Bude na Slovensku nedostatok technicky vzdelaných zamestnancov?

Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti priniesol cennú a ojedinelú analýzu vysokoškolského prostredia spolu s vývojovými trendami pod názvom „Vývoj trhu a uplatnenie absolventov v SR - poznatky získané v národnom projekte".

Metodológiu a dáta boli spracované v spolupráci s tímom expertov a tento spoločný výskum priniesol zistenia, ktoré si zasluhujú pozornosť nielen profesionálov z oblasti školstva, ale aj samotných študentov.

Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti

Závery analýzy boli prezentované na konferencii pod názvom „Ako efektívne prepájať vysokoškolské vzdelávanie s potrebami zamestnávateľov". Organizácia konferencií na tému vysokoškolského vzdelávania patrí do kolekcie rozmanitých aktivít národného projektu, ktorý má za úlohu mapovať slovenské vysokoškolské prostredie v kontexte pripravenosti študentov pre prax a tiež pomáha odstraňovať zistené prekážky a skvalitňovať vysokoškolské vzdelávanie.

Zmena je nevyhnutná

Už úvodné dáta poukázali na nutnosť zmeny zamerania vysokého školstva na Slovensku. V rebríčku World Competitiveness Yearbook 2014 sme skončili na poslednej priečke medzi krajinami OECD v posúdení, ako vysoké školy podporujú konkurencieschopnosť ekonomiky a uspokojujú potreby trhu. Kým prvé miesta obsadili Kanada a Fínsko, Česká republika skončila na 24. mieste a Slovensko až na poslednom, 34. mieste, za Gréckom a Slovinskom.

Dostatok aj nedostatok pracovných síl

Ďalšie predložené údaje z analýzy národného projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti taktiež podporujú potrebu zmeny v oblasti vysokého školstva. Už dnes je počet pracovných miest pre ľudí s vysokou školou nižší o 25 tisíc ako počet vysokoškolsky kvalifikovaných zamestnaných ľudí. Inými slovami, 25 tisíc ľudí síce vyštudovalo vysokú školu, ale k súčasnému zamestnaniu ju vôbec nepotrebovali. A to ešte nezarátavame počty nezamestnaných, ktorí skončili s vysokoškolským diplomom.

Nepríjemná je aj prognóza, vyplývajúca z prieskumu národného projektu, podľa ktorej porastie v nasledujúcich desiatich rokoch počet vysokoškolsky kvalifikovaných ľudí rýchlejšie ako počet pracovných miest zodpovedajúcich takejto kvalifikácii. Slovensko bude síce zásobené vzdelanou pracovnou silou, ale bez možného uplatnenia na našom území. Rast pracovnej sily s ukončeným vysokoškolským vzdelaním sa odhaduje na 23%, pričom nárast zodpovedajúcich pracovných miest nebude väčší ako 17%.

Keď sa však pozrieme na údaje detailnejšie, zistíme, že v spoločensko-vedných odboroch bude presah medzi voľnými miestami a kandidátmi v absolútnom prírastku 30 tisíc (v neprospech kandidátov), v oblasti inžinierskeho technického vzdelania bude, naopak, chýbať ďalších 13 tisíc zamestnancov v porovnaní s dnešnou situáciou.

Top študijné programy

Analýza národného projektu v jednej jej časti mala za cieľ odhaliť aj najrelevantnejšie odvetvia trhu práce vzhľadom na konkurencie schopnosť v Európskej únii, ako aj odhad budúceho vývoja a následne určiť študijné odbory a programy, ktoré sú pre vybrané odvetvia najviac potrebné.

Medzi odvetviami s najvyšším potenciálom z hľadiska konkurencieschopnosti v európskej 28-čke obsadili prvú trojku gumárenský priemysel a výroba plastov, výroba kovov a kovových výrobkov a výroba dopravných prostriedkov.

V nadväznosti na to boli identifikované nasledovné študijné obory ako perspektívne v horizonte desiatich rokov: Elektrotechnika a energetika, Mechanika a kovovýroba, Elektronika a automatizácia, Staviteľstvo, Počítačové vedy, ale aj Medicína a Veterinárstvo.

Vzdelanosť ako investícia

Pokračujúc v doterajšom školskom systéme tak, ako je nastavený, bude štát investovať do vzdelania, ktoré nielenže nebude využité pre domácu ekonomiku, no pravdepodobne spôsobí aj odlev "diplomovaných hláv" do zahraničia. Ak na vzdelanie nazeráme ako na investíciu do vlastného ekonomického motora, tak podľa zistení národného projektu je táto nie veľmi rentabilná.

Navyše v horizonte desať rokov pravdepodobne nebude náš školský systém schopný dodať správne kvalifikovanú pracovnú silu a túto budeme kupovať zo zahraničia, v horšom prípade sa presunú pracovné miesta za hranice.

Výskum expertného tímu národného  projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti v tejto etape identifikoval odvetvia a tiež konkrétne študijné programy, ktoré môžu slúžiť nie len ako podklad pre stratégiu vo vysokom školstve na Slovensku, ale tiež ako návod pre voľbu vysokej školy budúcich vysokoškolákov.

zdroj: Elena Dekánková,externý prispievateľ Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti