Dvaja Česi a Slovák založili najväčšiu svetovú súťaž pre študentov architektúry. Zapojili sa do nej mladí zo 136 krajín sveta

Vymysleli a spoločne založili súťaž pre mladých architektov, do ktorej sa už zapojili študenti zo 136 krajín sveta. Tohtoročná víťazka kategórie urbanizmus Maria Abi Raad z Libanonu napríklad riešila obnovu vojnou zničeného Mosulu. Slovenky Kristína Boháčová a Jana Hájková zas aktuálne v rámci súťaže navrhli budovu zastupiteľského úradu Českej republiky v Etiópii a ich projekt sa už medzičasom zmenil na reálnu a pre mladé architektky aj mimoriadne prestížnu zákazku.

Súťaž Inspireli Awards založili Slovák Kamil Šimkovič, podnikateľ a vyštudovaný HR manažér, a dvaja Česi: Karel Smejkal, architekt, doktor vied v oblasti psychológie architektúry ako aj člen Amerického inštitútu architektov a Jiří Kadlec, podnikateľ a prvý investor v Inspireli, ktorý ich všetkých troch dal dohromady.

„Keď moderátorka vedľa mňa náhle pozvala všetkých finalistov, ktorí sú prítomní, na moje obrovské prekvapenie sa zdvihlo 32 študentov. Za vlastné peniaze prileteli do Prahy zo všetkých mysliteľných kútov planéty – od Hongkongu, Číny, Gruzínska, Lýbie cez Čad, USA, Bangladéš, Srí Lanku až po Argentínu. Tak vznikla aj pre mňa úplne najcennejšia fotografia. Skoro mi vyhŕkli slzy.“

Súťaž má za sebou aktuálne (v októbri) štvrtý ročník. Okrem globálneho záberu je zaujímavá napríklad aj tým, že využíva unikátny spôsob vyhodnocovania projektov. Deje sa to s pomocou systému Democracy 21 jedného z najbohatších Čechov Karla Janečka, excentrického matematika, ktorý zbohatol na algoritmickom tradingu a je okrem iného známy aj ako propagátor nového typu volebných systémov. K partnerom súťaže patrí najväčší architektonický portál na svete ArchDaily a členom realizačného tímu je i známa webová platforma pre architektov AmazingArchitecture. Forbes položil niekoľko otázok Karolovi Smejkalovi, ktorý vysvetlil, aká bola motivácia na vznik tejto súťaže aj aké príležitosti študentom účasť v nej prináša.

Na úvod mám jednoduchú otázku. Ako a kedy vznikol nápad usporiadať v tomto regióne svetovú súťaž pre študentov architektúry?

Bolo to niekedy v druhej polovici roku 2013. V reštaurácii Mánes na Malostranskom námestí v Prahe som sedel s dnes už nežijúcim významným českým výtvarníkom Bořkom Šípkom. Povedal mi, že s bývalým československým prezidentom Václavom Havlom chceli vytvoriť platformu, ktorá by umožnila zviditeľnenie našich študentov architektúry vo svete. Niečo, čo by umožnilo, aby mali pri svojom portfóliu napríklad Bořkov podpis, ktorý by ten svet upozornil, že práve tento študent má talent, a že by bola škoda, aby sa premárnil. My sme v tom čase spoločne s Kamilom Šimkovičom a Jiřím Kadlecom už tri roky mali stránku o architektúre a bytovom dizajne inspireli.com. Meno Inspireli vymyslel v roku 2011 Kamil ako kombináciu výrazov inšpirácia a bývanie – inspire a living. Vtedy to bola stránka o bývaní a s Kamilom nás na startupovej konferencii v Google kampuse v Londýne napadlo, že by práve Inspireli mohlo byť tou platformou, ktorú si Bořek Šípek s pánom prezidentom Havlom predstavovali.

Čo sa dialo potom?

Navrhol som Bořkovi, aby sme sa do toho pustili, ale dal som si podmienku, že nebude slúžiť na podporu len našich študentov, ale všetkých študentov na celom svete. Tak sme so súťažou začali.

Inspireli Awards teda bola globálnou súťažou už od začiatku?

Áno, pokiaľ ide o naše ciele, Inspireli Awards bola globálnou súťažou už od samého začiatku. Ale samozrejme jedna vec bolo naše prianie a niečo celkom iné bola samotná realizácia.

Čo to znamená?

