Minister Čaplovič: Chcem, aby sa zvyšovali platy učiteľov (rozhovor v denníku Pravda 26. 8. 2013)

Ministra školstva čaká náročná jeseň. S návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok, od ktorého odvíja aj šetrenie v školstve, nie je spokojný. "Všetky čísla, o ktorých sa hovorí, budú predmetom rokovaní. A hovorím, že budú ťažké," povedal v rozhovore pre Pravdu minister Dušan Čaplovič.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 je na stole. Ste spokojný s financiami, ktoré má dostať rezort školstva?
- Keďže som o ňom nehovoril s podpredsedom vlády a ministrom financií, tak sa k nemu zatiaľ nebudem vyjadrovať. Všetky čísla, o ktorých sa hovorí, budú predmetom rokovaní. A hovorím, že budú ťažké. S niektorými návrhmi nie som spokojný.

Znižovať sa majú financie na výskum, rozpočet pre SAV.
- Budem o tom rokovať. Opakujem, tie čísla, o ktorých sa píše, nepovažujem za definitívne.

Na aké priority sa chcete sústrediť?
- K mojim prioritám patria platy učiteľov, dofinancovanie učebníc či najlepšie programy vzdelávania a výskumu na vysokých školách.

Zvýšia sa platy učiteľov o 5 percent?
- Vo vyhodnotenej správe o stave školstva, ktorú predložím do vlády do konca septembra, bude uvedený záväzok dosiahnuť do roku 2016, aby učitelia mali 1,2-násobok priemerného platu. A naplniť ten záväzok sa nedá tak, že v jednom roku sa platy zvýšia o päť, v inom o 10 percent a v ďalšom roku o nič. Chcem, aby sa zvyšovali tarifné platy učiteľov, pretože profesiu učiteľa považujem pre spoločnosť za veľmi dôležitú. Ale nepoviem o koľko percent.

Ak nedosiahnete zvýšenie, odstúpite?
- K tomu sa zatiaľ nebudem vyjadrovať.

O pár dní sa začína nový školský rok. Aké najväčšie zmeny podľa vás čakajú žiakov a učiteľov?
- Zmeny súvisia s prijatím zákonov počas minulého roka, opatrenia pripravujeme s ročným odstupom, aby sa na ne mohli všetci pripraviť. Tento rok boli zavedené prijímacie pohovory na stredné školy, riaditelia majú nové kompetencie, ktorými môžu prijať do triedy troch ďalších žiakov. V pripomienkovom procese je návrh úpravy vzdelávacích programov v rámci povinných predmetov. Predmety sa budú učiť podľa ročníka, aby sa nestávalo, že keď žiak prestúpi zo školy do školy, mal by problém, pretože v predchádzajúcej škole sa napríklad v danom ročníku neučil fyziku. Chceme tiež posilniť výučbu slovenčiny, prírodovedných predmetov a praktických predmetov. Pripomienky vyhodnotíme do 31. októbra. Budem rešpektovať hlas verejnosti, najmä učiteľov. Zavádzame tiež pilotný projekt monitorovania piatakov. Bude sa týkať zatiaľ len niektorých škôl. Ide o to, aby učiteľ na druhom stupni po porovnaní s monitorom deviatakov vedel, aká je úspešnosť vzdelávania.

Zmeny v osnovách by sa týkali aj terajších školákov?
- S riaditeľmi škôl sme sa zhodli, že nie je dobré zaviesť plnú zmenu hneď. Chceme si veci najskôr vydiskutovať a na základe diskusie a stanovísk odborníkov, najmä učiteľov, zaviesť zmeny tak, aby nabehli od ďalšieho roku. Zmeny by sa potom zaviedli pre žiakov prvého ročníka.

Z pohľadu ôsmakov je zmenou sprísnenie prijímačiek na gymnáziá a stredné odborné školy, keď sa budú zohľadňovať už aj ich vysvedčenia.
- Prijímačky sa sprísnili. Chcem však povedať, že odborné školy nie sú niečo na okraji spoločnosti. Kedysi sa hovorilo, že remeslo má zlaté dno, aj teraz je na pracovnom trhu dopyt práve po remeselníkoch. Je dôležité, aby spoločnosť pochopila, že mať strednú odbornú školu s maturitou tiež vytvára podmienky na úspešnosť v zamestnaní. Chcem vytvoriť podmienky na to, aby deti boli v živote úspešné, aj keď to teraz mnohí ťažko chápu.

Ako sa potom pozeráte na skutočnosť, že rodičia väčšinou chcú dať dieťaťu vzdelanie, najlepšie vysokoškolský diplom?
- Je škoda, ak rodičia nepochopia, keď má dieťa talent pre nejakú oblasť, že ho nútia do niečoho, k čomu nemá vzťah. Viem, že v niektorých rodinách majú veľké problémy. Nehovorím, že majú dieťa učiť, ale chcem povedať, že to, ako sa dieťa správa v škole a k učiteľom, je odrazom výchovy v rodine. Či sa to niekomu páči alebo nie. Aj preto oslovím rodičov, aby sa snažili deti formovať k úcte k rodičom, starým rodičom, a tým aj k učiteľom.

