Priestorové plánovanie
Zobrazuje sa opis platný do 31.8.2019. Nahrádza ho odbor priestorové plánovanie.
Skupina:
konštruovanie, technológie, výroba a komunikácieOblasť výskumu:
projektovanie, inžinierstvo, technológie a vodné hospodárstvoAnglický názov študijného odboru:
Spatial PlanningStupne - popis
Študijný odbor PRIESTOROVÉ PLÁNOVANIE sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:
- v prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky
- v druhom stupni vysokoškolského štúdia (Ing.) so štandardnou dĺžkou 2 roky
Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore Priestorové plánovanie alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové v niektorom vzdialenejšom študijnom odbore, možno navrhnúť študijný program so štandardnou dĺžkou štúdia až 3 roky.
- v treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3 roky v dennej forme a 5 rokov v externej forme
Obsah študijného odboru - všeobecná časť
Priestorové plánovanie je systém (legislatívne upravených) plánovacích a riadiacich činností na dosiahnutie všeobecnému prospechu slúžiaceho využitia životného priestoru. Jeho obsahom je cieľavedomé integrované a koordinované pôsobenie na priestorový vývoj spoločnosti a prírodného, vybudovaného a sociálneho prostredia pre zabezpečenie udržateľnosti jeho rozvoja.
Európska charta priestorového plánovania ho charakterizuje ako geografický priemet hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky spoločnosti a jej politiky v oblasti životného prostredia, pričom je chápané súčasne ako vedecký odbor, technika správy a politiky rozvíjaná ako interdisciplinárny všeobsiahly prístup zameraný na vyvážený priestorový rozvoj a fyzickú organizáciu priestoru v súlade s komplexnou stratégiou udržateľného rozvoja.
Študijný odbor Priestorové plánovanie je syntetizujúcou disciplínou so zameraním na prípravu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pripravených pre zabezpečenie komplexu prierezových priestorovo relevantných plánovacích činností smerujúcich k zabezpečeniu udržateľného priestorového rozvoja vo vyváženej jednote sociokultúrnych, prírodno-ekologických a ekonomických aspektov.
Študijný odbor priestorové plánovanie tvorí odbornú bázu pre efektívnu a udržateľnú hospodársku, sociálnu, a ekologickú politiku a je synonymom pre teoretický, metodologický a inštrumentálny základ priestorovo relevantných plánovacích činností a pre novú kvalitu utvárania vzťahu medzi človekom, uspokojovaním jeho potrieb a životným prostredím.
Študijný odbor Priestorové plánovanie zahrňuje problémy ochrany a tvorby životného prostredia v integrite so sociálnym a ekonomickým rozvojom zonálnych, sídelných, regionálnych a im nadradených systémov osídlenia v polohe plánovania územných subjektov reprezentovaných štátnou správou a samosprávou na lokálnej, regionálnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni i podnikateľských subjektov. Priestorové plánovanie súčasne vytvára rámec pre integračné procesy a je preto zvlášť zamerané na regionálnu, nadregionálnu až celoeurósku dimenziu.
Priestorové plánovanie predstavuje logický systém nadväzujúcich činností, ktoré postupujú od zhodnotenia podmienok a potenciálov rozvoja, k formulovaniu rozvojových cieľov, vypracovaniu strategických a operačných plánov priestorového rozvoja, koordinácie priestorovo relevantných sektorálnych plánovacích činností a manažmentu realizácie integrovaných rozvojových plánov. Preto sa opiera o sústavu prierezových plánovacích činností, predovšetkým socio-ekonomické priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, územné plánovanie, plánovanie dopravnej infraštruktúry, priestorový manažment a systém monitoringu a informácie o území. Osobitná pozornosť sa venuje príprave absolventov na moderovanie procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov subjektov priestorového rozvoja.
Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru
Rozvoj informačnej postindustriálnej spoločnosti, procesy globalizácie a dynamicky pokračujúce integračné procesy v Európe v kontexte so zmenami hodnotovej orientácie obyvateľstva prinášajú úplne nové problémy zabezpečenia udržateľného priestorového rozvoja spoločnosti. Tento vývoj podmieňuje skutočnosť, že nárast úloh v oblasti priestorového plánovania naráža na deficit špecialistov, ktorý sa odráža v praxi nielen v SR ale aj krajinách EU (viď. publikovaná deklarácia MOE AG ARL, CEMAT, EUREG a iné dokumenty Európskej komisie a AESOP) V rámci jednotlivých existujúcich študijných odborov existujú tendencie rozbehnúť vzdelávanie na báze interdisciplinárnej kooperácie. Práve vo fáze zmien, v ktorej môžu byť priestorové a sídelnoštrukturálne nároky zatlačené do úzadia jednostranne ekonomickými záujmami je zvlášť dôležitým nasmerovanie vzdelávania v oblasti priestorového plánovania v jeho integratívnej, na budúcnosť orientovanej polohe.
Tradične chápaná činnosť špecialistov v rámci jednotlivých odborných disciplín, ktorí v súčasnosti napĺňajú úlohy priestorového plánovania nestačí viac držať krok so stále sa rozširujúcim poľom úloh komplexného priestorového plánovania, oveľa viac sa do popredia dostáva nevyhnutnosť interdisciplinárnej odbornej koordinácie, ktorú môže ponúknuť len adekvátne pripravený priestorový plánovač, ktorého štúdium samotné vychovalo k interdisciplinarite, vytvoriac tak predpoklady, aby sa s touto úlohou vedel vyrovnať v praxi.
Globalizáciou ekologických a ekonomických súvislostí, voľným prístupom k informáciám a medzinárodnou vedeckou spoluprácou, ale aj v kontexte procesov európskej integrácie dochádza postupne k zbližovaniu obsahov a štruktúr systémov priestorového plánovania a tým tiež bázy pre vzdelávanie, na čo musí reagovať aj SR. Napriek rešpektovanej rôznorodosti v rámci Európskej asociácie škôl vychovávajúcich v oblasti priestorového plánovania (AESOP) je snaha o prípravu takých absolventov, ktorí budú schopný zvládnuť problematiku integratívneho priestorového plánovania v celoeurópskom kontexte. Do popredia sa preto dostáva otázka internacionalizácie vzdelávania v oblasti priestorového plánovania.
Absolventi študijných odborov priestorového plánovania sa v celoeurópskom priestore etablujú v rôznych profesijných oblastiach. Nielen v samotnom priestorovom plánovaní a s tým spojených oblastiach plánovacej praxe, štátnej správe, regionálnej či miestnej samospráve, ale tiež v rôznych iných hospodárskych oblastiach (priemysle, obchode, bankovníctve a pod.) môžu absolventi uplatniť svoje odborné vedomosti. Rôznorodosť rolí zastávaných priestorovými plánovačmi výrazne narastá. V SR sa dostáva význam výchovy priestorových plánovačov do popredia predovšetkým v kontexte neustále kritizovanej pripravenosti SR a jej územných a podnikateľských subjektov na čerpanie realizáciu rozvojových projektov s podporou predvstupových a štrukturálnych fondov EU. Významným faktorom je tiež decentralizácia správnych činností vrátane priestorovo plánovacích a územno-rozvojových a s tým súvisiaca potreba odborníkov pre ich výkon.
Súčasní reprezentanti predmetnej oblasti vychovávaní v rámci rôznych študijných odborov v minulosti sú poznačení jednostrannou orientáciou na spracovávanie plánovacích dokumentov, pričom sa často nevyvinula snaha o koordinované presadenie a sociálnu akceptáciu existujúcich parciálnych plánovacích rozhodnutí, preto práve význam manažérskej a realizačnej fázy a pripravenosti na moderáciu procesov sociálnej participácie a mediáciu konfliktov vo výchove priestorových plánovačov musí zohrávať kľúčovú úlohu.
Vzdelávanie sa musí tiež prispôsobiť rozvojovej dynamike v nových podmienkach trhového hospodárstva, s ktorými súvisia aj zmenené vlastnícke pomery. Priestorový plánovač musí byť preto okrem schopnosti teamovej práce špecialistov schopný viesť proces presadenia a realizácie plánovacej koncepcie v smerovaní k spoločnému cieľu udržateľného priestorového rozvoja.
