý má dostatok dobrých škôl, dobrých kníh, dobrých učiteľov. V škole videl hlavný prostriedok, ako zlepšiť spoločnosť. Podľa neho sa preto vzdelávať majú všetci bez ohľadu na vek, pohlavie, spoločenský status, náboženské vyznanie. Vyučovať sa má všetko potrebné pre zmysluplný život a na dosiahnutie tohto cieľa sa majú využiť všetky dostupné spôsoby a metódy, ktoré vzdelanie sprostredkujú v zmysle zásady názornosti a školy hrou. Keďže sám považoval školu za „mučiareň“, snažil sa ju zmeniť na dielňu ľudskosti, ktorá zušľachťuje myseľ, reč a ruku (činnosť) človeka.
Komenskému sa pripisuje autorstvo až 250 spisov menšieho či väčšieho rozsahu, no objaviť hĺbku a nadčasovosť jeho myšlienok určite stojí za tú námahu. A to nielen pedagógom, teológom či filozofom, ale i mladej generácii. Práve tej by malo záležať na hľadaní hodnôt, na ktorých možno vybudovať lepšiu ľudskú spoločnosť. Jeho myšlienky plné mieru a porozumenia a tolerancie majú mimoriadny význam i pre dnešný moderný svet. Komenského pansofická filozofia nám predpisuje systém pravdy a všeľudských hodnôt, ktoré jediné sú prísľubom pre budúcnosť, v ktorej vzdelanosť a pokora vedie k porozumeniu a mieru.
O J. A. Komenskom
Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592. Vyštudoval teológiu, bol príslušníkom a biskupom Jednoty bratskej. Jeho dielo bolo inšpirované antikou a kresťanstvom. Snažil sa odstrániť všetky formy represie, ktoré potláčajú ľudskú prirodzenosť. Školy sa podľa neho mali zmeniť na dielne ľudskosti. V oblasti náboženstva presadzoval slobodu svedomia ako najvyššiu hodnotu. Medzi jeho najznámejšie diela patria Labyrint světa a ráj srdce, Didactica magna (Veľká didaktika), Orbis sensualium pictus (Svet viditeľných vecí v obrazoch) či Schola ludus (Škola hrou). Komenský je považovaný za myšlienkového predchodcu moderných európskych inštitúcií. V roku 1956 sa stal patrónom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame, pravdepodobne na následky mozgovej porážky. Dátum narodenia učiteľa národov - 28. marec - sa stal na Slovensku sviatkom všetkých pedagógov.
„Všetci ľudia sa majú vzdelávať k ľudskosti.“
(J.A. Komenský)