SK
EN
Na Lekárskej fakulte v Bratislave počuť nemčinu
Je známe, že Nóri už vyše 20 rokov tvoria najväčšiu skupinu zahraničných študentov Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Bratislavská Lekárska fakulta UK zvykla mať vo svojom anglickom programe pestrejšiu zmes národností. Ale v posledných rokoch sa aj na tejto fakulte vytvára dominantná skupina zahraničných študentov. Takmer tri štvrtiny zahraničných medikov a medičiek v Bratislave hovoria po nemecky.
„V posledných rokoch sa neustále zvyšuje zastúpenie študentov z krajín, ako sú Nemecko a Rakúsko,“ potvrdzuje prodekan LF UK Boris Mravec, čo dokladá aj číslami. V akademickom roku 2020/2021 študovalo v prvom ročníku v anglickom jazyku 254 študentov, 169 bolo z Nemecka a Rakúska (66,5 %), v akademickom roku 2021/2022 študuje v prvom ročníku v anglickom jazyku 233 študentov, z Nemecka a Rakúska je ich 171 (73,3 %).
Čo spôsobilo túto popularitu nášho hlavného mesta medzi nemecky hovoriacimi mladými nádejnými lekármi a lekárkami? Odpovede sme hľadali priamo medzi nimi. V kaviarni neďaleko budovy fakulty na Sasinkovej ulici sme si dali stretnutie s Vanessou a Conradom z Nemecka, Davidom z Rakúska a Stevenom z USA. Ten síce nehovorí po nemecky, ale ako zástupca zahraničných študentov v akademickom senáte fakulty má o celej komunite prehľad.
Dobrá povesť, dobrá poloha
„V Nemecku treba na prijatie na medicínu mať už na strednej škole samé vynikajúce známky. Takže veľa stredoškolákov už vopred vie, že ak chcú študovať medicínu, musia sa poobzerať po školách v zahraničí,“ vysvetľuje Vanessa Seibert z Frankfurtu nad Mohanom. Na LF UK je už v piatom ročníku, Bratislavu si zo zahraničných škôl vybrala pre jej polohu. „Je to európske mesto, blízko Viedne, z Nemecka je to bližšie ako do Rumunska, Chorvátska alebo do Budapešti. Niečo som si o Bratislave prečítala, šla som sem na pár dní na výlet a rozhodla som sa prísť študovať sem.“ Conrad Baumeister je prvák, pochádza so Stuttgartu a do Bratislavy ho priviedla dobrá povesť fakulty. „Mal som známych, ktorí tu študovali a mali dobré skúsenosti,“ hovorí. „V Rakúsku je veľmi zložité dostať sa na štúdium medicíny,“ hovorí Rakúšan David Velarde. „Nielenže sú ťažké prijímačky, ale aj prísny limit na počet miest. Na každé miesto je minimálne 10 záujemcov,“ hovorí.
Davida síce vzali aj na medicínu do Salzburgu, ale napriek tomu sa ako Viedenčan rozhodol pre Bratislavu. Má to podľa neho samé výhody. „Zostal som bývať vo svojom byte, do školy dochádzam. Nestratil som kontakt s priateľmi, rodinou, brigádujem v nemocnici vo Viedni, ale zároveň študujem v angličtine, v medzinárodnom prostredí.“
Pitveme – a to je skvelé
So svojím štúdiom sú všetci veľmi spokojní. S porozumením medzi nimi a vyučujúcimi nie je problém, angličtina prednášajúcich je veľmi dobrá. Podľa Vanessy sa občas vyskytnú menšie nedostatky v písomnom prejave, napríklad pri informáciách na webe alebo pri formulácii otázok v teste, ale tým, že ani oni nie sú rodení hovoriaci, vždy sa nejako dohovoria.
Mladí medici sa však zhodujú v tom, že v niektorých ohľadoch je štúdium medicíny v Bratislave iné ako na západných univerzitách, čo však neznamená, že by bolo horšie. „V niečom je tradičnejšie,“ myslí si David. „Napríklad máme osobitný predmet chémiu alebo fyziku. Vo Viedni by sme mali jeden blok nazvaný Science a veci sa tam učia iným systémom. Ale mne to takto vyhovuje, lebo sa dozviem viac o pozadí toho, ako veci fungujú.“ Oceňujú tiež, že každý predmet má aj praktickú časť, takže sa naozaj dostanú k tomu, aby si teóriu vyskúšali v praxi. „Páči sa mi, že štúdium je veľmi praktické. Už v prvom ročníku sme napríklad mali predmet ošetrovateľstvo, kde sme sa učili merať tlak, brať krv, obväzovať a podobne. Toto tiež nie je na iných lekárskych školách bežné,“ hovorí Conrad.