Nehrozí však opak, a to, že rodičia vytvoria skôr väčší tlak na učiteľov kvôli známkam?
- Ak niekto spochybňuje známky, tak ich potom zrušme. Ale myslím si, že to nie je cesta. Tlak na dobré známky bol a bude vždy. Viem, že sa to nedá zovšeobecňovať, ale robili sme si analýzy, pozerali sme sa na priemery známok v ôsmom a deviatom ročníku vo vybraných predmetoch a väčšinou sa ukázalo, že výsledky meraní monitora sú v zhode so známkami. Ostatne, podobne to majú aj vo Švédsku.

Testovanie deviatakov tiež nemusí byť vždy objektívne.
- Viem, že budeme musieť sprísniť kontrolu aj pri monitore. Chápem, že výsledky detí sú aj výsledkami učiteľa. Ale tí by mali k výsledkom meraní pristupovať systémom pýtania sa, kde sa stala chyba a akú zmenu treba urobiť vo vzdelávacom procese. Nemôžeme deti učiť podliezať latku, ak ich to naučíme v základnej škole, tak to budú robiť po celý život. Bude tým poznačená celá generácia a prejaví sa to v celej spoločnosti.

Hovorí sa o rušení málotriedok. Koľko škôl otvorí v septembri svoje brány naposledy?
- V prvom rade zdôrazňujem, že ministerstvo nie je zriaďovateľom škôl, my nemôžeme školy rušiť. Každý rok do 15. septembra sa zisťuje stav a samotní starostovia ako zriaďovatelia sa obracajú na ministerstvo, aby sa školy dofinancovali. Teraz sa urobilo len to, že pri rozhovoroch sa povedalo, čo majú upraviť v rámci optimalizácie. Nemám zoznam škôl, ktoré majú byť zrušené, ani by som ho nechcel mať. Ale samotní starostovia cítia, že sú problémy, a ak by k rušeniu po dohode malo dôjsť, musíme zabezpečiť zodpovedajúcu dopravu pre deti.

Na základe akých kritérií sa rozhodujete o dofinancovaní školy, aby sa zachovala?
- Nechcem byť ministrom, za ktorého by sa rušili školy, ktoré nesú okrem iného kultúrnohistorický étos. Napríklad škola v Lubine, ktorú zakladala generácia štúrovcov, či škola v susednej dedine Bzince. Je to moje rozhodnutie, že tieto školy musia byť dofinancované a zabezpečené. Podobne to bolo v prípade revúckeho literárneho gymnázia. Musí sa tiež zvažovať vzdialenosť do najbližšej plne organizovanej školy, ale aj klimatické podmienky a to, či je napríklad v zime možná dochádzka, a tiež špecifický politický aspekt. Tam, kde sa starostovia dohodnú a zriadia si školský autobus, tak ich len podporíme.

Čo znamená politický aspekt? Nehrozí, že starostovia získajú dofinancovanie školy podľa toho, či sú alebo nie sú členmi nejakej politickej strany?
- Návrh som predniesol na školskej štvorpartite, kde sedeli zástupcovia zamestnávateľov, odborov a zriaďovateľov. Všetci to podporili. Očakávam ich písomné stanovisko. Každý dostal návrh, akým spôsobom môže optimalizovať. Všetko sa zvažuje veľmi citlivo. Ak sa stali chyby, tak to bola prílišná aktivita niektorých úradníkov, ktorí tak konali. Ale je to na rozhodnutí zriaďovateľa a aj samospráva si musí uvedomiť, že ak chce školu zachovať, niektoré veci bude musieť dofinancovávať. Aj ZMOS pripustil, že pri zákone, ktorý platil od roku 2004, niektorí špekulovali. Školu, ktorá mala do 400 detí, niektorí starostovia radšej rozdelili na dve, ktoré mali do 200 detí, ale vyšší normatív. Môj tlak núti starostov zvažovať a školy spájať. Sami vidia, že taká škola môže kvalitnejšie fungovať.

Ešte raz - čo to znamená politický aspekt? Nehrozia politické manipulácie?
- Odmietam spolitizovávať existujúce problémy a populizmus. Patrím k tým, ktorí sa pozerajú na kvalitu, pracovitosť, schopnosti, úspešnosť a efektívnosť. To sú moje kritériá hodnotenia ľudí, teda na prvom mieste je kvalitné prostredie školy, výchova a vzdelanie detí, a tým aj spokojnosť rodičov.

Niektorí navrhujú, aby sa ponechal v malých obciach aspoň prvý stupeň.
- Rozhodovanie treba nechať na zriaďovateľov. Viacero škôl sa takto zrušilo a život v obci nezanikol. Problém vyľudňovania slovenského vidieka je iný - ľudia v danej obci a mikroregióne nenachádzajú prácu.

Ak sa budú rušiť školy, budú peniaze na školské autobusy?
- Samozrejme, že časť financií budeme musieť investovať do dopravy. Dieťa, ktoré dochádza do istých kilometrov, pri cestovnom dofinancujeme. V budúcnosti, ak by sa išlo systémom spájania obcí, mali by byť zavedené aj školské autobusy. Príkladom je školský autobus, ktorý jazdí po obciach v okolí Štiavnických Baní. Zastavuje priamo pred domom, kde dieťa býva. Aj to je spôsob, hoci nie všade sa to dá.