Lišajník ako indikátor čistoty prostredia na Slovensku

Bežný a nápadný druh lišajníka diskovník múrový (Xanthoria parietina), ktorý však častejšie nájdeme na konároch stromov, dokáže veľa „povedať“ o čistote ovzdušia a vo viacerých krajinách sa použil ako indikátor čistoty životného prostredia.

Na Slovensku sa s jeho použitím v minulosti realizoval iba priestorovo obmedzený monitoring napr. v okolí Košíc. V rámci riešenia projektu grantovej agentúry VEGA (1/0003/21) zameraného na monitoring znečistenia s použitím organizmov v okolí bývalej Niklovej huty v Dolnej Strede vedci pod vedením docenta Jozefa Kováčika z Trnavskej univerzity v Trnave rozšírili spektrum vzoriek tohto lišajníka z blízkeho i vzdialenejšieho okolia niklovej huty o vzorky z iných kútov Slovenska, vrátane okolia ferozliatinárskeho závodu v Istebnom, magnezitového závodu v Lubeníku i predpokladaných čistých lokalít v blízkosti obce Rakša, vo Vysokých Tatrách (Starý Smokovec) či v okolí Bardejova. Výskum prebiehal v roku 2021.

Vďaka slovensko-česko-rumunskej spolupráci sa podarilo realizovať analýzy nielen niektorých obsahových látok, ale najmä kvantifikáciu až 55 prvkov, čo je na Slovensku raritné. Komplexné štatistické spracovanie dát ukázalo, že spomedzi 15 skúmaných lokalít sú lokality pod skládkou bývalej Niklovej huty v Dolnej Strede (nikel, chróm, železo, mangán, olovo, kobalt, urán a i.) a v blízkosti ferozliatinárskeho závodu v Istebnom (mnohé kovy vzácnych zemín, tzv. lantanoidy, tórium, volfrám, paládium a i.) jednoznačne odlíšiteľné na základe špecifického prvkového zloženia a pravdepodobne súvisia so zdrojom znečistenia. Prekvapivým a nateraz pozitívnym zistením je, že obsah rizikových prvkov v okolí bývalej Niklovej huty v Dolnej Strede (asi 4 – 25 km od skládky, vrátane miest Šaľa a Leopoldov) nebol v lišajníkoch zvýšený, čo poukazuje na obmedzené šírenie škodlivých kovov vzduchom a akcentuje potrebu sledovania kvality pôdy a vody v tejto lokalite (o čo sa autori uchádzajú podaním nového projektu v agentúre VEGA).

Hoci absolútny obsah niektorých i toxických prvkov bol nižší v porovnaní s inými krajinami, prekvapujúcim zistením bolo, že tzv. „faktor obohatenia“ vypočítaný medzinárodne univerzálnym spôsobom bol niekedy až extrémne zvýšený pre 12 prvkov na všetkých 15 lokalitách, čo naznačuje antropogénnu kontamináciu (prvky P, Zn, B, As, Sb, Cd, Ag, Bi, Pd, Pt, Te a Re). Niektoré lokality, o ktorých sa predpokladalo, že sú „čisté“, ukázali podobne neočakávané výsledky, napr. vzorky lišajníka z okolia obce Rakša (v blízkosti vzácneho rašeliniska, kde sa však aktuálne vedie spor o obnovu ťažby vápenca) mali výrazne vyšší obsah kadmia, kým vzorky z Vysokých Tatier mali vyšší obsah platiny (a je otázkou, či to súvisí napr. so zvýšeným pohybom vozidiel turistov). Naopak, vzorky z okolia Bardejova mali najnižší obsah väčšiny prvkov a poukazujú na čistotu ovzdušia v tejto oblasti. Na základe obsahu tzv. PM10 častíc vo vzduchu poskytnutých SHMÚ vedci zistili možný vzťah k akumulácii niektorých prvkov v tomto lišajníku, čo potvrdzuje jeho využiteľnosť v budúcich monitoringoch a poskytuje základ pre dlhodobé sledovanie kvality ovzdušia na Slovensku.

Z biologického hľadiska vedci zistili aj možné nové ochranné látky lišajníkov purínového charakteru, chrániace voči nadbytku kovov v prostredí. Do realizácie výskumu bol zapojený doktorand Pedagogickej fakulty TU Mgr. Marek Vydra a náročné prvkové analýzy realizovali odborníci z Univerzity v Pardubiciach pod vedením docentky Lenky Husákovej. Napriek národnému charakteru získané výsledky prešli náročným recenzným konaním a boli publikované v prestížnom environmentálnom časopise Science of the Total Environment.

 

Photogallery of this article: