Neurovedy

Skupina:

prírodné vedy

Oblasť výskumu:

vedy o živej prírode

Anglický názov študijného odboru:

Neurosciences

---

Stupne - popis

Študijný odbor Neurovedy sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002 – sekr. zo dňa 16. decembra študovať: 

• v treťom stupni vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou študijných programov v dennej forme 3 roky, v odôvodnených prípadoch 4 roky (v externej forme 5 rokov).

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Neurovedy predstavujú študijný odbor (ďalej len ŠO) zo sústavy študijných odborov spracovaných Ministerstvom školstva SR, ako oblasť poznania (§ 50 ods.1 Zákona č. 131/2002), v ktorej absolvent študijného programu nadobudne vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a profesionálnu spôsobilosť v uvedenom odbore. Úspešní absolventi môžu vykonávať ďalej svoje pôvodné povolanie a samostatne riešiť vlastné vedecké projekty, alebo sa môžu zapojiť do existujúcich projektov.

V študijnom odbore Neurovedy absolventi získavajú poznatky o štruktúre, vývoji, biochémii, fyziológii a patologických procesoch nervového systému, ako aj o spôsoboch zobrazovania, merania a získavania informácií o CNS. Nové poznatky sa aplikujú pri modelovaní poškodenia nervového systému s cielom  poznania príčin patofyziologických zmien na molekulovej úrovni a následného využitia pri vyhľadávaní nových diagnostických metód a kandidátových terapeutických molekúl.

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Neurovedy sú interdisciplinárnym odvetvím, ktoré študuje molekulové zloženie, štruktúru, funkciu, vývoj, biochémiu,  imunológiu, fyziológiu a patológiu nervového systému a mozgu. Odvetvie zahrňuje aj štúdium biologickej podstaty  správania, vnímania, pamäti a učenia. Neurovedy sa v priebehu posledných desaťročí vyprofilovali na jednu z najdynamickejších disciplín v oblasti biomedicínskych vied. Ich cieľom je rozširovanie poznatkov o stavbe, funkciách a mechanizmoch činnosti nervového systému a pre tento účel využívajú všetky metódy súčasného biologického výskumu. Neurovedy  študujú nervový systém na viacerých úrovniach, od molekulovej úrovne cez bunkovú úroveň (jednotlivé neuróny), úroveň relatívne malých zoskupení neurónov, väčších subsystémov (napr. pre vizuálne vnímanie), až k veľkým systémom ako napr. mozoček a na najvyššej úrovni študujú nervový systém ako celok ako aj na úrovni interakcií nervového systému s imunitným systémom (neuroimunológia) vytvárajúcim spolu jeden superinformačný systém.

 

Neurovedy delíme do piatich hlavných oblastí:

Bunkové a molekulové  neurovedy – využívajú metódy a poznatky genetiky, molekulovej biológie, biochémie, imunológie na pochopenie funkcií nervového systému. Nesledujú iba mechanizmy podmieňujúce normálnu funkciu, ale tiež mechanizmy, ktoré prispievajú k širokému okruhu neuropatologických podmienok a stavov.

Vývojové neurovedy –  študujú  spôsoby vzniku a organizácie  nervového systému derivovaného z ektodermu  v dospelých jedincoch.

Kognitívne neurovedy a systémové neurovedy – sa zaoberajú objasnením vzťahu medzi vedomím a mozgom.

Neuroimunológia – študuje interakciu nervového systému s imunitným, ktoré spolu vytvárajú superinformačný systém

Neurobiológia  ochorení -  venuje sa pochopeniu patofyziológie chorôb asociovaných s  nervovým systémom a ich liečením.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Identické študijné odbory patria medzi základné študijné odbory na prírodovedeckých, biologických a medicínskych fakultách vo svete. Význam tohto odboru potvrdzuje aj skutočnosť, že Kongres USA vyhlásil na konci 20. storočia dekádu mozgu. V tejto oblasti okrem odborných časopisov s viac ako 100 ročnou tradíciou pribúdajú neustále nové, a podľa kategorizácie Journal Citation Reports patria Neurovedy už dlhé roky medzi najcitovanejšie časopisy s najvyšším citačným mediánom. V USA existuje od roku 1970 odborná spoločnosť Society for Neuroscience, ktorá má v súčasnosti viac ako 34 000 členov. V Európe existuje spoločnosť Federation of European Neuroscience Societies, ktorá združuje národné spoločnosti zaoberajúce sa neurovedným výskumom.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

Neurovedy sa zaoberajú štruktúrou, funkciou, vývojom, genetikou, biochémiou, fyziológiou, farmakológiou, a patológiou nervového systému. Súčasťou neurovied je aj štúdium správania sa a učenia. Biologické štúdium CNS je interdisciplinárne a zahŕňa rôzne úrovne od molekulovej, cez bunkovú (jednotlivé neuróny), úroveň relatívne malých sústav neurónov, cez rozsiahlejšie podsystémy (napríklad vizuálny systém), až po veľké systémy ako je mozgová kôra alebo mozoček. Na najvyššej úrovni sa študuje nervový systém ako celok.

Neurobiológia ochorení CNS rieši problematiku ovplyvňovania patologických mechanizmov na bunkovej a molekulárnej úrovni čím významne prispieva k rozvoju terapeutických postupov v neurológii a neurochirurgii. Metodicky zahŕňa neurovedný výskum širokú škálu postupov, od molekulových až po kognitívne a systémové analýzy.

 

• Neurobiológia (skúma funkčné podsystémy v nervovej sústave pomocou morfologických, biochemických a fyziologických metód).
• Neuroimunológia (skúma vzťah medzi imunitným a nervovým systémom)
• Neuroanatómia (skúma vývoj a stavbu nervového systému)
• Neurofyziológia (skúma mechanizmy prenosu informácií v CNS)
• Kognitívne neurovedy (skúmajú procesy vyššej nervovej činnosti v súvislosti s funkciou CNS)
• Neuropatofyziológia (skúma a analyzuje príčiny patofyziologických zmien v nervovom tkanive)

Iný (doplňujúci text)

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

(1) Študijné programy 3.stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

(2) Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods.5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.

(3) Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods.5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.

(4) špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu k Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classification of Education Documents).

Navrhovateľ/tvorca opisu

Garantujú:

Predseda pracovnej skupiny pre Vedy o živej prírode 4.2

Prof. MVDr. Michal Novák, DrSc

a členovia pracovnej skupiny

experti: poprední pracovníci vedy a výskumu z univerzít, SAV a zdravotníckych zariadení.