SK
EN
Magistra v lekárni: až prax ukázala, že teória niekedy neplatí
Za svoje praktické skúsenosti vďačia študenti Farmaceutickej fakulty UK, okrem iného, aj seminárom stráveným v Univerzitnej lekárni v Bratislave. O tom, či ich štúdium dostatočne pripraví na to, čo príde po ňom, ale aj aký je prechod do bežného „dospeláckeho“ života, sme sa pozhovárali s Biankou Zsigmondovou. Tá v tejto lekárni nielenže absolvovala svoju prax, ale v nej ostala pracovať aj po úspešnom absolvovaní štúdia.
Za všetkým je autobus
Keď bola malá a s rodinou cestovali na letnú dovolenku, na benzínke vedľa nich zastal autobus s nápisom „Farmacie Brno“. Keďže v tom veku ešte Bianka netušila, čo slovo farmácia znamená, opýtala sa na to otca, ktorý jej vysvetlil, že vo farmácii sa pracuje s liekmi a pomáha sa ľuďom, aby neboli chorí. „Vedela som, že sa chcem venovať práci s ľuďmi. Bolo pár momentov, kedy som zvažovala aj medicínu, ale keďže jej štúdium trvá dlhšie a mojím snom vždy bolo v prvom rade založiť si rodinu, rozhodla som sa pre farmáciu,“ spomína Bianka na momenty, ktoré určili jej profesijné smerovanie.
Ostala tam, kde ju vychovali
Po absolvovaní vysokej školy sa ako farmaceut môžete vybrať rôznymi smermi – lekáreň –verejná i nemocničná, farma firmy, výskum, alebo môžete študovať ďalej. Možností je veľa. Keďže Bianka vedela, že chce prichádzať do priameho kontaktu s pacientmi, pomáhať im a byť tu pre nich, bola od začiatku orientovaná na lekáreň. Keď sa jej naskytla možnosť ostať po štátniciach práve v tej, ktorá jej dala základy praktickej výučby, rozhodla sa ju prijať. Hoci nemá svoju skúsenosť s čím porovnať, nemá pocit, že by jej táto skúsenosť chýbala. „Neviem, ako to vyzerá v maličkých lekárňach, pretože som od začiatku praxe až doteraz bola v jednej a tej istej lekárni, dovolím si tvrdiť, že v jednej z najväčších lekární na Slovensku, a tak mi to zatiaľ aj vyhovuje,“ vysvetľuje.
Čo sa za mladi naučíte...
Rovnako ako všetci študenti farmácie počas štúdia absolvovala šesťmesačnú lekárenskú prax vo výučbových lekárňach. Mesiac v letnom semestri štvrtého ročníka a päť mesiacov (august až december) v poslednom – piatom ročníku. Na praxi by mal byť študent osem hodín denne počas pracovných dní, avšak mnohokrát to závisí aj od počtu študentov na praxi, od prevádzkových hodín lekárne a ďalších faktorov. Počas nej sa učia procesy a činnosti potrebné pre kvalitné fungovanie zdravotníckeho zariadenia.
„Nás bolo na praxi v Univerzitnej lekárni viac a mali sme možnosť oboznámiť sa takmer so všetkým – od sanitačnej práce cez laborantskú až po tú ,našu’ magisterskú,“ vysvetľuje Bianka. So svojimi spolužiakmi sa učila prijímať a vykladať tovar, pripravovať mastičky, čapíky, kapsuly a iné liečivá v laboratóriu, vydávať voľnopredajné lieky, ako aj lieky na lekársky predpis a neobišlo ich ani objednávanie tovaru, meranie krvného tlaku, odber krvi či meranie glukózy. „Tých činností bolo skutočne veľa, ale myslím si, že čím viac toho zachytíte na študentskej praxi, tým jednoduchšie to bude v tej profesionálnej,“ dodáva.
Teória a prax sa nezhodujú
Štúdium farmácie je však (rovnako, ako aj v mnohých ďalších prípadoch) z veľkej časti zamerané hlavne na teoretickú stránku problematiky. To je jedna z mála vecí, ktoré Biankinu prvotnú predstavu o štúdiu farmácie nabúrali. Tou druhou bol fakt, že teoretické poznatky sa nezhodujú s praxou. „Napriek tomu, že som sa na prax veľmi tešila, musím priznať, že to bolo pre mňa náročné. Väčšina štúdia je zameraná na teoretické znalosti a, žiaľ, mnohé z nich v praxi fungujú inak, resp. nefungujú vôbec. Napríklad, môžete sa roky učiť o tom, že niektoré lieky sa nesmú kombinovať, ale v praxi sa bežne kombinujú. No tieto veci človek zistí, až keď sa reálne ocitne v praxi,“ vysvetľuje mladá magistra.
Študentská a reálna prax je občas o inom
Jedným z mylných Biankiných predpokladov bolo aj presvedčenie, že vie pracovať s ľuďmi. „Rýchlo som zistila, že to, že mám ľudí rada a chcem im pomáhať, ešte neznamená, že s nimi viem pracovať,“ vysvetľuje. Ako však sama hovorí, aj to ju na tom baví a stále posúva, pretože sa zároveň veľa učí. „Práca s ľuďmi je ťažká, ale krásna. Snažím sa ku každému človeku pristupovať s pokorou a urobiť pre neho v danej chvíli maximum a toho sa chcem držať aj naďalej,“ dodáva.
Podstatný rozdiel nastáva aj v tom, že počas študentskej praxe za vás zodpovednosť nesie niekto iný a je len na ňom, čo a do akej miery praktikantovi dovolí. „Hneď ako však vstúpite do profesionálnej praxe, zodpovednosť už nesiete na svojich pleciach. A to je zrazu diametrálne odlišný pocit,“ spomína Bianka.
Ak sa jej opýtate, ako by jej prvé dni samostatnej lekárenskej praxe opísala tromi slovami, odpovie stres, rešpekt a, samozrejme, zodpovednosť. Rešpekt pred všetkým, čo ju čaká a zodpovednosť za každého jedného pacienta. Prekonať to jej však trvalo pomerne krátko, a to vďaka tímu pracovníkov z Univerzitnej lekárne. „Musím sa priznať, že ma veľmi prekvapilo, ako rýchlo ma medzi seba kolegovia prijali a od začiatku ma brali ako rovnocennú. Mala som sa od koho učiť, mal mi kto pomôcť a je to tak doteraz, z čoho mám veľkú radosť. Mám skvelých kolegov a som im vďačná za ich trpezlivosť, ochotu, pomoc, veľkú podporu a mnoho iného. Teším sa, že pracujem s ľuďmi, pre ktorých je práca poslaním a nie povolaním,“ uzatvára najmladšia magistra Univerzitnej lekárne.