SK
EN
Ako posilniť vzťahy počas karantény?
„Štandardom doby pred koronavírusom bolo žitie v silnej hektike, pohybe, tlaku. Veľa životných podnetov, povinností a málo času. Do partnerských vzťahov to mohlo prinášať viac žitie „vedľa seba“ ako spolu,“ hovorí psychologička Viera Cviková. Môže izolácia a karanténa vylepšiť naše vzťahy? Ako komunikovať s partnerom a „neliezť si na nervy“ v aktuálnej situácii? Aj to sa dozviete v rozhovore.
1. Ocitli sme sa v úplne novej situácii globálneho ohrozenia, akú väčšina z nás nezažila. Čo vďaka kríze v súvislosti s koronavírusom prežívame a aký to má dopad na našu psychiku?
Tak, ako to v novej životnej situácii býva, je sprevádzaná neistotou a nebezpečím. A tak si vo svojej mysli vyrábame scenáre, ktoré sú súčasťou individuálneho reagovania každého z nás. Závisia od našej osobnosti a povahy. Vo všeobecnosti sa v reakcii na nové situácie delíme na dve skupiny: jedni môžu vnímať koronavírus ako životnú výzvu, druhí ako hrozbu. No a podľa toho, do ktorej skupiny patríme, sa líšia aj naše reakcie. Ak vnímame situáciu ako výzvu, môžeme prežívať istú mieru obáv, ale významnejším je presvedčenie, že situácia dobre skončí, a že ju zvládneme. Horší variant je, ak vnímame situáciu ako hrozbu. V tom prípade môžeme prežívať intenzívne pocity strachu, úzkosti, ohrozenia, vedúce k celkovému pocitu napätia a vyčerpania.
2. Ako môžu negatívne pocity ako strach a úzkosť ovplyvniť naše vzťahy? Môžu ich pomôcť vylepšiť alebo práve naopak?
Náš emočný stav je východiskom k nášmu správaniu. Inak reagujeme v čase pokoja a pohody, inak v napätí, úzkosti a strachu. Karanténa zmenšila fyzické vzdialenosti medzi rodinou a blízkymi. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to je pre vzťahy možnosť k ich upevňovaniu. Nie je to jednoznačné. Mohlo by to fungovať, ak by mal každý v domácnosti svoj priestor. Ak to tak nie je, môžeme pociťovať stiesnenosť z nadmernej hustoty, z nedostatku súkromia pre seba. Stiesnenosť môže vyústiť do frustrácie a následne do nervozity, podráždenosti až agresie. Nie je teda náhoda, že v období karantény sme zaznamenali nárast domáceho násilia. Ale aby sme nevyberali z kontextu len negatívne veci, lebo každá minca má dve strany. Okrem podmienok, ktoré nevieme zmeniť, život v karanténe bude taký, ako si ho spravíme. Máme príležitosť popremýšľať a využiť danú situáciu pre seba a svoje vzťahy. Využiť fyzickú blízkosť na zmysluplné trávenie času vo dvojici alebo v rodine. Vzťahy sa totiž rozvíjajú najmä cez spoločné aktivity. A je v zásade jedno, či hráme karty, bicyklujeme alebo varíme spolu obed.
3. Pre partnerov, ktorí nie sú často spolu, môže byť spoločná dovolenka skúškou ich vzťahu. Akou skúškou vzťahu potom môže byť obdobie karantény a sociálnej izolácie, ktoré teraz mnohí prežívame?
A to sa dostávame k inej situácii. Štandardom doby pred koronavírusom bolo žitie v silnej hektike, pohybe, tlaku. Veľa životných podnetov, povinností a málo času. Do partnerských vzťahov to mohlo prinášať viac žitie „vedľa seba“ ako spolu. Menej lásky a viac odcudzenia. Mylná je domnienka, že láska bude taká, ako na začiatku vzťahu a vydrží navždy. Vzťahy treba pestovať a starať sa o ne ako o záhradu. Ak nepolievate a nehnojíte, úrodu nemáte. Život v karanténe tak preverí aj partnerské vzťahy, prinúti nás uvedomiť si, ako nám v skutočnosti v našom vzťahu je, či nám vyhovuje alebo na ňom chceme niečo zmeniť. Máme príležitosť spolu prežiť a zvládnuť problémy, čo môže významne posilniť vzťahové puto. Receptom na zvládnutie krízy a posilnenie vzťahu je teda ochota k spolupráci, porozumeniu a zdieľaniu.
4. Nevyhnutné je starať sa nielen o vzťahy a o našich blízkych, ako sme spomínali vyššie, ale najmä sám o seba. Ako si udržať psychickú a fyzickú pohodu?
Prvým krokom je adaptovať sa na novú situáciu. Čím skôr to zvládneme, tým lepšie pre nás. Nemá veľmi zmysel bojovať proti okolnostiam, ktoré nevieme zmeniť. Dôležité je sústrediť sa na to, ako môžem danú situáciu pre seba využiť. Kľúčový je aj režim, vytvorenie si systému denných aktivít, v ktorom nesmie chýbať práca, dobrý spánok a pohyb. Potrebujeme si zabezpečiť emočnú rovnováhu. K jej nastoleniu prispeje možnosť naše emócie zdieľať. Mať človeka, s ktorým môžeme o nich hovoriť, navzájom sa vypočuť a podporiť.
5. A čo v prípade opačnej situácie, ak žije niekto sám? Ako sa vyrovnať so samotou ?
Ľudia žijúci sami môžu byť vystavení väčšiemu náporu zo strany karantény, ako ľudia žijúci s niekým iným. Výskumy potvrdzujú negatívny dopad žitia osamote na zdravotný stav. Pritom nikdy v minulosti nebolo žitie „single“ tak rozšírené ako je dnes. Dokonca sa v súvislosti s ním hovorí aj o hroziacej pandémii. Počas karantény sa môže človek žijúci osamote cítiť viac sám ako inokedy. Môže prežívať pocity obáv a strachu, príliš sa zaoberať možným ohrozením, izolovať sa, ustrnúť v nečinnosti, prokrastinovať. Ak sa chceme mať dobre, mali by sme ísť opačným smerom. To znamená mať kontakt s ľuďmi v tom rozsahu, ako to karanténa dovoľuje a byť aktívni. Zorganizovať si čas, venovať sa aj práci aj sebe. Ozdravne pôsobí urobiť niečo pre druhých. A na to dnešná situácia poskytuje veľký priestor. Forma pomoci pritom nie je rozhodujúca.
Viera Cviková
V roku 1993 ukončila štúdium psychológie na Filozofickej fakulte UK. Venuje sa párovej terapii a individuálnej psychoterapii dospelých. Je členkou výboru Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti a v súčasnosti je stredom jej odborného záujmu psychoterapia.