Zahraniční študenti u nás veľmi oceňujú, že sme stále jedna z mála lekárskych fakúlt, kde ešte študenti reálne pitvú ľudské telá. „Som teraz v treťom ročníku a pitveme každý druhý týždeň. Je to neoceniteľná skúsenosť, nielen z hľadiska vedomostí, ale pripravuje nás to aj z emocionálnej stránky – čo to v realite znamená, byť lekárom,“ myslí si Steven Calle-Schuler.
Ako vnímajú počas praxe bratislavské nemocnice? Niektoré sú podľa nich naozaj vybavením a prostredím dosť hrozné, ale našťastie sa dostanú aj do tých novších, ktoré sú už na úrovni tých na západe. Podľa Vanessy sa napríklad detská nemocnica na Kramároch vyrovná tým v Nemecku. „Dôležité je, že vidíme, že všetci profesori sa naozaj snažia držať krok s najnovšími poznatkami v medicíne,“ hovorí Steven.
Kultúrny šok? Vodiči a jazyk
Zahraniční študenti v Bratislave nebývajú na internátoch, musia si nájsť byt. Väčšinou zdieľajú bývanie so spolužiakmi. Bratislava je podľa nich už ako iné európske mestá, nečakali ich teda nejaké veľké kultúrne šoky. Až na ten jazyk! Zahraniční medici majú na fakulte povinne dva roky slovenčiny a Vanessa, Conrad, David aj Steven sa zhodli, že slovenčina je veľmi ťažká. Aj pri štúdiu slovenčiny je však výhodou, že Rakúšanov a Nemcov je tak veľa. „Boli sme na slovenčine homogénna nemecky hovoriaca skupina, a aj naša učiteľka ovláda nemčinu a vedela nám slovenskú gramatiku priblížiť v nemčine. Tak sa nám učilo oveľa ľahšie, lebo nemecká a slovenská gramatika majú veľa spoločného, napríklad skloňovanie,“ hovorí David.
Učitelia sa ich snažia naučiť najmä praktické veci, výrazy potrebné pre každodennú komunikáciu a jazyk zameraný na nemocnicu. Vo vyšších ročníkoch sa už dostanú k lôžkam pacientov a aspoň základná slovenčina je potrebná, lebo minimum pacientov rozumie po anglicky. „To už častejšie narazíme na niekoho, kto vie po nemecky. Iné je to medzi deťmi – takmer všetky väčšie deti už hovoria dobre po anglicky. Vďaka Instagramu a Netflixu,“ hovorí Vanessa. Okrem jazyka kultúrnym šokom boli pre Conrada bratislavskí vodiči. „V Nemecku každý vodič veľmi rešpektuje chodcov. Ale tu sa pri prechode cez ulicu musím uistiť, či auto naozaj zastane, až potom prechádzam.“ Podobnú skúsenosť má aj David: „Vo Viedni ľudia niekedy prechádzajú cez cestu aj bez toho, aby sa rozhliadali okolo seba, očakávajú, že vodič ich vidí a zastane. Toto je v Bratislave úplne iné.“
Diplom pre celý svet
Čo by na fakulte chceli zlepšiť? Možno informovanie fakulty v angličtine, niekedy musia zahraniční študenti dlhšie čakať, kým sa informácia objaví aj na anglickom webe. Podľa Davida sa niekedy príliš držíme tradície – takto sme to robili vždy, tak to robíme aj naďalej. „Dôležité je zostať otvorení novým myšlienkam a trendom,“ myslí si. Steven ako študentský senátor sa snaží aktuálne zlepšiť prepojenie medzi pedagógmi a študentami. „Študentská evaluácia by sa mala stať súčasťou vzdelávacej kultúry. Pre študentov by malo byť jednoduché ju urobiť na konci semestra pri každom predmete, aby bola reprezentatívna, a vyučujúci by potom mali spätnú väzbu brať do úvahy. A tiež by sa malo viac v spoločnosti zdôrazňovať, že vzdelávanie medikov je už súčasťou zdravotnej starostlivosti. Mali by nás medikov brať rovnako vážne ako pacientov. Pretože to, ako sa zaobchádza so študentmi, sa prenáša do spôsobu, ako sa zaobchádza s lekármi, a to má vplyv na starostlivosť o pacientov.“
O tom, kde po skončení školy budú pracovať, zatiaľ nemajú presné predstavy. S uznaním diplomu z anglického programu z Bratislavy nebudú mať problém, a keďže časť povinnej praxe môžu absolvovať aj v nemocniciach v rodných krajinách, budú „v obraze“ aj v nemeckom a rakúskom zdravotníctve. Za veľkú devízu však pokladajú fakt, že škola im okrem kvalitného vzdelania dala zážitok z medzinárodného prostredia a vďaka štúdiu v angličtine môžu ísť pracovať do celého sveta.
Barbora Tancerová