SK
EN
Medzinárodný deň dievčat a žien vo vede - 11. február
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) sa rozhodlo podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat vo vede, a preto vyhlásilo 11. február za Medzinárodný deň dievčat a žien vo vede. Pri tejto príležitosti sme sa opýtali aj vedkýň z Univerzity Komenského, čo ich motivovalo, aby sa vybrali na vedeckú cestu.
Petra Soláriková, psychologička
Poznávať a objavovať je mojou vášňou a povolanie vedkyne mi túto túžbu napĺňa. Pozorovať a trochu aj zasahovať do deja, experimentovať a byť zvedavá. Rada veciam rozumiem a pýtam sa, čo ako funguje a prečo. Často mám však viac otázok než odpovedí. Oslovilo ma prepojenie psychológie a prírodných vied, ktoré má svoje opodstatnenie, pretože veda nemá hranice. Učí ma pokore k tomu, čo všetko príroda i mnoho ľudí vytvorili. Teší ma, že môžem byť súčasťou tvorivého procesu, tímu inšpiratívnych ľudí a nových poznatkov, ktoré majú vplyv aj na môj každodenný život.
Emese Renczes, biomedička
Keď som sa rozhodovala, ako ďalej po maturite, štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK bolo na druhom mieste. No nič sa nedeje náhodou! Hoci som na medicínu nešla, dnes som výskumníčkou na Lekárskej fakulte UK. Ako diplomantka som mala možnosť ochutnať vedeckú atmosféru ústavu molekulárnej biomedicíny. Na pracovisku som stretla ľudí so širokým záberom vedomostí, vysokou odbornosťou a neuhasiteľnou zvedavosťou, ktorí mali veľký vplyv na moje rozhodnutie pre povolanie vedkyne už vtedy a sú pre mňa motivujúcou silou aj dnes.
Broňa Brejová, bioinformatička
Mojím vedeckým zameraním je bioinformatika, oblasť na pomedzí informatiky a biológie. Hoci som sa k tejto oblasti dostala v podstate náhodou, veľmi ma baví, lebo mi umožňuje spoznávať dve odlišné disciplíny, ktoré sa obidve v súčasnosti rýchlo rozvíjajú. Ako vedkyňa môžem neustále sledovať nové objavy, aspoň v malej miere k nim prispievať, ale aj pracovať so šikovnými študentmi a stretávať ľudí z celého sveta.
Mária Kondeková, antropologička
Veda ma začala zaujímať už na základnej škole. Lákalo ma poznať nepoznané. To viedlo k môjmu rozhodnutiu ísť študovať prírodné vedy, kde som sa zahĺbila do antropológie a štúdiu odtlačkov prstov a dlaní. Vedeli ste, že tieto odtlačky neslúžia len ako identifikátory jedinca, ale že odzrkadľujú rôzne vývinové poruchy, chromozómové aberácie alebo vrodené psychiatrické ochorenia? Je to svet neprebádaných možností, ktorý ma uchvátil a urobil zo mňa vedkyňu.
Petra Pačesová, športová psychologička
Vždy ma zaujímali ľudia – ich myslenie, správanie, prejavy, ich „pohyb“ v situáciách, ktoré sú bežné i náročné. Preto je oblasťou môjho vedeckého i praktického pôsobenia práve psychológia. Tá je všade okolo nás a svoje dôležité postavenie má aj vo sfére, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou, vo sfére športu. Pre toto povolanie som sa však nerozhodla, postupne si ma našlo, pretože dnes je spojenie vedeckých poznatkov s praxou v športe nevyhnutnosťou.
Vo vede je len 30 % žien
Ženy a dievčatá predstavujú polovicu svetovej populácie, a teda aj polovicu jej potenciálu. Rodová rovnosť je okrem základného ľudského práva nevyhnutná aj na dosiahnutie mierových spoločností s plným ľudským potenciálom a trvalo udržateľným rozvojom.
V súčasnosti tvoria ženy menej ako 30 percent svetových výskumných pracovníkov. Podľa údajov UNESCO (2014 – 2016) si iba približne 30 percent všetkých študentiek vyberá študijné odbory z oblasti vedy, technológií či matematiky.
Na tento spoločenský fenomén reaguje aj OSN, podľa ktorej sú veda a rodová rovnosť životne dôležité pre dosiahnutie medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov vrátane Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. Za posledných 15 rokov vynaložilo globálne spoločenstvo veľké úsilie na inšpirovanie a zapojenie žien a dievčat do vedy. Napriek tomu sú ženy a dievčatá naďalej vylúčené z úplnej účasti vo vede.
Slávne vedkyne
Pritom si stačí uvedomiť, že aj vďaka informatičke Katie Boumanovej, ktorá sa podieľala na vývine algoritmu, sme sa v roku 2019 mohli prvýkrát pozrieť na čierne diery. Talianska neurologička Rita Levi-Montalcini stála za objavením nervového rastového faktoru. A Marie Curie-Sklodowskej môžeme vďačiť za prínos vo výskume rádioaktivity či objavenie prvkov polónium a rádium, čo jej mimochodom prinieslo, ako jedinej žene, dve Nobelove ceny.
Mohli by sme takto pokračovať ešte nejakú tú chvíľku a menovať mnoho vecí vo vede, za ktoré vďačíme ženám. Stále ich však nie je toľko, koľko by mohlo byť, keby veda, technológie či informatika neboli pod vplyvom rodových stereotypov alebo dlhodobých predsudkov.