Anorganická technológia a materiály

Zobrazuje sa opis platný do 21.02.2017. Nahrádza ho odbor chemické inžinierstvo a technológie.

Skupina:

konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie

Oblasť výskumu:

chémia, chemická technológia a biotechnológie

Anglický názov študijného odboru:

Inorganic Technology and Materials

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

V nemecky hovoriacom prostredí sa tento odbor nazýva Chemische Technologie anorganischen Stoffe, resp. Technische anorganische Chemie alebo Anorganisch-technische Verfahren. V angličtine sa hovorí o Materials Engineering, Inorganic Industrial Chemistry, Applied and Industrial Electrochemistry, Refractories. ŠO sa študuje na univerzitách s technickým zameraním. Teoretický základ je podobný vo všetkých krajinách, detailná náplň ŠO (vrátane zamerania doktorandskej práce) je daná štruktúrou priemyslu danej krajiny alebo oblasti.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

-        Chemická technológia,

-        Materiály,

-        Hutníctvo.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia:

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu prípravy nových anorganických materiálov. Je schopný samostatne riešiť problémy rozvoja anorganických technológií, vrátane znižovania odpadov a riešenia ich zhodnotenia. Špeciálne vedomosti má v oblasti skla, anorganických spojív, keramických a žiaruvzdorných materiálov a v oblasti technickej elektrochémie. Má praktické skúsenosti s výskumom vysokoteplotných procesov. Má hlboké teoretické vedomosti v oblasti termodynamiky a kinetiky, vrátane kinetiky elektrochemických reakcií a je schopný riešiť náročné inžinierske problémy v technickej praxi. Ovláda metódy štúdia štruktúry a vlastností materiálov. Aktívne ovláda cudzí jazyk. Aktívne ovláda výpočtovú techniku a informatiku. Je schopný aktívne pracovať v tíme, prognózovať vývoj vo svojom odbore a vykonávať projektové manažérstvo. Jeho teoretické vedomosti sú predpokladom k uplatneniu absolventa vo výskumných a vývojových pracoviskách, v priemysle a interdisciplinárnych odboroch.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru Anorganické technológie a materiály (3. stupeň) má rozsiahle teoretické vedomosti v oblasti aplikovanej termodynamiky materiálov a kinetiky chemických dejov, vrátane elektrochemických a vysokoteplotných procesov. Ovláda zásady vedeckej práce, vrátane potrebného matematického aparátu potrebného pre plánovanie a štatistické spracovanie výsledkov experimentov. Ovláda teoretické základy  príslušných anorganických technológií.

Vymedzenie jadra znalostí (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí 3. stupňa, t.j. PhD. stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na Vedu o anorganických materiáloch, o technológii výroby anorganických látok, vrátane technickej elektrochémie a chémie silikátov.

Študijná časť

Teoretický fundament, metodologický aparát, špecializácia: matematická analýza, vedecký experiment, teória pravdepodobnosti a matematická štatistika, anorganická chémia, fyzikálna chémia, aplikovaná termodynamika, elektrochémia, fyzika tuhej fázy, mikroštruktúrna a fázová analýza, teória vysokoteplotných procesov.

Vedecká časť:

Výskum aktuálneho otvoreného vedeckého a technologického problému z odboru.

Zásady vedeckej práce, väzby výskum – vývoj – výroba – použitie – recyklácia, vedecké formulovanie problému (technické zadanie), právne a environmentálne aspekty nových produktov, etické a spoločenské stránky vedeckej práce prezentácia výsledkov (vrátane prezentácie vo svetovom jazyku), rozvoj študijného odboru a prínos pre prax.

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.

História opisov

Späť