Základy pre vznik samostatného študijného odboru v SR boli položené viacerými medzinárodnými projektami. Na základe projektov STU v Bratislave, EU v Bratislave, UPMF Grenoble, University Newcastle upon Tyne a ALR Hannover boli vypracované spoločné osnovy pre postgraduálne vzdelávacie kurzy v oblasti priestorového plánovania a následne založené na FA STU Stredoeurópske školiace centrum v oblasti priestorového plánovania, ktoré sa po transformácii na výskumné a školiace centrum a na základe hodnotenia vedeckovýskumnej a rozsiahlej publikačnej činnosti Centra v uplynulých 4 rokoch Európskou komisiou stalo v roku 2002 Centrom excelencie. V rámci projektu TIGER, ktorého účastníkmi boli STU Bratislava, Žilinská univerzita, SIF Györ, ME Budapešť, RV Bochum, Univerzita Hannover, Univerzita Köln, Univerzita Berlin, TU Delft, TU Wien, TU Graz, KI Budapešť a UB Wien, bol realizovaný študijný program pre výučbu plánovania dopravnej infraštruktúry. Týmito projektami boli položené základy pre rozbehnutie nielen postgraduálneho, ale aj graduálneho vzdelávania v oblasti priestorového plánovania v SR v polohe univerzitného študijného odboru viazaného na systematickú vedeckovýskumnú činnosť, vedecký a pedagogický potenciál.
Príklady podobných študijných odborov v zahraničí
Raumplanung, Raumordnung (D)
Spatial Planning - (GB, NL)
Spatial Planning - Európska asociácia škôl vychovávajúcich v oblasti priestorového plánovania
SPESP – (AT, BE, DK, FI, FR, D, GR, IR, IT, L, NL, P, E, S, GB)
Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi
Krajinné inžinierstvo – pozemkové úpravy a geografický informačný systém o krajine, hodnotenie kvality životného prostredia a EIA, riešenie a nakladanie s odpadmi v krajine, socioekonomické aspekty využívania krajiny a prírodných zdrojov.
Urbanizmus a architektúra – navrhovanie budov a sídelného prostredia s integráciou prevádzkovo funkčných, technicko-technologických, psychosociálnych, krajinnoekologických a krajinnoplánovacích aspektov, tvorbu urbanistických konceptov rozvoja regiónov, sídiel a zón.
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa
Absolvent získa poznatky z oblasti prírodných, technických, ekonomických a sociálnych vied ako aj urbanistických predmetov. Nadobudne vedomosti o komplexe teórií, metód a nástrojov krajinného plánovania, socioekonomického plánovania a územného plánovania, ako aj plánovania infraštruktúry. Získa znalosti z fyzickej i sociálnej geografie, krajinnej ekológie, informačných a komunikačných technológií. Spozná históriu vývoja štruktúr osídlenia a priestorového plánovania v európskom kontexte, zoznámi sa s teóriami rozvoja spoločnosti, ekonomickými teóriami, základmi sociológie a psychológie. Získa schopnosť koordinovať prácu špecialistov participujúcich disciplín pri identifikácii a analýzach stavu územných systémov, stanovovaní ich rozvojových potenciálov, spracovávaní operačných rozvojových plánov a manažovaní realizačnej fázy rozvojových koncepcií.
Teoretické vedomosti (1.stupeň)
Absolvent odboru Priestorové plánovanie získa poznatky z oblasti:
- prírodných vied, fyzickej a sociálnej geografie, geológie, pedológie a klimatológie, krajinnej ekológie,
- aplikovanej matematiky, teórie systémov a informatiky
- vývoja štruktúr osídlenia a priestorového plánovania
- technických vied najmä základov konštrukcií pozemných stavieb,
- projektovania technickej infraštruktúry a dopravných systémov v krajine
- teórie informačných, grafických a projektových systémov
- teórie a metodológie priestorového plánovania
- krajinného plánovania,
- sociológie, psychológie, sociálnej ekológie
- ekonomických vied, najmä regionálnej ekonómie a ekonomiky územného rozvoja
- manažmentu, komunálnej a regionálnej politiky
- legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia, územného plánovania, ekonomiky a riadenia, štátnej správy a samosprávy.
Praktické schopnosti a zručnosti (1.stupeň)
Absolvent odboru Priestorové plánovanie získa schopnosť:
- hodnotiť stav a identifikovať rozvojové potenciály územných celkov (zón, sídiel, regiónov)
- hodnotiť priestorovo-štrukturálne znaky sídelnej a mimosídlenej krajiny s dôrazom na identifikáciu funkčno-prevádzkových, socio-kultúrnych a prírodných komplexov
- poznať metódy a nástroje priestorového plánovania, možnosti a technológie ich aplikácie
- manažovať základné tvorivé a realizačné procesy priestorového rozvoja
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (1.stupeň)
Absolvent odboru Priestorové plánovanie dokáže:
- organizovať si vlastné štúdium a odborný rast
- využívať informačné systémy pre získanie poznatkov
- odborne komunikovať s príbuznými profesiami prírodovedného, ekonomického, urbanistického, dopravného, ekologického a socioekologického zamerania
- pracovať v interdisciplináronom kolektíve, prezentovať návrhy riešení, manažovať procesy sociálnej participácie v rozhodovaní a ich realizačnej fáze.
Vymedzenie jadra znalostí (1.stupeň)
Nosné témy jadra znalostí 1.stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané predovšetkým na oblasti:
- Aplikovaná matematika, deskriptívna geometria, informatika
- fyzická a sociálna geografia, geológia a pedológia, hydrológia a klimatológia, krajinná ekológia,
- vývoj štruktúr osídlenia a krajiny a vývoj priestorového plánovania
- technické vedy: základy konštrukcií pozemných stavieb, technická infraštruktúra, geodézia a kartografia, informačné a komunikačné technológie, grafické a vizualizačné systémy
- teória a metodológia priestorového plánovania
- teória a metodológia environmentálneho plánovania, ochrany a tvorby životného prostredia
- teória a metodológia socio-ekonomického strategického plánovania
- územné plánovanie
- dopravná infraštruktúra
- regionálne plánovanie
- priestorová ekonómia a manažment
- sociológia, psychológia, sociálna ekológia
- základy správneho práva
- ateliér krajinného plánovania
- ateliér socio-ekonomického strategického plánovania
- ateliér územného plánovania
Ďalšie témy jadra znalostí študijného odboru (1.stupeň)
- obnova a rozvoj vidieka
- základy urbanizmu
- dopravné inžinierstvo
Štátna skúška (1.stupeň)
- Spracovanie a obhajoba bakalárskej práce (abstrakt v AJ), analýza problematiky a ideový návrh riešení
- Skúška zo štátnicových predmetov pre 1.stupeň (Bc.)
Obsah študijného odboru - opis spojeného prvého a druhého stupňa
Štandardná dĺžka denného štúdia: 2 (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štú
Štandardná dĺžka externého štúdia:
Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa
Absolvent 2.stupňa vysokoškolského štúdia dokáže analyzovať stavy, vlastnosti a hodnoty územných systémov z hľadiska prírodných a socioekonomických komplexov, vývoja, kultúry, ekonomiky, ekológie, hospodárskych a sociálnych štruktúr, historických štruktúr, estetiky krajiny, foriem využívania a osídľovania krajiny. Získa schopnosť identifikovať a hodnotiť rozvojové potenciály územných systémov na zonálnej, sídelnej, regionálnej, celoštátnej a nadradených úrovní, spracovávať stratégie i operačné plány ich aktivizácie a využitia, navrhovať a viesť realizáciu konkrétnych opatrení a intervencií na podporu udržateľného priestorového rozvoja. Plánovať, navrhovať a manažovať komplexný funkčný, sociálny, ekonomický a kultúrny rozvoj územných celkov v polohe strategických aj operačných rozvojových plánov s cieľom zabezpečenia ich udržateľného rozvoja vo všetkých jeho zložkách so zachovaním ekologickej stability a diverzity, zvýšením estetickej hodnoty a kvality životného prostredia, zabezpečením sociálnej rovnosti a kvality života. Je schopný moderovať procesy sociálnej participácie, zabezpečovať mediáciu konfliktov v procese plánovania priestorového rozvoja, zabezpečovať a koordinovať komplexný územný manažment.
Absolvent inžinierskeho štúdia je pripravený morálne, organizačne a odborne zvládnuť projektovú, manažérsku, ako aj vedeckovýskumnú a odborno-expertíznu činnosť v oblasti priestorového plánovania a tvorby životného prostredia a strategického environmentálneho hodnotenia. Spĺňa predpoklady pre postup na doktorandské štúdium.