V prvom ročníku sa súťaže zúčastnili študenti a mladí architekti z 25 krajín, čo bolo pre všetkých obrovské prekvapenie, ale pre mňa osobne to bolo veľké sklamanie. Nemali sme žiadne skúsenosti a ani som si neuvedomoval, ako smiešne môžem vyzerať v očiach predstaviteľov univerzít, keď som ich presviedčal, aby s nami spolupracovali. Moja naivita ma skôr chránila a umožňovala budovať niečo takéto. Už v druhom ročníku sme ale dosiahli neuveriteľných 99 krajín a od tejto chvíle sme mohli začať svetu hovoriť, že sme pri zrode najväčšej architektonickej súťaže na planéte. Ak sa ale bavíme o skutočnom poste najväčšej študentskej súťaže na svete, tento cieľ sme skutočne dosiahli až vlani počas štvrtého ročníka, keď nešlo len o to, že sme za štyri roky zapojili neuveriteľných 136 krajín, ale hlavne sme dotiahli celú štruktúru súťaže a svet nás uznal. To je zásadná vec.

Na Instagrame ho preslávila súčasná architektúra. Bratislavaje podľa neho len na začiatku tejto cesty

Podľa toho, čo hovoríte, má súťaž medzi študentami dobrú odozvu…

Na to odpoviem jednoducho. Keď som tento rok stál na pódiu v átriu Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe a moderátorka vedľa mňa náhle pozvala všetkých finalistov, ktorí sú prítomní, sa na moje obrovské prekvapenie zdvihlo 32 študentov (viď úvodné foto, pozn. red.), ktorí za svoje peniaze do Prahy prileteli zo všetkých mysliteľných kútov planéty – od Hongkongu, Číny, Gruzínska, Lýbie cez Čad, USA, Bangladéš, Srí Lanku až po Argentínu. Tak vznikla aj pre mňa úplne najcennejšia fotografia. Skoro mi vyhŕkli slzy. Ani som netušil, že toľkí v tej sále sú. Ak finalisti z celej planéty považujú za dôležité prísť na ceremoniál v takom hojnom počte, je to tá najlepšia odpoveď na vašu otázku.

Videla som, že sa súťaží v kategóriách architektúra, urbanistické a krajinné plánovanie a interiérový dizajn. Aké je zadanie pre účastníkov súťaže a ako prebieha hodnotenie prác?

Úplne najoriginálnejšie a pre mňa osobne najdôležitejšie zadanie, ktoré naša súťaž má, je to, že žiadne zadanie nemá. Cieľom našej súťaže nie je jej víťaz, ale prepojenie celého sveta a podpora študentov bez ohľadu na ich ekonomické, etnické alebo sociálne podmienky. Práve z toho dôvodu nemožno nikoho obmedzovať, aby tvoril projekt na nejakú tému, ktorá sa môže pre Európanov zdať ako zaujímavá, ale napríklad z pohľadu Afriky alebo Ázie môže byť úplne minoritná. Príkladom môže byť tohtoročná víťazka kategórie urbanizmus Maria Abi Raad z Libanonu, ktorá riešila obnovu vojnou zničeného Mosulu. Viete si predstaviť našich študentov, ako by tento problém riešili? Podľa mňa by ich projekty boli naivné a ich pridaná hodnota nulová. Ale vďaka nášmu prístupu celý svet architektúry teraz vidí, že Maria rieši problém susednej krajiny a to môže otvárať oči.

A čo ostatné kategórie – architektúra a interiérový dizajn?

Ide tu o to, že tieto tri oblasti architektúry nemožno vyhodnocovať v spoločnej kategórii, bolo by to veľmi diskriminačné a vždy by bol víťazom len niekto z kategórie architektúra. Tri roky nám trvalo, kým sme si to uvedomili a preto v štvrtom ročníku mala súťaž troch víťazov. Čo sa týka metodiky voľby víťazov, ideme opäť úplne proti architektonickým zvyklostiam, respektíve kombinujeme to, čo vieme lepšie, s tým, čo bolo dobré v štandardných architektonických súťažiach.

Čo to znamená?

