SK
EN
Nástroj na riešenie energetickej krízy? Energetická efektívnosť
Jednou z hlavných tém v rámci EÚ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sú sankcie v oblasti energetiky, ktoré by spôsobili ukončenie dovozu ruských energetických surovín do únie. Doteraz sa však v EÚ nenašla zhoda na takýchto sankciách, keďže panuje obava z ekonomických následkov takéhoto kroku. Riešenie problému, ako nahradiť ruské dodávky zemného plynu (ale aj iných surovín), môže tkvieť vo zvýšení energetickej efektívnosti. K tej môžeme prispieť my všetci.
Európskej únii chýbal spoločný hlas
Problémom však bolo, že takýto prístup k energetike v sebe neobsahoval bezpečnostný rozmer. Verilo sa totiž, že energetický trh vyrieši aj túto otázku. Ako sme však videli už niekoľkokrát v minulosti, toto sa nestalo – trh nevie reagovať na impulzy, ktoré prichádzajú na vnútorný energetický trh EÚ z externého prostredia (ako napríklad prerušenie dodávok plynu v roku 2009). Paradoxne, EÚ sa rozhodla reagovať na takéto krízové situácie úpravou svojho vnútorného energetického trhu bez toho, aby vytvorila spoločný postoj voči dodávateľským krajinám, ktorý by posilnil vyjednávaciu pozíciu EÚ. Zameranie na vnútorný trh nebol jediný prístup EÚ k energetickej bezpečnosti. Druhým spôsobom, ako sa únia rozhodla zaručiť svoju energetickú bezpečnosť, bola dekarbonizácia a postupné vylúčenie fosílnych palív dovážaných z tretích krajín a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi energie produkovanými v rámci únie. Toto však bol len druhotný – a takmer nezamýšľaný – cieľ dekarbonizácie. Hlavným cieľom bolo znížiť produkciu skleníkových plynov, a preto sa aj jednotlivé politiky EÚ sústredili predovšetkým na túto tému.
Plyn a ropa ako ruská zbraň
Mnoho členských krajín (predovšetkým Nemecko, ale aj ďalší veľkí nákupcovia ruského zemného plynu) bolo spokojných s touto situáciou. Nemali záujem o vytvorenie spoločného postoja voči dodávateľským krajinám energetických surovín, keďže s nimi mali špeciálny vzťah, ktorý by spoločný prístup narušil. Tento špeciálny vzťah sa prejavoval napr. v lepších cenách zemného plynu alebo vo väčšej stabilite dodávok. Dochádzalo tak k paradoxnej situácii, keď členské krajiny, ktoré boli bližšie k dodávateľovi zemného plynu (Rusku), zaň platili viac než tie, ktoré boli ďalej, hoci sa to prieči ekonomickej logike, keďže doprava plynu je spoplatnená podľa vzdialenosti, na ktorú sa dopravuje, a teda menej vzdialené krajiny by mali platiť menej. Ceny ruských dodávok plynu sú diktované neekonomickými faktormi, predovšetkým tými politickými, a Rusko využíva svoje suroviny ako energetickú „zbraň“.
Viaceré členské krajiny EÚ chceli vytvoriť spoločný postup voči dodávateľským krajinám, a zlepšiť tak svoju pozíciu voči Rusku a ostatným exportérom. Boli to hlavne krajiny zo strednej a východnej Európy. Tieto rozdiely medzi členmi EÚ sa ukázali aj hneď po invázii na Ukrajinu, keď sa únia nedokázala dohodnúť na sankciách v oblasti energetiky a členské krajiny naďalej platia stámilióny eur denne za dodávky zemného plynu z Ruska (tento text bol dokončený 29. marca 2022). Cieľom EÚ je zníženie závislosti od ruských energetických dodávok v krátkom období, tento a na budúci rok. Chce tak však urobiť predovšetkým nahradením ruského plynu plynom z iných zdrojov. Skúma možnosti zvýšiť dodávky zo severnej Afriky, z Nórska a s USA sa dohodla na zvýšení dovozu skvapalneného zemného plynu už v tomto roku.
Najjednoduchšie okamžité riešenie – znížiť spotrebu
Hoci plány EÚ obsahujú aj zvýšenie energetickej efektívnosti (inými slovami, zníženie spotreby energie pri výrobe jednotky HDP), návrhy a opatrenia v tejto oblasti nemajú primárne postavenie v riešení súčasnej energetickej krízy. Toto však možno vnímať ako nedostatok. Práve v tejto oblasti má mnoho krajín EÚ rozsiahle možnosti, keďže existuje veľký priestor na zníženie spotreby zemného plynu (ale aj ostatných typov energií) vo všetkých sektoroch ich hospodárstiev. Najmä krajiny strednej a východnej Európy môžu využiť súčasnú krízu na výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti, keďže v tejto časti EÚ ide o najviac nákladovo efektívny postup. Nielen priemysel, ale aj verejné a obytné budovy v mnohých krajinách strednej a východnej Európy neprešli úpravami, ktoré by znížili ich energetickú spotrebu, a preto sú na chvoste energetickej efektívnosti medzi členskými krajinami EÚ.
Aj mínus 1 °C pomôže
Medzinárodná energetická agentúra publikovala plán, ako by EÚ mohla výrazne znížiť závislosť na ruskom zemnom plyne a rope práve vďaka opatreniam v oblasti energetickej efektívnosti, resp. celkovým znížením spotreby energie. Spoločným menovateľom týchto návrhov je potreba zmeniť návyky spotrebiteľov. Medzi návrhy patrí zníženie teploty vykurovania o 1 °C, častejšie využívanie verejnej dopravy, účasť na konferenciách online namiesto cestovania. V prípade cestovania, ak sa to dá, využívať vlak a nie lietadlo, alebo vyhlásiť nedeľu za deň bez auta.
Obrovskou výhodou takýchto návrhov (aj iných podobných) je ich okamžitý účinok. Síce sa nemusí zdať veľmi veľký, ak sa však na ne pozrieme bližšie, nie je to tak. Na Slovensku sa vyše polovice spotrebovaného zemného plynu využíva na vykurovanie, a teda úspory v tejto oblasti môžu výrazne upraviť štatistiky spotreby smerom dolu. Podobne je na tom aj doprava a využívanie ropy. Pri prestupe na verejnú dopravu sa zníženie využívania pohonných hmôt ukáže už o niekoľko týždňov. Pri znižovaní spotreby energií sa dá nadviazať aj na už existujúce projekty. Napríklad zatepľovanie rodinných domov a verejných budov je súčasťou Plánu obnovy, ktorý je financovaný z rozpočtu EÚ ako reakcia na pandémiu koronavírusu. A ako bonus zvyšovanie energetickej efektívnosti podporí nielen energetickú bezpečnosť, ale prispeje aj k dosiahnutiu k klimatických cieľov Európskej únie, na ktoré sa v poslednej dobe pozabudlo pre problémy s cenami a dodávkami energetických surovín do únie.
doc. Matúš Mišík, Katedra politológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave