SK
EN
Ako svoje štúdium vnímajú mladí?
Ako sa cítia naši dnešní študenti a študentky? Aké sú študijné stratégie vysokoškolákov a vysokoškoláčok u nás? Vedia sa efektívne učiť? Čo im bráni efektívnejšie získavať vedomosti? Odpovede na tieto otázky aktuálne hľadá tím odborníkov z UK.
Viac než 1 300 vysokoškolákov a vysokoškoláčok z rôznych slovenských univerzít za zapojilo počas akademického roka 2021/22 do prieskumu, v ktorom odborníci zisťovali rôzne aspekty spojené so štúdiom na vysokej škole. „Mladých ľudí sme sa pýtali na ich študijné stratégie, emócie spojené so štúdiom, adaptáciu vo vysokoškolskom prostredí a bariéry, ktoré vnímajú na ceste k efektívnemu štúdiu,“ hovorí docentka Lenka Sokolová z Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK, ktorá vedie projekt VEGA s názvom Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie.
Okrem FSEV UK sú v tíme členovia z PdF UK a FiF UK. Dáta zbierali v zimnom a letnom semestri akademického roka 2021/22, teda v čase, keď väčšina univerzít prechádzala postupne z plne dištančnej formy výučby na prezenčnú či hybridnú, takže študenti a študentky mali rôznorodé skúsenosti, ktoré mohli reflektovať. Výskum pozostával z niekoľkých nezávislých dotazníkových štúdií a s niektorými študentmi a študentkami sa realizovali aj individuálne rozhovory. Aj s ohľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu interview aj vypĺňanie dotazníkov prebiehalo online.
Sú radi, že môžu študovať
Aké pocity teda majú mladí ľudia zo svojho štúdia? „Na základe niektorých predbežných zistení môžeme povedať, že u študentov a študentiek sa s vyučovaním na vysokej škole a prípravou naň spájajú skôr pozitívne emócie, ako nádej, hrdosť či radosť. A to aj napriek náročnej situácii prechodu z dištančnej formy na prezenčnú.
V skúškových situáciách je stále prevládajúcou emóciou úzkosť,“ hovorí docentka Sokolová. Viac ako 70 % uviedlo, že sa v skúškových situáciách cítia nepríjemne a obávajú sa, či skúšku spravia. Štvrtina študentov a študentiek si dokonca myslí, že v testoch a skúškach neuspejú bez ohľadu na vynaložené úsilie.
Študenti a študentky uvádzajú, že sa spravidla bez problémov adaptovali na vysokoškolský spôsob života, len 15 % opýtaných spomenulo problémy s adaptáciou. Tri štvrtiny tiež uviedli, že zapadli do vysokoškolského kolektívu, ťažkosti so sociálnym začlenením na vysokej škole uvádza 26 % účastníkov a účastníčok výskumu. Pre 19 % opýtaných je náročné zvládať požiadavky vysokoškolského štúdia a pre 21 % je náročná aj celková organizácia štúdia, napríklad skĺbenie školy a práce či voľnočasových aktivít.
Problém – plánovanie a efektívne učenie sa
Mierne horšie výsledky sa ukazujú pri schopnosti vysokoškolákov a vysokoškoláčok manažovať svoje povinnosti. Až 31 % z nich uvádza, že si nevedia dobre naplánovať prípravu na skúšky či odovzdávania zadaní. „Pritom práve schopnosť organizovať a plánovať svoje štúdium sa ukazuje ako jeden z významných prediktorov úspechu v štúdiu,“ upozorňuje Lenka Sokolová.
Necelá polovica opýtaných študentov a študentiek uviedla, že vnímajú aj rôzne bariéry, ktoré im bránia v efektívnom štúdiu. Popri bariérach, ktoré sa týkajú samotného univerzitného prostredia (dištančné vzdelávanie, vyučovacie metódy či prístup vysokoškolských pedagógov), viaceré vyplývajú zo zdravotných a emočných ťažkostí študentov a študentiek a prítomnosti špecifických vzdelávacích potrieb.
Ako bariéru pri úspešnom štúdiu pociťujú tiež vlastné neefektívne spôsoby a stratégie štúdia. „Na základe našich predbežných zistení vnímame ako dôležité venovať vo vysokoškolskej výučbe priestor aj pre podporu a rozvíjanie efektívnych študijných stratégií a techník,“ odporúča docentka Sokolová.
Barbora Tancerová
Ilustračná fotografia: Tomáš Madeja