Aby sme mohli rozhodovať najväčšiu súťaž planéty, rozhodli sme sa, že vybudujeme aj najväčšiu architektonickú porotu na svete. Vďaka tomu som navštívil Karla Janečka (jeden z najbohatších Čechov, podľa odhadov Forbesu má majetok v hodnote 2,8 miliardy českých korún resp. 109 mil. eur, pozn. red.), milionára, filantropa a propagátora nového typu volebných systémov a požiadal som ho o spoluprácu. Výsledkom je trojkolový systém hodnotenia projektov so zapojením jeho systému Democracy 21 (D21), ktorý umožňuje vyhodnotiť prakticky ľubovoľný počet prihlásených projektov. V štvrtom ročníku súťaže sme ho použili po prvý raz. Hodnotilo sa takmer 900 projektov, ktoré by štandardnými porotami nebolo reálne objektívne vyhodnotiť.

Ako si takéto vyhodnocovanie máme prestaviť?

V prvom kole sme využili takmer 170 porotcov, ktorí boli rozdelení do 10 skupín po zhruba 90 projektoch. Každá skupina porotcov individuálne s pomocou systému D21 online formou nominovala určitý počet projektov do finále. Súčty bodov od všetkých porotcov potom následne určili v každej z troch kategórií finalistov, ktorých mohlo byť maximálne 30. Predtým, ako sa prikročilo k druhému kolu hlasovania, preveril predseda poroty Otto Dvořák, ktorý bol 14 rokov profesorom na harvardskej univerzite, či projekty spĺňajú podmienky súťaže. Finálové projekty boli potom postúpené finálovej porote, ktorá v každej kategórii nominovala prvé, druhé a tretie miesto. V oboch kolách sa porotcovia vzájomne nemohli nijako ovplyvniť. Tretie kolo už malo podobu zasadania porotcov, ktorých úlohou bolo z nominovaných vybrať jedného hlavného víťaza za každú kategóriu. V ďalšom ročníku už očakávame porotu v počte niekoľko tisíc architektov.

Koľko mladých architektov sa už do súťaže za tie roky zapojilo?

Čo sa týka univerzít, tých oslovujeme viac ako tisíc. Porotcov sme mali možno okolo 300 a samotných súťažiacich bolo zhruba 4-tisíc. Skôr sme nedokázali rozlišovať prihlásenie jednotlivcov a celých tímov, preto presné čísla nemáme. Ak ale ide o to, čo z našej súťaže robí suverénne najväčšiu súťaž v dejinách architektúry, tak je to spomínaných 136 krajín, ktoré sme za štyri roky dokázali zapojiť. A to určite nie je konečné číslo.

Je účasť a umiestnenie v súťaži pre študentov potenciálnou konkurenčnou výhodou?

Robíme všetko pre to, aby to tak bolo. Neexistuje asociácia alebo univerzita na svete, ktoré by sme sa nesnažili zapojiť. A napríklad tohtoročný víťaz Tharusha Randula zo Srí Lanky už dostal ponuku od britského ateliéru Bogel Architects. Okrem toho tohtoroční finalisti získavajú certifikát AIA Recognition, ktorý im umožňuje po dokončení štúdia stať sa členmi Amerického Inštitútu Architektov, čo je jedna z najprestížnejších architektonických asociácií sveta. A čo sa týka reálnych projektov – zastupiteľský úrad ambasády Českej republiky v Etiópii, ktorý tento rok navrhovali v spolupráci s českým ministerstvom zahraničných vecí práve súťažiaci Inspireli Awards, už sa bavíme o reálnej a nesmierne prestížnej zákazke, ktorá víťazkám, mladým Slovenkám Kristíne Boháčovej a Jane Hájkovej, už dnes zmenila život.

Spomeniete si ešte na pár ďalších výnimočných projektov, ktoré vzišli zo súťaže?

Jedným bol úplne dokonalý projekt administratívnej budovy študenta Hermana Kanteho z Kamerunu, ktorý je teraz členom našej poroty a nedávno ho prestížny svetový časopis zaradil medzi 100 najlepších architektov Afriky. Alebo vlaňajší víťaz z Vietnamu An Viet Dung, ktorý je už tiež porotcom našej súťaže, a ktorého riešenie balkónov čistiacich ovzdušie v smogom zamorenom Hanoji bolo unikátne a aj ekonomicky úspešné. Naši víťazi sú naozaj talentovaní ľudia a nie je náhoda, že sa v súťaži dobre umiestnili. My im dávame krídla, ale letieť už musia sami.

Martina Jurinová, Redaktorka Forbesu

Zdroj: https://www.forbes.sk/inspireli-awards-smejkal/?fbclid=IwAR1SVn1Ub7fh6NANTARqTJLX4AcSjgOg2qieU_YcJdfZmwWNl-JHVlQ6g6o

Photogallery of this article: