Umelá inteligencia

Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor informatika.

Skupina:

informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné technológie

Oblasť výskumu:

informatické vedy, automatizácia a telekomunikácie

Stupne - popis

Študijný odbor UMELÁ INTELIGENCIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:

  • druhom stupni vysokoškolského štúdia (Ing. alebo Mgr..) so štandardnou dĺžkou 2-3 roky. V typickom prípade sa predpokladá, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v niektorom príbuznom študijnom odbore (vtedy má študijný program štandardnú dĺžku štúdia 2 roky). Pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium v niektorom vzdialenejšom študijnom odbore, možno navrhnúť študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.
  • treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3-4 roky.

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Umelá inteligencia je štandardnou oblasťou poznania a vysokoškolského výskumu a štúdia už od začiatočného obdobia rozvoja moderných informatických vied (t.j. zhruba od polovice minulého storočia). Štúdium výpočtových modelov a metód, umožňujúcich opísať alebo napodobiť inteligentné konanie alebo správanie je potrebné preto, lebo jednak umožňuje zvýšiť úžitkovú hodnotu systémov informačných a komunikačných technológií, jednak môže aspoň nepriamo prispieť k poznaniu ľudskej inteligencie.

Pojmy, metódy a techniky umelej inteligencie sa stále viac uplatňujú vo vysoko sofistikovaných informatických aplikáciách od sémantického Webu cez rozpoznávanie obrazu, hovorenej reči, robotické aplikácie, inteligentné poradenstvo a inteligentné informačné systémy, cez reaktívne systémy, pracujúce v reálnom čase až po jej využitie v teoretickej výbave príbuzných vied.

Metódy a techniky umelej inteligencie sú významným faktorom moderných informačných systémov. Strojové učenie sa, adaptabilita, získavanie a “dolovanie” znalostí, evolučné návrhy zložitých riadiacich systémov a evolučné (a iné heuristické) prístupy k riešeniu zložitých úloh, hľadanie optimálnych alebo sub-optimálnych riešení vo veľkých priestoroch riešení, autonómne systémy s možnosťou učenia sa a pod. sú súčasťou metodologického aparátu umelej inteligencie, ktorého použitie má kľúčový význam pre vytváranie najpokročilejších aplikácií informačných a komunikačných technológií.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Podobné študijné odbory v zahraničí možno nájsť väčšine popredných európskych a amerických univerzitách taktiež pod názvom Umelá inteligencia (v zodpovedajúcej jazykovej verzii). Zoznam piatich najlepšie hodnotených študijných programov v Amerike možno nájsť na:

http://www.usnews.com/usnews/edu/grad/rankings/phdsci/brief/comsp3_brief.php

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

Pre študijný odbor umelá inteligencia sú príbuznými odbormi študijné odbory podskupiny 9.2, a z nich najmä

-       informatika,

-       aplikovaná informatika.

Umelá inteligencia sa odlišuje od oboch odborov tým, že študuje metódy riešenia výpočtovo obtiažnych (obtiažne algoritmizovateľných) problémov, ktorých riešenie vyžaduje ľudskú inteligenciu.

-       Informatika Príbuznosť a rozdiel: Na rozdiel od informatiky, ktorá študuje výpočtové modely a procesy vo všeobecnosti, umelá inteligencia sa zameriava na algoritmické štúdium výpočtovo ťažkých problémov, ktorých riešenie vyžaduje ľudskú inteligenciu. V tomto dôraze na  výpočtovú analýzu problémov, vyžadujúcich  ľudskú inteligenciu a na tvorbu zodpovedajúcich výpočtových modelov je jej špecifickosť  a odlišnosť od všeobecnej informatiky.

-       Aplikovaná informatika. Príbuznosť a rozdiel: Na rozdiel od aplikovanej informatiky, ktorá študuje metódy a prostriedky informatiky, ktoré sú použiteľné na riešenie praktických úloh v nejakej oblasti aplikácie, umelá inteligencia sa zameriava na algoritmické štúdium výpočtovo ťažkých problémov, ktorých riešenie vyžaduje ľudskú inteligenciu,.bez ohľadu na nejakú špeciálnu oblasť aplikácie.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 2 (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štú

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Absolventi umelej inteligencie dokážu zvládnuť stúpajúce nároky vedeckého, technického a hospodárskeho vývoja v novom storočí. Očakáva sa, že bude po nich dopyt vo všetkých druhoch podnikov, ktoré závisia od inovatívnych aplikácií informačných technológií. Očakáva sa tiež, že o nich bude záujem vo výskume a vývoji nových metód a prostriedkov informačných technológií, ktorých podstatnou súčasťou budú špeciálne a expertné znalosti. Absolventi budú vítanými členmi multidisciplinárnych výskumných a vývojových tímov.

Absolventi sa uplatnia podobne ako absolventi ostatných študijných odborov užšej skupiny. Navyše, absolventi budú schopní uplatňovať v praxi princípy a metódy tvorby inteligentných systémov, vyhľadávať oblasti aplikovateľnosti týchto princípov a metód, navrhovať komplexné riešenia a riadiť projekty.

Absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia umelej inteligencie dokážu špecifikovať, navrhovať, implementovať a udržiavať inteligentné systémy. Dokážu vykonávať výskum s vysokou mierou tvorivosti a samostatnosti. Absolventi sú schopní analyzovať systémy z hľadiska zložitosti a efektívnosti a navrhovať vhodné riešenia kľúčových problémov.

Absolventi tohto stupňa samostatne získavajú relevantné a aktuálne informácie pre svoju odbornú prácu, sú schopní kvalifikovane sa rozhodovať, vyhľadávať problémy a riešiť ich s využitím súčasných poznatkov.

Študijné programy v študijnom odbore umelá inteligencia môžu mať rôzne podoby. Každý z nich môže pripravovať na iné, avšak vždy zdôvodnené profesionálne kariéry. Na jednej strane, študijný program možno navrhnúť tak, aby poskytoval študentom možnosti zvoliť si predmety zo širokého spektra predmetov patriacich do celej oblasti umelej inteligencie. Na druhej strane, študijný program môže menší dôraz klásť na  celé spektrum umelej inteligencie, pričom sa viac môže zamerať na niektoré špecifické aspekty a pokryť ich do väčšej hĺbky.

Cieľom študijného programu v odbore umelá inteligencia je pripraviť študentov  na doktorandské štúdium a/alebo na bezprostredný vstup na trh práce.

Aby absolvent bol schopný budovať solídny vedecký prístup, študenti musia získať skúsenosti s formuláciou hypotéz, experimentálnym návrhom, overovaním hypotéz a analýzou získaných údajov. Absolvent môže budovať vedeckú perspektívu v celej škále pokročilých metód a postupov umelej inteligencie v závislosti od zamerania konkrétneho študijného programu.



Teoretické vedomosti (2. stupeň)

Absolvent umelej inteligencie

-            nachádza a prezentuje vlastné riešenia problémov v umelej inteligencii,

-            tvorivo aplikuje získané poznatky v praxi,

-            kriticky analyzuje a aplikuje celú škálu konceptov, princípov a praktík umelej inteligencie v kontexte voľne definovaných problémov, pričom preukazuje efektívne rozhodovanie v súvislosti s výberom a použitím metód, techník a prostriedkov riešenia problémov a reprezentácie znalostí,

-            vie zavádzať zložité technické riešenia, používať moderné metódy a prostriedky pri riešení problémov.

Praktické schopnosti a zručnosti (2. stupeň)

Absolvent umelej inteligencie získa schopnosť

-            špecifikovať, navrhovať, implementovať a udržiavať integrované inteligentné systémy a rozsiahle moderné aplikácie s vysokou mierou použitia metód umelej inteligencie pre štandardné a aj špecializované prostriedky informačných technológií,

-            vyvíjať, prispôsobovať a implementovať moderné informačné nástroje založené na vhodnej reprezentácii znalostí v rôznych aplikačných oblastiach - v priemysle, vede, obchode, vzdelávaní, bankovníctve a pod.

-            preukazovať dôkladné porozumenie nosných oblastí znalostí umelej inteligencie spolu so schopnosťou kritického úsudku v celom spektre problémov súvisiacich s informačnými technológiami,

-            pracovať v projektoch, ktoré zahŕňajú identifikáciu problému, analýzu, návrh a implementáciu systémov informačných technológií, pričom si uvedomuje jednotlivé aspekty kvality.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (2. stupeň)

Absolvent umelej inteligencie dokáže

-            pracovať efektívne ako jednotlivec, ako člen a ako vedúci tímu,

-            identifikovať mechanizmy pre kontinuálny vlastný profesionálny vývoj a učenie sa,

-            udržiavať kontakt s posledným vývojom vo svojej disciplíne,

-           riadiť sa primeranými praktikami v súlade s profesionálnym, právnym a etickým rámcom disciplíny.

Vymedzenie jadra znalostí (2. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (2. stupeň)

-            matematická logika, reprezentácia znalostí, nemonotónne usudzovanie,  usudzovanie za prítomnosti neurčitej informácie

-            stratégie, metódy, techniky a prostriedky riešenia problémov,

-           počítačová inteligencia (neurónové siete, evolučné algoritmy a fuzzy systémy)

Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru (2. stupeň) (ich hĺbka rozpracovania je spravidla v jednotlivých študijných programoch rôzna; študijný program sa môže zamerať na niektoré aspekty)

-            multiagentové inteligentné systémy

-            vyhľadávanie, vytváranie a dolovanie znalostí

-            teória znalostných systémov, znalostné inžinierstvo, manažment znalostí.

-            kognitívna veda..

Výskum a diplomová práca v súlade s odborným záujmom študenta, schopnosťami a perspektívami rozvoja v špecializovaných oblastiach.

štátna skúška (2. stupeň)

-            obhajoba diplomovej práce a odborná rozprava

-            kolokviálna skúška z oblasti poznania študijného odboru.

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3-4

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent 3. stupňa odboru umelá inteligencia disponuje kvalifikovaným prehľadom o stave výskumu v rozhodujúcich oblastiach umelej inteligencie. Navyše, do hĺbky je oboznámený so stavom disciplíny  svojej špecializácie, je schopný  dosahovať pôvodné vedecké výsledky, aplikovať najnovšie vedecké výsledky pri riešení problémov aj v priemysle, iných vedách, hospodárstve, medicíne atď. Uplatní sa vo vedeckom výskume, v pedagogickej práci, v špičkových technologických aplikáciách, pri vedení tímov pracujúcich na úlohách  z oblasti inteligentných  informačných systémov.

Do výbavy  dostane teoretické a praktické zvládnutie vedeckých metód v širokom rozsahu od tvorby formálnych modelov až po formuláciu hypotéz a experimentovanie.



Teoretické vedomosti (3. stupeň)

Absolvent odboru umelá inteligencia (3. stupeň)

-            vedecky báda a prináša vlastné riešenia otvorených problémov umelej inteligencie,

-           je schopný samostatne získavať teoretické a praktické poznatky v oblasti umelej inteligencie.

Umelá inteligencia predstavuje veľmi mnohotvárny a diferencovaný celok s rozmanitými metodologickými prístupmi, konceptuálnym pozadím a aj rôznym poňatím jej cieľov. Preto  je pre potrebnú hĺbku štúdia a výskumného zamerania dôležitá koncentrácia a dôkladná špecializácia.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3. stupeň)

Absolvent odboru umelá inteligencia (3. stupeň) si osvojí

-            zásady vedeckej práce,

-            vedecké formulovanie problému,

-            schopnosť tvoriť nové pojmy, schopnosť formalizovať, zbierať relevantné a najnovšie informácie,

-            právne a environmentálne aspekty nových metód a produktov, etické a spoločenské stránky vedeckej práce,

-           prezentáciu výsledkov výskumu rôznymi formami vrátane publikovania vo vedeckých časopisoch a zborníkoch vedeckých konferencií.

Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)

Jadro znalostí 3. stupňa vysokoškolského štúdia v odbore umelá inteligencia obsahuje témy (vybrané state) z týchto oblastí:

-            matematické princípy informatiky s orientáciou na študovanú paradigmu

-            teória a metodológia umelej inteligencie s orientáciou na študovanú paradigmu

-            špecializácia (podľa témy dizertačnej práce).

Typické špecializácie môžu vyberať z nasledujúcich skupín tém:

A

  • teória výpočtovej zložitosti,
  • matematická logika,
  • deklaratívne programovanie,
  • reprezentácia znalostí ateória nemonotónneho usudzovania,
  • teória aaplikácie znalostných systémov.

B

  • neurónové siete
  • evolučné algoritmy
  • fuzzy systémy.

Okrem týchto typických skupín je však akceptovateľná  každá špecializácia, zameraná na riešenie otvorených problémov umelej inteligencie.

História opisov

Späť