Teoretické vedomosti (2.stupeň)
Absolvent odboru Priestorové plánovanie získa poznatky z:
- teórie a praxe priestorového modelovania pre potreby plánovania a projektovania
- geografických informačných systémov (GIS)
- projektového manažmentu
- aplikovanej teórie systémov a synergetiky
- biotechniky a pozemkových úprav
- infraštrukturálneho plánovania a procesov EIA
- mestského inžinierstva
- dopravného inžinierstva
- teórie, metodológie a praxe európskeho priestorového plánovania
- teórie a metodológie moderácie sociálnej participácie a participatívnych metód plánovania
- teórie sociálnej práce a manažmentu ľudských zdrojov
- mestského a regionálneho marketingu a CI územných subjektov
- práva Európskej únie
- základov vedeckej práce
- etiky
- aktuálnych trendov priestorového rozvoja v európskom a celosvetovom kontexte
- integrovaného rozvojového priestorového plánovania na zonálnej, sídelnej a regionálnej úrovni
Praktické schopnosti a zručnosti (2.stupeň)
Absolvent študijného programu v odbore Priestorové plánovanie získa schopnosť:
- koordinovať interdisciplinárne kolektívy spolupracujúce na plánovaní a navrhovaní optimálnych rozvojových stratégií územných celkov
- koordinovať interdisciplinárne kolektívy spolupracujúce na plánovaní funkčného usporiadania krajinnej štruktúry a ekologicky únosné využívanie prírodných zdrojov
- koordinovať a viesť práce na spracovaní územných plánov zón, miest a regiónov ako aj nadradenej územnoplánovacej dokumentácie celoštátneho a medzinárodného významu
- koordinovať procesy cezhraničnej spolupráce v oblasti priestorového rozvoja
- hodnotiť a posudzovať kultúrne, estetické a biologické hodnoty krajiny
- plánovať a navrhovať výber nástrojov a manažovať realizáciu plánov priestorového rozvoja územných celkov
- moderovať procesy participatívneho plánovania
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent študijného programu v odbore Priestorové plánovanie dokáže:
- pracovať efektívne ako jednotlivec, člen i vedúci tímu projekčnej kancelárie, ateliéru, útvaru štátnej správy
- trvalo rozvíjať teoretické a tvorivé schopnosti v oblasti svojej profesie
- byť jazykovo a odborne konkurencieschopný v štátnych i európskych dimenziách
Vymedzenie jadra znalostí (2.stupeň)
Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (2.stupeň)
- teória, metodológia priestorového modelovania pre potreby plánovania a projektovania
- aplikovaná teórie systémov a synergetika
- logistika
- štatistika
- biotechnika a pozemkové úpravy
- infraštrukturálne plánovanie a dopravné inžinierstvo
- geografické informačné systémy
- projektový manažment
- mestské inžinierstvo
- teória metodológia a prax európskeho priestorového plánovania
- teória a metodológia sociálnej práce, moderácie sociálnej participácie a participatívne metódy plánovania
- právo Európskej únie
- základy vedeckej práce
- ekonomika a riadenie štátnej správy a samosprávy
- aktuálne trendy priestorového rozvoja v európskom a celosvetovom kontexte
- integrované rozvojové priestorové plánovanie na zonálnej, sídlenej a regionálnej úrovni
Štátna skúška (2.stupeň)
- Spracovanie diplomovej práce na úrovni plánu, projektu, návrhov riešení a projekt manažmentu (abstrakt v AJ)
- Absolvovanie štátnych skúšok z odborných predmetov
Štandardná dĺžka denného štúdia: 3
Štandardná dĺžka externého štúdia: 5
Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa
Absolvent ovláda vedecké metódy inventarizácie, analýzy a hodnotenia krajinného priestoru z hľadiska krajinno-ekologických, socio-ekonomických, historicko-vývojových, psychosociálnych a iných aspektov. Skúma procesy priestorového vývoja, identifikuje ich zákony a zákonitosti. Tvorivo navrhuje nové prístupy, nástroje a metódy usmerňovania priestorového rozvoja s dôrazom na zabezpečenie jeho udržateľnosti, nové postupy, metódy a nástroje využiteľné pre plánovanie, projekciu a manažment priestorového rozvoja územných subjektov a krajiny ako celku.
Teoretické vedomosti (3.stupeň)
Absolvent študijného programu v odbore Priestorové plánovanie (3.stupeň):
- získa široké poznatky z vied o krajine a sídelných štruktúrach s dôrazom na integráciu socio-ekonomických, prírodno-environmentálnych, technicko-technologických a psychosociálnych aspektov
- vedecky skúma a prináša vlastné návrhy riešení v oblasti svojej profilácie
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti (3.stupeň)
Absolvent študijného programu v odbore Priestorové plánovanie (3.stupeň) si osvojí:
- zásady, prístupy a metodológiu vedeckej práce
- identifikuje problémy a formuluje zásadné ciele a postupy výskumu, vyvodzuje závery pre rozvoj teoretického poznania a pre praktickú aplikáciu.